Po dvoch regionálnych kolách v Mlynkoch a Čabačude sa 1. júna v Dabaši-Šáre konalo celoštátne zápolenie detí v speve ľudových piesní a recitácii Slovenské spievanky a veršovačky. Organizátorom, ako v ostatných desaťročiach vždy, bol Zväz Slovákov v Maďarsku.

V Šárskom pútnickom dome a osvetovom stredisku sa na túto veľkolepú súťaž zišlo vyše 140 detí, najmä na spievankách súťažilo také množstvo detí, s akým hádam ani organizátori nepočítali. Medzi prítomnými boli vzácni hostia z rôznych významných organizácií od Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku cez Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, slovenské národnostné samosprávy až po učiteľov súťažiacich a rodičov spevákov a recitátorov.

Súťaž moderovala, riadila a motivovala neúnavná Ruženka Egyedová Baráneková. Účastníkom sa prihovoril v mene pedagogického zboru Základnej školy F. Rákócziho II. v Dabaši Tomáš Nagy. Riaditeľ školy povedal, že „súťaž je nielen pre žiakov, ale aj pre pedagógov zdravé konkurenčné prostredie, dochádza k vzájomnej výmene skúseností, zručností a tvorivej spolupráce.“ Prítomným sa prihovorili aj ďalší Šárania, viceprimátorka Tünde Pálinkásová Balázsová a v jazyku svojich predkov, po slovensky František Bennárik.

Dopoludnia všetci veselo súťažili, potom nasledoval obed a popoludní sa konal galaprogram ocenených porotou. Kým si deti pochutnávali na vynikajúcej, chrumkavej pizze, porota v zložení Zuzana Hollósyová, Milina Sklabinská, Juraj Matiáš a Anna Komjáthiová na spievankách a Mária Ambrušová, Iveta Balogová, Daniela Onodiová a Milada Bolyošová na veršovačkách, rozhodovala komu udeliť ceny za vynikajúci výkon a ceny za mimoriadny výkon. Okrem toho mala odborná, ale kamarátska a ústretová jury za úlohu udeliť aj mimoriadne ceny, napríklad Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Slovenskej redakcie Maďarskej televízie Domovina, Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, i osobitnú cenu na pamiatku Gizely Molnárovej, a darček papierenskej spoločnosti zo Slovenskej republiky Addy, ktorej poznámkové bloky s pamätihodnosťami Slovenska na titulke dostali všetci súťažiaci aj ich učitelia na pamiatku. Cien aj ocenených bolo neúrekom. Keramické ceny vytvorila opäť Danka Bakšová z Hrnčiarkych Zalužian.

Spievanky, spievanky, kde vás ľudia berú...

... spieva sa tak v známej ľudovej piesni. Či sa motív pesničky stal aj hlavným názvom súťaže kedysi pred 25 rokmi, na to sme sa akosi zabudli opýtať. Najmä preto sme sa nevypytovali na takéto malicherné detaily, lebo bolo obrovské množstvo iných, zaujímavejších vecí.

Všetci speváci, duetá, triá, aj väčšie skupiny boli vynikajúco pripravené. Vôbec nebola porota v závideniahodnej situácii, takí boli dobrí, utešení, nažehlení, vysmiati. Všetci! Podaktorí boli v tej výhodnej pozícii, že mali svoj hudobný sprievod. K spevu im vyhrávali na harmonike, citare, mandolínach. To sa hneď inak vyspevuje, keď sa zodpovednosť za čistý prvý tón rozloží na plecia viacerých. Svoju výhodu si vychutnávali aj súťažiace z budapeštianskej školy a gymnázia, ktorým pani učiteľka Agáta Košárová Bartalošová pevne držala tón, až kým nenastúpili na scénu. Beťári z Budapešti keby boli takto spievali v hore, hneď by ich „financi“ odhalili. Riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király zajasala, že sa znenazdania objavila silná mužská spevácka skupina. Aj posmutnela, keď vysvitlo, že spievajúci študenti budapeštianskeho gymnázia netvoria tím a nevedno, či budú pokračovať v načatej práci. Aký by to len bol zážitok stretať ich na rôznych podujatiach!

Ocenení, inak povedané víťazi súťaže mali ešte za úlohu neprezliekať sa počas obeda, aby sa zúčastnili galaprogramu v plnej paráde. Iba jedna skupina spievajúcich dievčat to nezačula, preto vystupovali na galaprograme s rozpustenými vlasmi, v šortkách a krátkych tričkách, ako v lete. V očarujúcom speve im to nebránilo a aspoň si ich každý zapamätal. Spevácka skupina zo Slovenského Komlóša uchvátila obecenstvo. O Sarvašanoch, ktorí spievali v početnej skupine, sme sa dozvedeli, že ich nácvik prevzala hosťujúca učiteľka, mimochodom telocvikárka Jana Brhlíková. Škoda, že mená učiteľov neboli vyhlásené. Bez nich by sme sa určite nemohli tešiť týmto vynikajúcim výkonom.

Súťažiaci veršovali a prednášali v dvoch sálach

Riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová, ktorá hodnotila výkon recitátorov v druhej a štvrtej kategórii, si cez obedňajšiu prestávku priam nešťastne vzdychla: „Gymnazisti, všetci šiesti, boli vynikajúci! Komu dať cenu?!“ Napokon to porota – ako inak – vyriešila. Mária Ambrušová médiám po súťaži povedala: „Dnes som bola nadšená z otvorenia podujatia. Krásne, také citové boli príhovory riaditeľa miestnej školy i vicestarostky. Je veľmi pekné, že im na raste detí tak záleží. Bola som na obidvoch regionálnych kolách súťaže a môžem povedať, že hoci je rozdiel medzi 1. a 3. kategóriou, ale od roku 1997, odkedy táto súťaž prebieha, sa kvalita nenormálne zlepšila. Deti sú úplne iné, nerecitujú tri základné veršíky, ale siahajú po poézii a próze súčasnej tvorby a recitujú dobre. V tretej kategórii recitujú najmä dievčatá, majú výborný výber, čo sa týka výslovnosti sa im žiadne chyby nedajú vytknúť. Len sem-tam zaspievajú nejakú koncovku, inak slabinou je ch – h. Dovolím si povedať, môžem, lebo som tu od roku 1997 na každom jednom ročníku, že nastal veľký posun k lepšiemu. Klobúk dolu pred touto akciou.“

Nielen počas obedňajšej prestávky, ale aj počas súťaže účastníci využívali vonkajšie priestory šárskeho pútnického a osvetového strediska, jeho pekný park s lavičkami. Kto odrecitoval, či odspieval, mohol ísť na vzduch. Budapeštianski Beťári sa pritom postarali o hudobné podfarbenie atmosféry. Z magnetofónu znela slovenská populárna hudba. Na otázku, odkiaľ poznajú takúto muziku, veselo odvetili: „Naša hosťujúca pani profesorka Anita Holá nám ju predstavila. Keďže sa nám táto hudba páči, chceme sa podeliť aj s ostatnými, ktorí ju možno ešte nikdy nepočuli. Veď aj to patrí k spoznávaniu slovenčiny a Slovenska.“ Pravdu majú, aj počúvali ich výber ostatní na dvore.

Za prednes vlastnej tvorby dostala ocenenie Edina Csajbóková z Békešskej Čaby. Pracuje s ňou hosťujúca pedagogička Zuzana Benková. Edina sa po vyhlásení ocenených podelila o svoje dojmy: „Veľmi rada píšem, aj po slovensky, aj po maďarsky, preto sa každý rok zúčastňujem súťaže Prečo mám rád Slovenčinu? Prečo mám rád Slovensko? Zapájam sa aj do súťaže, ktorú organizuje Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Zatiaľ by som však nevedela povedať, aké predstavy mám o svojej budúcej profesii. Chcela by som študovať právo, aj písať, všetko naraz. Chodím do desiateho ročníka, ešte mám čas si to rozmyslieť. To však už viem, že chcem ísť študovať na Slovensko, aby som sa zdokonalila v slovenčine. Doma sa rozprávam s mamičkou, ktorá je učiteľkou v materskej škole a denno-denne spolu hovoríme po slovensky. Mojím najobľúbenejším predmetom je asi slovenčina a rada recitujem aj diela slovenských literátov. Rada sa zúčastňujem Veršovačiek. Na tejto súťaži som po ôsmy raz.“

Výsledky súťaže si môžete pozrieť na našej webovej stránke. Ak si chcete vychutnať atmosféru podujatia a vysokú úroveň galaprogramu, pozrite si video nižšie.

Erika Trenková

Foto: autorka a I. Fuhl

Fotogaléria