Problémom je radno predchádzať. Je mnohoročnou skúsenosťou, že ak v nejakej obci zrušia školu, mladí ľudia sa postupne odsťahujú. Veď kto by chcel so svojím dieťaťom vybabrať a posadiť ho skoro ráno do preplneného autobusu, aby docestovalo načas do školy? Práve kvôli cestovaniu do školy a späť stratí výhody bývania v pokojnej dedine s dobrým vzduchom.

Okrem toho sa v našom prípade situácia umocňuje aj skutočnosťou, že prenesením školskej inštitúcie do blízkeho mesta nikomu nebude ležať na srdci zachovanie a vyučovanie národnostného jazyka. Aj kvôli týmto aspektom prevzali slovenské volené zbory do svojej správy základné školy v Alkári, Níži a Tatabáni-Bánhide. Ako by však malo postupovať vedenie školy v Tardoši, ktorá je členskou školou ZŠ Jánosa Vaszaryho v Tate, teda nie je samostatnou inštitúciou?

Rozhodovať o sebe samostatne

– Našli ste spôsob a riešenie? – opýtali sme sa vedúcej pedagogičky, riaditeľky členskej školy s národnostným programom Eriky Kissovej Törökovej na dôvody snahy pripojiť sa k škole v Tatabáni-Bánhide.

– Čas nás súri. Slovenská národnostná samospráva zasadala v stredu 22. februára a prijala rozhodnutie. Do konca februára môžeme požiadať o pripojenie sa k Základnej škole Móra Jókaiho v Tatabáni-Bánhide, ktorú spravuje miestna slovenská samospráva. My sme členskou školou od roku 2009. Naša inštitúcia podlieha školskému úradu. Vieme, že je pre nás nemožné osamostatniť sa tu, v Tardoši. Snažíme sa však predísť tomu, aby nás zbavili možnosti samostatne sa rozhodnúť, nech nerozhoduje o našom osude niekto iný. Školy v nemeckých dedinách okolo nás sa už rozhodli patriť pod národnostné samosprávy, aj ich nemecké volené zbory prevzali.

– Ako reagoval učiteľský zbor, rodičia a samotné deti, žiacka samospráva?

– Tieto rokovania nás ešte čakajú, v nasledujúcich dňoch si spolu sadneme a budeme argumentovať. Myslím však, že všetci majú tie isté ciele, ako vedenie školy a slovenská samospráva. Rozhodovať o sebe svojprávne.

– Na to už máme príklady, že vzdelávacie inštitúcie sú spravované národnostnými samosprávami, ale zatiaľ som sa ja nestretla s prípadom členskej školy, ktorá navyše pôsobí v obci, kde je národnostná samospráva. Vidíte budúcnosť v spolupráci samospráv?

– V médiách sa veľa píše o tom, že treba zrušiť školy, kde nie je aspoň sto žiakov, že nie je normálna trieda, ktorá má 8 žiakov a podobne.

Výpočty nasvedčujú tomu, že spojené prevádzkovanie slovenskými samosprávami bude pre nás na osoh. Vieme, že vo volenom zbore nebudeme mať ľahkú úlohu, ale získame čas a ak nebudeme schopní spolupracovať, ešte aj v lete si to môžeme rozmyslieť.

– Zmení sa niečo vo vašej práci, keď ste vedúcou inštitúcie a zároveň aj predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy?

– Určite budem mať viac práce, s tým počítam. Ale tieto dve funkcie si neprotirečia a nedochádza ku konfliktu záujmov. V združení národnostných samospráv, ktoré budú spravovať naše inštitúcie, nebudem mať významnú úlohu, preto môžem zostať riadiacou pedagogičkou členskej školy.

– Pomáha vám niekto, dáva informácie, ako postupovať? Máte sa o koho oprieť, alebo sa musíte učiť na vlastných chybách?

– Naozaj je to veľká úloha. Môžeme sa oprieť o národnostného referenta ministerstva vnútra Štefana Kraslána. Okrem toho sme dostali kontakt na odborného poradcu pre danú tému nemeckej národnosti, pracovníka Nemeckého pedagogického metodického centra v Maďarsku v Pécsi Lászlóa Appela. Pomáha nám, ako presne postupovať, ako počítať, ako požiadať, ako napísať napríklad list Školskému úradu, aby to vyhovovalo všetkým právnym predpisom.

Práce bude veľa

To, že práce bude veľa a zatiaľ sa nedá presne vedieť, s akými úlohami sa zainteresované samosprávy budú musieť popasovať, spôsobuje hlavybôľ aj predsedníčke Slovenskej národnostnej samosprávy v Tatabáni-Bánhide Anne Mazalinovej. Pred prevzatím bánhidskej základnej školy pobudla v nej viac ako kedykoľvek pred tým. Medzi múrmi školy strávila celé leto. Teraz tam chodí každý týždeň na skúšky tanečnej skupiny, ktorú okolo seba vytvára. Pekne spievajúce školáčky sa na jej podnet pridali do speváckeho zboru v Bánhide a nadšene chodia na skúšky. Už od decembra aj spolu so skupinou vystupujú. „Je mimoriadne krásny pocit, keď vás deti vítajú a hlásia sa, že sa chcú pripojiť k práci tvoriacej sa folklórnej skupiny,“ povedala Anna Mazalinová. „Pán učiteľ Bertalan Bertók mi veľa pomáha v používaní techniky a volá ma na hodiny slovenskej vzdelanosti, aby som priblížila deťom miestne zvyky z prvej ruky,“ dodáva s úsmevom.

Národnostný referent rezortu školstva Štefan Kraslán vidí možnosti najstabilnejšieho zachovania slovenskej národnostnej výchovy v školách práve v preberaní inštitúcií do správy národnostných volených zborov. Nazdáva sa, že bánhidská škola by mohla byť aj regionálnym centrom, má na to všetky predpoklady. Keď sa spoja slovenské samosprávy na regionálnej úrovni, mohli by s predstihom riešiť ťažkosti, ktoré môžu v národnostnom školstve nastať s nedostatkom slovenčinárov a napomôcť prinavráteniu možnosti učiť sa po slovensky tam, kde táto už zanikla, napríklad v Šarišápe.

Erika Trenková

Foto: Károly Jackl

https://www.banhida.hu/banhidai-hirmondo/tatabanya-banhidai-szlovak-nemzetisegi-onkormanyzat-testuleti-ules-2023-januar-27/12022/