Prešiel ďalší rok a Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba opäť zorganizovala tradičný Tábor Tranoscius. Tento rok od 31. júla do 7. augusta. Najlepším miestom aktivít bol Slovenský oblastný dom, kde si deti mohli vyskúšať rôzne hry a vžiť sa do života našich predkov.

Poprosili sme hlavného organizátora, predsedu miestnej slovenskej samosprávy Ondreja Kiszelya, aby nám povedal niekoľko slov o tábore.

„Tábor je úspešný, pretože sa ho deti zúčastnili už po štvrtýkrát a po týždni nácviku budú v nedeľu slúžiť ako chór na záverečnej bohoslužbe. Deti sú veľmi šťastné, že môžu spievať z tohto spevníka. Hoci sme spočiatku od mnohých ľudí počuli, že táto naša iniciatíva nebude populárna a deti nezaujme, vidíme, že to tak nie je.“ Na otázku, ako deťom priblížiť zbožnosť obsiahnutú v spevníku, predseda odpovedal takto: „Nie je to vôbec komplikované, ide len o to, že im vložíme do rúk Tranoscius. Aj v našich slovenských kruhoch si mnohí myslia, že to, čo je staré, treba vystaviť v oblastných domoch a ukazovať návštevníkom.“ O. Kiszely tvrdí, že deti sa zaujímajú o to, čo ich osloví. Ak sa môžu knihy dotýkať, zalistovať si v nej, porozumieť obsahu, rozžiaria sa im oči a zmení sa ich postoj. „Je ľahké povedať, že Tranoscius je starý a nerozumieme mu – je to lenivosť. Naše deti si z neho spievajú, nie je im neznámy, nie je pre nich ťažký a obracajú sa k nemu rovnako prirodzene ako ich predkovia.“

Piesne deti nacvičovali v tábore niekoľkokrát každý deň. Deťom pomáhal skúsený tím učiteľov. Najprv si prečítali a preložili piesne a diskutovali o ich význame s dvoma učiteľkami zo slovenskej školy, Juditou Molnárovou Pribojszkou a Natáliou Lopušnou. Potom prišiel čas na učenie melódií, pri ktorom s deťmi pracoval slovenský evanjelický kantor a učiteľ hudby Csaba Alföldi, ktorý sa o tábore vyjadril takto: „Ako sme si už zvykli, deti nacvičili a zvládli celú bohoslužbu. Tento rok sme urobili toľko zmien v poriadku bohoslužby, že namiesto hlavnej piesne sme deti nechali naučiť sa pieseň, ktorú pred 200 rokmi zložil Ján Haan pri príležitosti posvätenia Veľkého kostola. Na deťoch sme videli, že mnohé z nich už vedeli naspamäť úvodný spev Nejsvětější, ktorý je súčasťou bohoslužby v tomto polroku.“

Počas tábora cvičia so sprievodom harmónia a mnohí z nich si tento hudobný nástroj veľmi obľúbili. Počas prestávok viacerí z nich požiadali „uja Čabiho“, aby im umožnil nástroj vyskúšať. Niektorí dokonca zahrali aj jednoduchšie melódie.

Hlavnou témou tohtoročného tábora bol už spomínaný 200-ročný evanjelický kostol. Hneď v prvý deň sa deti zúčastnili na hravom prieskume kostola, kde museli riešiť rôzne úlohy a dozvedieť sa o jeho histórii čo najviac. V oblastnom dome malo potom veľký úspech puzzle znázorňujúce kostol.

Ďalšou obľúbenou aktivitou bola príprava pirohov. S pomocou členov Klubu seniorov Čabianskej organizácie Slovákov sa deti naučili vyrábať túto dobrotu. V piatok účastníci tábora nasadli na bicykle a vybrali sa na konskú farmu Remonda, kde strávili celý deň v chotári Veľkej marasti, na podobnom sálaši, ako žili naši predkovia. Mali tiež možnosť vyskúšať si jazdu na koni a lukostreľbu. Na obed sa hladným mladým ľuďom podával kurací perkelt.

Opýtali sme sa aj účastníkov tábora, ako sa im v tábore páčilo. Zoltán Eiler sa hrdo pochválil, že je to jeho štvrtý rok v tábore. „Veľmi rád spievam z Tranoscia a teším sa, že si v nedeľu vypočujú moji rodičia, čo som sa naučil cez týždeň.“ Andor Turbucz prezradil, že tento spevník pozná, pretože má doma niekoľko výtlačkov. „Otec mi ho ukázal. Máme doma veľa starých kníh, najstaršia je evanjelická liturgia z roku 1572.“

Tábor sa ako zvyčajne skončil nedeľnou slovenskou bohoslužbou, na ktorej deti dostali pamätný list. Bohoslužbu slúžil senior južnobékešskeho seniorátu Zoltán Nagy. Velebný pán vo svojej kázni vychádzal z 19. kapitoly Evanjelia podľa Lukáša, veršov 41 – 48, v ktorých sa hovorí o tom, ako vyhnal Ježiš kupcov z kostola. „Táto nedeľa je v našom neslávnostnom polroku trošku iná a nielen preto, že je nás teraz viac, ale aj preto, lebo táto desiata nedeľa po Svätej trojici, je trošku slávnostnejšia. Túto nedeľu si pripomína cirkev zničenie mesta Jeruzalema.“ Dodal, že Ježiš plakal, keď počul, že veľký jeruzalemský chrám bude zničený. „Vžime sa do tejto situácie. Prechádzame Békešskou Čabou a vidíme ľudí, ktorí s radosťou prichádzajú do kostola a zrazu nám niekto povie, tento chrám a toto mesto budú zničené...“ V čase proroctva by nikomu nenapadlo, že sa to môže stať, ale stalo sa. Pán senior nabádal, že táto udalosť nám môže byť pripomienkou, aby sme cestu svojho života spojili s Bohom a konali podľa jeho slova.

(BPL)

Foto: autor