luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Metodický deň učiteliek materských škôl

KoOsMat22-01

Síleš bol hostiteľom tohtoročného Metodického dňa učiteliek národnostných materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy. V Materskej škole a jasliach Šamufalvi sa 13. mája zišli učiteľky materských škôl z 10 obcí.

Hneď pri príchode privítala pedagogičky vedúca krásne zrealizovanej sílešskej ustanovizne Erika Töröková Pátrovičová. Na úvod metodického dňa, ktorý usporadúvajú v Komárňansko-ostrihomskej župe za podpory župnej slovenskej samosprávy a miestneho slovenského voleného zboru, v mene slovenského župného voleného zboru privítala pedagogičky predsedníčka zboru Alžbeta Szabová, ktorá zdôraznila: stretnutie sa koná v záujme „našich detí, pokladu našej národnosti, veď z nich vyrastú pokračovatelia nášho diela, nositelia nášho dedičstva.“ Zvlášť privítala hlavných účinkujúcich, deti z materskej školy z Čívu a miestnych škôlkarov. Poďakovala odborníčke pre národnostné materské školy Csille Eperjesiovej Cséffaiovej z Békešskej Čaby, že sa podujala prednášať o slovenských sviatkoch a tradíciách, ako ich zabudovať do každodenného života v materskej škole. Vyše desaťročia sa pedagogičky stretajú vždy v inej národnostnej dedinke. Predsedníčka župnej slovenskej samosprávy sa s uznaním vyjadrila o záslužnej práci, ktorú spolupracovníci národnostných materských škôl v župe nepretržite vykonávajú. Svoju vďaku tentoraz vyslovila organizátorom stretnutia, vedeniu a pedagogičkám Materskej školy a jaslí Šamufalvi v Síleši, slovenskej národnostnej samospráve pod vedením Silvie Kuteničovej, ba aj obecnej samospráve v Síleši. Starosta obce Csaba Nagy, ktorý bol prítomný aj na metodickom dni, vychádza podľa A. Szabovej župnému slovenskému zboru vždy v ústrety. Slová vďaky predsedníčka vyslovila tiež hosťom podujatia, malým Čívanom v sprievode ich učiteliek a popriala im pocit úspechu z vystúpenia a veľa potlesku. Všetkým zúčastneným zaželala príjemný deň a podnetný kultúrny zážitok. Morálnu i odbornú podporu pre usporiadanie metodických dní poskytuje Pedagogické metodické centrum Slovákov v Maďarsku pod vedením Márie Czégényovej už viac ako desať rokov.

KoOsMat22-02

Podujatie sa začalo veľmi zábavne, lebo najmenší hostia, deti z miestnej i čívskej škôlky sa prichystali prijímať, ale najmä rozdávať potlesk. Spočiatku pri každom nádychu, pri každej vete A. Szabová dostala od malých účastníkov stretnutia aplauz. Bolo zjavné, že sa deťom páči byť v obecenstve. Potom ich však pani učiteľky presvedčili, aby si šetrili potlesk na koniec príhovoru.

Podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Monika Szabová pozdravila účastníkov stretnutia v mene nášho najvyššieho voleného zboru. „Som nesmierne rada, že táto župa organizuje toľké roky pre slovenských pedagógov takéto doškoľovanie. My všetci vieme, že tí, ktorí tu sedia pred nami, naše drahé deti, sú pre nás to najdôležitejšie. Keď budeme my, dospelí, odovzdávať kultúru, jazyk a tradície, bude pokračovať pestovanie nášho dedičstva. Myslím si, že dlhé roky spolupracujeme s Metodickým centrom, aby sa naše učiteľky našli, aby čím viac vedeli, a čím viac vedeli odovzdať budúcim pokoleniam. Je to nesmierne dôležité aj preto, lebo my, pedagógovia, vieme, že terajšia mládež prichádza z iného jazykového prostredia. Doma už nerozprávajú po slovensky. Jazyk je pre deti miestami zaujímavý, miestami cudzí. Musíme mať ešte v sebe toľko sily, aby sme sa nevzdali a aj naďalej odovzdávali reč našich predkov.“

KoOsMat22-03

Vyobliekaní do krojov – vyspevovali a hrali sa

Škôlkari rozdávali radosť plnými priehrštiami, keď predviedli, čo sa v škôlke naučili. Skutočne vynikajúco reprezentovali svoje inštitúcie. Hostia z Čívu sa hrali detské hry, veľmi pekne, smelo, veselo, spievali a točili sa do kruhu. Pripravila ich národnostná učiteľka Ágnes Teberiová, ktorá síce učí v čívskej škôlke dlhé roky, ale v januári tohto roku obhájila svoje slovenské vedomosti a získala diplom národnostnej učiteľky pre materské školy v Ostrihome, špecializáciu národnostného pedagóga. Malí Čívania svoju škôlku zastupovali dvanásti. Väčšina bola z veľkej triedy, ale traja sa zapojili už aj zo strednej. Mimochodom, 23 detí sa chystá v čívskej materskej škole, kde učia štyri slovenské národnostné pedagogičky, od tohto septembra do školy, 19 z nich má namierené do čívskej základnej školy. To znamená, že sa i naďalej budú učiť po slovensky. Deťúrence z miestnej inštitúcie pripravili na vystúpenie Beáta Rohoncziová, Žaneta Szabová Nikoleta Štrubliková, ktorá následne po slovensky moderovala program metodického dňa.

V nádhernej Materskej škole a jasliach Šamufalvi v Síleši sa zúčastňuje predškolskej výchovy 125 detí. Šesť národnostných učiteliek sa venuje odovzdávaniu jazyka a tradícií pôvodného sílešského obyvateľstva slovenskej národnosti. Vzhľadom na popularitu inštitúcie, hlásia sa do materskej školy nielen miestne deti, ale aj z Taty a Tatabáne. Aj preto je nekonečne hodnotná práca miestnych národnostných pedagogičiek, že pre výučbu slovenčiny získavajú aj rodičov bez slovenských koreňov. Všetci zverenci škôlky sa zapájajú do výchovy v slovenskom jazyku, v ktorom môžu pokračovať aj na základnej škole. Pri prehliadke škôlky, ktorá bola odovzdaná v roku 2018, sa nám vedúca inštitúcie pochválila obdivuhodnou kreativitou, šikovnosťou a priam majstrovskou zručnosťou kolegýň, pracujúcich na poste pestúnok. Na každom kroku bolo vidieť ich výtvory. Mimoriadne pyšná je Erika Töröková Pátrovičová aj na to, že v novej budove majú nielen šatne pre pedagogický personál vybavené sprchou, ale dokonca aj soľnú izbu, v ktorej sa vystriedajú každý týždeň všetky skupiny zariadenia. Výchovno-vzdelávacia práca nadväzuje na dlhodobé skúsenosti zariadenia, ktoré od roku 1959 vyučuje dvojjazyčne, po maďarsky, aj po slovensky.

KoOsMat22-04

V čom bola podľa vás prednáška odborníčky zaujímavá? – opýtali sme sa učiteliek z Tatabáne a obce Annavölgy.

– Tradičné zvyky rozoberáme s deťmi práve tak, ako sme počuli od prednášajúcej. Len neplníme klobásy ako Čabania. Snažíme sa aj porovnávať slovenské ľudové zvyky s maďarskými, tým skôr, že v Annavölgyi nemáme slovenské zázemie. Neviem, dokedy sa nám podarí zachovať vyučovanie slovenčiny, som tam len jediná národnostná učiteľka, – odpovedala na otázku Emőke Zgyerková.

– Teraz som sa po prvý raz stretla s pojmom korbáč, ktorým na Veľkú noc šibú mládenci dievčatá. U nás, v Tatabáni podobný zvyk nepoznáme. Inak bolo veľmi inšpiratívne, že sme sa mohli utvrdiť v správnosti našej práce s ľudovými zvykmi v rôznych ročných obdobiach. Aj my to s deťmi preberáme práve tak, ako povedala Csilla Eperjesiová Cséffaiová, – dodala pani učiteľka z Materskej školy Móra Jókaiho v Tatabáni-Bánhide Gyöngyvér Maczková Konyorová.

– Dosiaľ sme sa do miestnej zabíjačky zapájali len dospelí. Vidím, že aj pre deti to môže byť zážitok, – pridala sa do rozhovoru riaditeľka predškolského zariadenia v Síleši Erika Töröková Pátrovičová.

Erika Trenková

Foto: autorka