V Sarvaši sa v piatok 6. mája zišli milovníci slovenského detského divadla, aby preskúšali svoje predstavenia a na druhý deň, v sobotu 7. mája, mohli predstaviť svoju tvorbu ostatným na 27. prehliadke Deti deťom. Festival detského divadla v organizácii Slovenského divadla Vertigo sa v meste Sarvaš konal po trojročnej prestávke.

Tentoraz bola prehliadka nesúťažná. Stala sa detským divadelným stretnutím. Hoci účastníci si navzájom jeden druhému držali palce, obavy mali skôr z toho, či sa všetko podarí, ako si predstavovali. Sťažená situácia vyplývala z ťažkého obdobia, ktoré máme azda už za sebou, svetovú pandémiu covidu, vyučovania online a nedostatku možností stretávať sa. Ako si diváci mohli všimnúť, členovia divadelných súborov vymenili takmer celú svoju členskú základňu. Deti majú takú „divnú“ vlastnosť: vyrastú, či je pandémia, a či nie. Oni si len rastú a dospievajú. To však nikomu nepokazilo náladu.

Príhovory a privítanie

Po úvodných slovách organizátorky prehliadky, riaditeľky Slovenského divadla Vertigo Daniely Onodiovej privítal hostí podujatia viceprimátor mesta Sarvaš Etele Molnár. „Po nútenom odpočinku, ktorý spôsobil covid, vidíme, ako veľmi je dôležitá schopnosť divadelnej skupiny formovať svoje spoločenské prostredie. V programe Deti deťom teraz každý môže ukázať, na čo sa pripravoval, s čím sa chcú predstaviť jednotlivé súbory,“ dodal, a každému zaprial v mene vedenia hostiteľského mesta krásne zážitky. V mene Slovenskej školy v Sarvaši zaželala prítomným dobrú zábavu riaditeľka inštitúcie Zuzana Nemčoková. „Veľmi sa teším, že sa opäť uskutoční prehliadka Deti deťom. Napriek tomu, že bolo v ostatných rokoch ťažko, viem, že nielen v Sarvaši, ale aj inde sa hralo divadlo. Aj to viem, že príležitosť nácviku divadelných predstavení je taká mimoriadna udalosť precvičovania slovenského jazyka, ktorú iný zriedka kto má. Môžete cvičiť tak, že sa pritom hráte a osvojujete si obrovskú slovnú zásobu. Vytvárate svoju silnú pospolitosť, ktorá vám poskytuje možnosť spoločne sa prenášať ponad ťažkosti. Čo sa spoločne naučíte, to vždy budete mať naporúdzi pre život,“ povzbudzovala účastníkov prehliadky Z. Nemčoková.

Za úprimné slová privítania poďakovala riaditeľka SDV Daniela Onodiová, ktorá konštatovala, že desaťročia organizovanú prehliadku museli dva roky po sebe odriecť. „Pandémia koronavírusu ovplyvnila všetky oblasti života, tak ekonomické, ako aj kultúrne. Preto sa tohtoročná prehliadka stala stretnutím, veď sa nemohli pripraviť všetky školské divadelné súbory, s ktorými sa obyčajne na prehliadke Deti deťom stretáme. Tým, ktoré sú tu, sa veľmi tešíme. Všetky súbory stretnutia dostanú najvyššie ocenenie,“ dodala D. Onodiová. Do Sarvaša tohto roku prišli mladí divadelníci zo 7 škôl a tiež súbor Ochotníckeho divadla Janka Čemana z vojvodinskej Pivnice. Podujatie moderovala Edita Szekeresová.

Dôkazy, že dobro víťazí

Prvým súborom na javisku bola formácia Slovenskej základnej a materskej školy v Sarvaši. Členovia sú žiaci 4. ročníka a iba v tomto školskom roku sa rozhodli, že si vyskúšajú, aké to je postaviť sa na javisko, nacvičiť divadelné predstavenie, naučiť sa text po slovensky, spievať a hýbať sa na hudbu. A, samozrejme, zožať potlesk obecenstva. Už od prvej chvíle mali radosť z dramatizácie básní a literárnych diel. Vedúcou súboru je Anikó Árvaiová. Sarvašania sa predstavili s maďarskou ľudovou rozprávkou Klebetnice. Súbor štvrtákov spracoval zábavný príbeh o tom, ako možno nafúknuť aj najbezvýznamnejšiu správu. Rozprávku preložila Terézia Wéberová Hanzová, dielo zdramatizovala a upravila Dana Lukáčiková, režírovala Anikó Árvaiová, na harmonike hral Baláž Ruzsínszki. Z Nového Mesta pod Šiatrom prišiel takmer úplne nový súbor, lebo formácia, s ktorou pred dvomi rokmi začala skúšať hosťujúca učiteľka, režisérka Dagmar Kötelešová, už základnú školu dokončila. Partia však svoju úlohu zvládla vynikajúco! Deti z druhého, piateho, šiesteho, siedmeho a ôsmeho ročníka energicky obsadili javisko a využívali svoje spevácke i tanečné schopnosti. S novými členmi súboru prišli aj nové nápady. Výsledok bol vtipný a zábavný. Navyše priniesli dôkazy, že dobro vždy nad zlom zvíťazí. Rozprávku Verona na motívy rozprávky Pavla Dobšinského zdramatizoval Štefan Šimko. Hudbu zložila, aj na klavíri interpretovala Dagmar Kötelešová. To, že dievčatá si vychutnávali svoju pozíciu krásnych mladých „herečiek“, považujeme za viac-menej samozrejmé, ale za to, ako sa aktívne, plnohodnotne zapojili chlapci – pubertiaci v úlohe kráľa, kráľovičov, či zradného sluhu si pedagogičky D. Kötelešová a Viera Mohayová zaslúžia mimoriadnu pochvalu.

S organizovaním letných divadelných táborov začal kedysi dávno, ešte v minulom storočí, Zväz Slovákov v Maďarsku. V roku 2008 prevzalo úlohu usporiadateľa Slovenské divadlo Vertigo. Od roku 1993 boli divadelné tábory každý rok, aj počas pandémie sa podarilo zorganizovať dva ročníky, v rokoch 2020 a 2021. Spolu – ak dobre počítame – ich bolo 30. Koľko detí z koľkých škôl nabralo herecké a dramatizačné skúsenosti, o tom budeme hovoriť pri príležitosti tohtoročného tábora. Teraz by sme našich čitateľov radšej zaviedli na predstavenia, ktoré si v tábore deti naštudovali. V priemere sa zúčastňujú v táboroch žiaci z piatich až siedmich škôl. V roku 2021 situácia neumožnila cestovať na Slovensko, táborové dni prebiehali v Alkári. Účastníci nacvičili dve predstavenia. Na javisku vystúpili žiaci z Békešskej Čaby, Budapešti, Čemera, Kétšoproňu, Sarvaša a Slovenského Komlóša. Keďže pre chorobu, či z inej príčiny nemohli prísť všetci účastníci tábora, deti, ktoré prišli, museli zaskakovať za neprítomných kamarátov. Aj preto je chvályhodný výkon mladých hercov, tak v prvom predstavení Tri dary na motívy rómskej rozprávky, ako aj v druhej inscenácii Havraní kameň o čarodejníkovi, ktorý väznil mladú dievčinu. Rómsky príbeh o kováčovi Gerovi a jeho žene Luludži režijne spracoval Peter Hudák a druhý Margita Garajská. Autorom hudby bol opäť dlhoročný spolupracovník slovenských detských divadelných táborov, profesor Belo Felix a pridal sa odchovanec týchto programov Zoltán Havas.

Spolu to vyznie

Hosť zo zahraničia, Ochotnícky súbor Janka Čemana z Vojvodiny sa predstavil inscenáciou pre deti a mládež o hudobných nástrojoch, ktoré spoločne znejú oveľa krajšie. Rozprávku Norberta Frýda Pusťte basu do rozhlasu upravil, zdramatizoval a režíroval Ľuboslav Majera. Odkazom je, že všetko môžeme dosiahnuť, keď sme spolu.

Divadelník, režisér Peter Hudák si pochvaľoval spoluprácu s deťmi z našich škôl. Povedal, že „divadlo je priestor, ktorý má spájať deti na javisku, aj v hľadisku. Hoci mladí divadelníci sú z rôznych kútov Maďarska, chcú sa navzájom kamarátiť. Na rozdiel od nás, dospelých, im netrvá dlho nadviazať priateľstvo.“ Peter Hudák si veľmi obľúbil našich detských divadelníkov a ako povedal, niektoré deti už pozná veľa rokov. Tiež dodal, že „v Maďarsku je iná motivácia tvorby detských divadelných predstavení. Tu ide najmä o udržanie, azda aj rozvíjanie slovenského jazyka. Deti sú nekonečne zodpovedné, až ich to zväzuje. Detská hra, ich spontánnosť preto niekedy ustupuje. Veľmi chcem všetkým poďakovať. Patrí im môj obrovský obdiv. Musím deti pochváliť. Vždy sa teším, keď môžeme spolu vytvoriť predstavenie,“ dodal Peter Hudák.

Profesor Belo Felix vysoko vyzdvihol hudobný talent, muzikalitu mladých divadelníkov so slovenskými koreňmi. Keby bol členom poroty, najskôr by tento rok bol udelil najvyššie ocenenie súboru z Nového Mesta pod Šiatrom. Predovšetkým sa však spolu s nami tešil, že sme sa opäť stretli.

Erika Trenková

Foto: autorka