Škola v prírode na Táloch s novinkami
Kuratórium Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) každoročne vyčleňuje na školu v prírode financie, ktoré poskytuje výlučne na tento cieľ Vláda Slovenskej republiky na základe medzištátnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.
Škola v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene prvýkrát otvorila svoje brány v roku 2006. Spočiatku sa na pobytovom jazykovom „tábore“ ZSM zúčastňovalo okolo 300 žiakov a turnusy boli desaťdňové. Dĺžka bola z jazykového hľadiska výbornou voľbou, ale z praktického nie, lebo školy ťažko riešili zastupovanie na taký dlhý čas. Posledné desaťročie sa v škole v prírode na Slovensku zúčastňuje okolo 200 detí a turnusy trvajú osem dní, od nedele do nedele. Počet účastníkov a dní musel organizátor obmedziť z praktických, ale aj finančných dôvodov. Tohoročný 15. ročník školy v prírode, keďže dva ročníky sa v pandemickom období nemohli uskutočniť kvôli prísnym opatreniam, sa konal od 3. do 30. septembra. V prvých troch turnusoch sa vystriedali žiaci 2. stupňa základných škôl, štvrtého sa zúčastnilo 9 gymnazistov z budapeštianskej slovenskej školy a 12 z Báčskeho Petrovca.
Škola sa prispôsobila súčasným trendom
Hlavná organizátorka školy v prírode, predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková spolu s učiteľmi a animátormi pripravila pre mládež a sprevádzajúcich pedagógov nový program i vábivé komunikačné témy. Žiakov vyučovali známi, ale aj noví učitelia, o voľnočasové aktivity sa starali noví animátori. Vytýčeným cieľom aj tentoraz bolo zabezpečiť žiakom národnostných slovenských škôl možnosť zdokonaliť sa v slovenskom jazyku, spoznať históriu a kultúru Slovenska, prehĺbiť vedomosti, ktoré si osvojujú v škole na hodinách slovenčiny a slovenskej vzdelanosti. Vyučovanie prebiehalo v Penzióne Tále v troch skupinách, denne v piatich hodinách. Učitelia pochádzali zo Slovenska a účastníkom tábora predstavili Slovensko z rozličných uhlov. Hlavnou témou bola tolerancia. Vyučovacie hodiny prebiehali hravou formou a boli prispôsobené veku žiakov. Učiteľka Eleonóra Súdiová pomocou hudby a rozličných hudobných prostriedkov naučila deti hymnu Slovákov v Maďarsku i populárne piesne. Viliam Kačaliak cez tradičné ľudové rozprávky rozvíjal slovnú zásobu detí a precvičoval s nimi, aby správne, celou vetou odpovedali na dané otázky. U Simony Husanikovej žiaci často pracovali v pároch, mali za úlohou vytvoriť dialógy alebo samostatné vety, čím si prehlbovali gramatické vedomosti. Na konci každej hodiny bola hra. V tomto roku hlavnými sprievodnými programami boli pešia túra, raft na Hrone, divadelné predstavenie v Brezne, Bounce Park, prehliadka Banskej Bystrice, Vysoké Tatry a Chodník korunami stromov Bachledka. Žiaci získali vedomosti, ktoré dozaista budú vedieť v budúcnosti zužitkovať, využiť v domovskej škole.
Tolerancia a spolupatričnosť v centre pozornosti
„Čo sa týka prvých troch turnusov, zamerala som sa hlavne na komunikáciu žiakov. Snažila som sa o to, aby stratili strach a trému z rozprávania po slovensky, čo sa mi nakoniec aj podarilo. Deti so mnou komunikovali celý čas po slovensky, boli veľmi aktívne a snaživé. Rozdelené boli do 3 skupín podľa jazykovej znalosti. Na hodinách sme sa venovali témam ako služby, nakupovanie, cestovanie, reštaurácia, aby sa vedeli orientovať v bežnom živote a komunikovať. Každý deň sme sa učili nové slovíčka, trénovali písanie, hrali sa zaujímavé aktivity. Už v polovici týždňa som videla u detí veľké zlepšenie, veľakrát nechceli mať ani prestávku, aby sme ešte pokračovali s hodinou, mali o slovenčinu naozaj záujem,“ zhodnotila prvé tri turnusy nová učiteľka slovenského jazyka v škole v prírode S. Husaniková. Posledný týždeň bol vyhradený pre gymnazistov z Budapešti a Báčskeho Petrovca. V tom turnuse bola mládež rozdelená na dve skupiny podľa jazykovej znalosti. „O niečo ľahšie sa mi pracovalo so žiakmi zo Srbska, čo je samozrejmé, keďže ich jazyk je slovanský. Skvelí však boli aj gymnazisti z Budapešti. Všetci pristupovali k úlohám svedomite a aktívne. Na prvej dvojhodine som s nimi preberala tému Bratislava, keďže sme v ten deň navštívili muzikál Na srdci mi hraj o Karolovi Duchoňovi. V utorok nás čakala ťažká téma. Pozreli sme si film Chlapec v pásikavom pyžame z dôvodu poukázania na nezmyselnosť vojny a na fakt, že žiadna vojna nie je dobrá. Potom som so žiakmi viedla diskusiu a vypracovali mi veľmi kvalitné úvahy na spomínaný film. V stredu a štvrtok som nadviazala na túto tému a preberali sme priateľstvo i toleranciu. Žiaci opäť vyjadrovali svoje názory, viedli sme diskusiu, robili zaujímavé aktivity. Na poslednej hodine sme si zhrnuli celý týždeň a hrali aktivity zamerané na to, čo a koho nám tento týždeň priniesol,“ spomenula S. Husaniková. Učiteľka hodnotila školu v prírode veľmi pozitívne, deti očividne napredovali v slovenskom jazyku.
Ako vikingovia skrotili drakov?
V druhej polovici dní sa o zábavu starali odborníci na voľnočasové aktivity. Doteraz tieto zamestnania prebiehali podľa zaužívaného modelu, v tomto roku deti čakali súdržnejšie činnosti postavené na jeden príbeh. „Ako skúsení animátori máme za sebou veľa rôznych škôl v prírode, táborov, či iných kurzov. No prvýkrát sme v rámci našej práce čelili určitej jazykovej bariére. Animačný program sme postavili na príbehu z rozprávky Ako si vycvičiť draka. Deti počas týždňa vo forme aktivít, príbehu a divadelných scénok sledovali, ako sa dej, ktorý na vlastnej koži zažívajú, posúva a z drakov, ktorí začali ako naši nepriatelia, sa postupne stávajú kamaráti, pomocníci. Deti si uvedomujú, že sa ich neprávom báli, lebo boli od nich odlišní. Hlavnou myšlienkou programu bola tolerancia. Hneď prvý deň sme narazili na problém, keď sme zistili, že aj napriek príprave na jemnú jazykovú bariéru a zjednodušeným vetám to stále nestačí. Neraz sme potrebovali pomoc učiteľov, aby prekladali. Pomáhali nám aj v tom, čo zmeniť, aby sme našli spôsob komunikácie, ktorému rozumejú. Na tretí deň sme už s deťmi komunikovali bez problémov. Dokonca nás zastavovali a pýtali sa na slová, ktorým nerozumeli. Takto to pokračovalo až do konca projektu,“ zhodnotil voľnočasový program hlavný animátor Richard Novák. Dodal, že z detí boli neskutočne prekvapení, keďže na nich bola jasne vidieť snaha, radosť, zápal, ochota, vďaka a veľký progres ich slovenčiny. „Posledný týždeň prišli gymnazisti z dvoch škôl. Jednej z Maďarska a druhej zo Srbska. Viacerí z nich sa už školy v prírode zúčastnili. Bolo citeľné, akú pozitívnu stopu to v nich zanechalo. Vracali sa s radosťou a slovenčinou, ktorá aj nám občas vyrážala dych. Nemali problém používať kompletné vety a zložité slová, ale aj na nich sme počas týždňa videli jazykový progres,“ spomenul.
Podľa ohlasov, cieľ „tábora“ sa splnil. Deti sa zo dňa na deň viditeľne rozvíjali v prejave, komunikácii, porozumení a kreativite. Zo sociálnej stránky sa splnila snaha projektu: spolupráca a tolerancia. Aj pedagógovia sa oboznámili s novými nápadmi, didaktickými metódami, postupmi, ktoré môžu zjednodušiť ich každodennú prácu. V škole v prírode sa sformuloval aj zaujímavý nápad. Učitelia by boli vďační, keby sa uskutočnilo tvorivé, pracovné stretnutie, workshop na tému Ako využívať hudbu a kreatívne spoločenské hry pri vyučovaní slovenského jazyka.
Atila Rusnák
Foto: Erika Kissová Töröková, Erika Tóthová, archív