Medzinárodný letný tábor na Orave
Na pozvanie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku zorganizovala účasť skupiny žiakov v tábore na Slovensku. Medzinárodný tábor pre krajanské deti sa uskutočnil v horskom hoteli Smrečina na Orave v dňoch 18. až 27. júla.
V tábore sa mohlo zúčastniť 20 žiakov zo slovenských národnostných základných škôl v Maďarsku, zo Sarvaša, z Békéšskej Čaby a z Budapešti, ktorí sa úspešne zapojili do Programu pre nadaných, ako aj tí žiaci zo Santova a z Tardošu, ktorí vyhrali 1. miesto na celoštátnej súťaži OÁTV. Do tábora vycestovali deti v sprievode pedagóga Ákosa Tarkóa z Békešskej Čaby spoločným autobusom z Budapešti. Náklady pobytu hradil ÚSŽZ, cestovné zabezpečilo Pedagogicko-metodické centrum Slovákov v Maďarsku. Hneď po príchode do tábora deti rozdelili do skupín a začali sa aktivity. Žiaci mali pripravený bohatý voľnočasový program, ktorý realizoval pedagogický tím zo Slovenska. Zavítali do Dolného Kubína, kde vyskúšali lanovku, adrenalínové atrakcie, chodili na túry. Stretnutie so slovenskými deťmi z rôznych krajín sveta – z Poľska, Ukrajiny, Ameriky, Cypru, Francúzka – bolo pre našich žiakov nóvum. Žiaľ, tábor z pôvodne plánovaných 10 dní museli pre výskyt covidu skrátiť na 6, ale žiaci odchádzali domov s nádejou, že sa v nasledujúcich rokoch budú môcť ešte zúčastniť podobného tábora.
Aké mali zážitky naši odmenení? Nech o tom hovoria oni:
„Tento tábor bol pre mňa dobrou skúsenosťou. Spoznala som iné kultúry. Mohla som precvičovať slovenský jazyk. Bolo veľa spoločných programov, veľa sme súťažili. Naučili sme sa pracovať ako tím. Dostali sme kreatívne úlohy a vždy sme sa to snažili vyriešiť. Boli aj zaujímavé predstavenia, ale najdôležitejšie bolo to, že animátori nás vždy povzbudzovali a pomáhali nám. Veľmi sa nám páčilo spoločné tancovanie.“ Hanna Krajcsoviczová z Békešskej Čaby
„V tábore som sa ani minútu nenudil, pretože sa tam stále niečo dialo. Keď sme mali voľný čas, chodili sme hrať pingpong, rozprávali sme sa a počúvali hudbu. Vďaka zmiešaným skupinám nedochádzalo k žiadnym roztržkám medzi skupinami z rôznych krajín, takže bolo veľmi ľahké sa navzájom spoznať. Atmosféra bola veľmi dobrá, veľa sme sa nasmiali. Páčila sa mi turistika a lanovka. Večnou spomienkou zostane spoločný tanec a kúpanie sa v potoku. Kolektív bol taký dobrý, že som sa nechcel vrátiť domov, a myslím si, že nielen ja. Ak budem mať možnosť ísť znova, určite pôjdem, pretože som sa výborne bavil.“ Daniel Fridel z Budapešti
„Bol to jeden z najlepších táborov v mojom živote, na ktorý tak skoro nezabudnem. Na začiatku som mala veľa pochybností o tábore, myslela som si, že budeme desať dní trpieť, veľa šliapať a že nebude žiadna zábava. No bolo to takmer naopak. Spoznala som nových ľudí z celého sveta a dozvedela som sa nové veci o Slovensku. Bolo tam niekoľko aktivít, ktoré by som normálne nevyskúšala, ale všetko to vzrušenie vo mne vyvolalo chuť zúčastniť sa napríklad na pretekoch, alebo ísť na výlet. Všetci boli veľmi milí, je mi naozaj ľúto, že to trvalo len päť dní, ale každá minúta bola vzácna, pingpongové večeri, spievanie z okna, preteky s potkanmi a možno aj túry a únava, keď sme sa dostali dole z vrchu. Rada by som sa tam kedykoľvek vrátila a získala viac takýchto zážitkov.“ Viktória Tarová, Budapešť
„Za odmenu som sa mohla zúčastniť týždenného tábora na Slovensku, v Malej Fatre. Do Párnice sme dorazili autobusom, kde nás už privítala dobrá nálada. Do tábora prišli žiaci z viacerých krajín, od Ameriky až po Francúzsko. V tento deň každý predstavil dominanty svojej krajiny. Vtedy sme si uvedomili, aké je to byť v tíme s rovesníkmi, ktorých sme v ten deň stretli. Na druhý deň sa všetci rozdelili do skupín, kde sme už mohli spoznávať cudzincov. Rýchlo sme sa spriatelili a ľahko sme si porozumeli. Komunikovali sme po slovensky. Nasledujúce dni nás čakali zaujímavé a napínavé programy. Mali sme súťaže, boli sme v zážitkovom parku, viezli sme sa lanovkou, chodili na túry. Ani posledný večer sme sa nenudili, pretože animátori pre nás pripravili únikovú miestnosť. Vo voľnom čase sme si spolu zahrali pingpong, počúvali sme poľskú hudbu. Našla som v tábore nových priateľov a videla som aj slovenskú prírodu.“ Boglárka Brachnová, Sarvaš.
Erika Lázárová
Foto: autorka