Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku usporiadala v Slovenskom spoločenskom dome Haluškový deň pre škôlkarov Materskej školy Nezábudka – Nefelejcs. V polovici mája u Slovákov v Poľnom Berinčoku znel detský džavot, veselý smiech a štrnganie lyžicami. Okrem toho ešte hlasné prosby: prosím si makové, aj tvarohové, ba skôr syrové, kapustové a dokonca aj krupicové halušky, ako sa na Haluškový deň patrí.

Dejisko – dvor Slovenského domu – dokonale vyhovovalo vareniu halušiek, veď na dvore môžu variť vo veľkom kotle, ktorý sa dokonca dá umiestniť tak, aby sa príprave halušiek mohli deti či dospelí prizerať. V sále šikovne pracovali slovenské tety zo skupiny Mamičkina kuchyňa. Ukázali celý postup, ako zo spracovaných surovín vzniknú ukážkové rezance, na Dolnej zemi halušky. V takýto haluškový deň aj deťúrence nadšene miesia cesto, šikovne napodobňujúc zručné pohyby tetušiek, ktoré sa vo veci skutočne vyznajú. Pritom sa im ústa nezastavia, deti majú ku všetkému komentár.

Tento rok sa v Poľnom Berinčoku nekonal Haluškový deň po prvýkrát. Už dlhé roky ubehli, čo sa miestni Slováci pustili do predstavovania tejto obyčaje slovenskej národnosti. Odvtedy – každoročne – pozývajú všetky deti slovenskej škôlky na pravidelný chutný obed. „Tieto halušky majú pravú poľnoberinskú chuť,“ pripomínajú si mnohí zúčastnení a hovoria tiež o tom, že naozajstný sobotňajší obed v Poľnom Berinčoku bol veru haluškový. V sobotu ich pripravili, uvarili, v nedeľu po návrate z kostola zohriali, opiekli lahôdku z predchádzajúceho dňa v peci. Neutajili ani recept cestoviny, veď dnes, ako hovoria, síce čoraz zriedkavejšie, ale stáva sa, že aj doma miesia a vaľkajú cesto na halušky. Na nakŕmenie menšej rodiny stačili tri veľké hrste múky, tri celé vajcia, troška vody a soľ. Z toho vymiesili skôr tvrdšie, než mäkké cesto, z ktorého nakrájali halušky a uvarili ich v osolenej vode. Kedysi, samozrejme, sa zvyčajne robili syrové a kapustové halušky, ale teraz, na radosť škôlkarov – sa okrem syrových a kapustových halušiek dostali na tanier aj tie s makovou i krupicovou posýpkou.

Tradície – netradície, zvedavé tváričky škôlkarov a ich neutíchajúci záujem je dokonalá odplata za celodennú námahu. Deti túžobne očakávajú tieto okamihy, poslušne a s láskou prihliadajú, ako sa tety a ujovia činia. Haluškový zážitok zostane pre ne krásnou spomienkou na celý život, dlho o tom, čo videli, rozprávajú, nesú si so sebou príchuť chutného slovenského obeda. Ako inak, nenechajú si ujsť ani šancu hrať sa na dvore tradičné ľudové hry, o akých dovtedy nechyrovali. Aj čas čakania na prípravu halušiek a varenie obeda im rýchlejšie ubehne.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na príprave dňa pestovania slovenských tradícií, za ich dávne príbehy a milé spomienky, najmä za to, že sa o ne podelili.

Juliana Borguľová/Kru

Foto: J. Červenák