Od 29. apríla do 10. mája sa naši ôsmaci zúčastnili dvojtýždňového projektového vzdelávania. Témou bolo rozhodujúce obdobie Maďarska v 20. storočí, Kádárova éra. Využili sme rôzne formy práce a aktivít, aby sme sa čo najviac vymanili z „bežného” vyučovania. Naším prvým externým programom bol výlet vlakom do Budapešti, na ktorý sa žiaci veľmi tešili, keďže dnešné deti sú zvyknuté cestovať autom, no vlakom cestujú len zriedka.

Po príchode do hlavného mesta nastúpili na metro a po krátkej prechádzke dorazili do cieľa Retro Experience Center. Výstava zobrazovala éru nespočetnými rukolapnými spomienkami, interiérmi bytov, oblečením a inými artefaktmi. Žiaci tam strávili naozaj príjemné predpoludnie. Popoludní ôsmaci spoznali vážnejšiu stránku doby. Navštívili Múzeum teroru. Pre mnohých bolo šokujúce a zároveň desivé, konfrontovať sa s neľudskými prejavmi politickej ideológie.

Výlet žiaci ukončili krátkym voľnočasovým programom v Budapešti. Potom vlakom cestovali domov. Do Sarvaša dorazili vo večerných hodinách.

Projektové vyučovanie trvalo dva týždne, počas všetkých vyučovacích hodín. Deti za splnené úlohy a aktivity zbierali nálepky s pionierskymi odznakmi do projektového zošita. Žiaci sa mohli zúčastniť akéhosi cestovania v čase.

Na hodinách zemepisu sa dozvedeli o Balatone, hlavnej turistickej atrakcii Maďarska a socialistickom tábore 60. a 70. rokov 20. storočia, prostredníctvom retro filmu Zsigmonda Gábora Pappa s názvom Balaton je pre nás more. To im umožnilo porovnať ekonomický vzťah medzi strednou Európou a našou krajinou v Kádárovej ére a dnes.

Na hodine dejepisu sa pri pozeraní dokumentárnych filmov mohli preniesť do socializmu a vidieť každodenný život ľudí, na ktorý mala politika neodškriepiteľný vplyv.

Keďže medzi nami žijú svedkovia tej doby, deti robili rozhovory s ľuďmi na ulici. Pýtali sa: „Aké to bolo byť dieťaťom a dospelým v Kádárovej dobe?“. Táto aktivita mimo školy vzbudila u žiakov veľký záujem. Po jednom takom úspešnom rozhovore sa snažili nájsť si ďalších respondentov.

Na konci projektu si žiaci mohli vymeniť nazbierané nálepky za „červeno-bruchých” sto forintov, ktoré mohli ľubovoľne minúť v retro burze na záverečnej akcii. Akcia sa konala v školskej záhrade, kde sme zorganizovali výstavu fotografií s názvom „Predo mnou môj nástupca“. Počas popoludnia sme priblížili atmosféru socialistických mládežníckych stretnutí hudbou, jedlom a nealko nápojmi.

(PK)

Foto: autor