Na jazykových kurzoch slovenčiny by mohol človek predpokladať, že tam budú frekventanti, ktorí sa chcú naučiť po slovensky pre svoj kariérny postup. Alebo takí, ktorým sa slovenčina zapáčila vďaka pekným zážitkom na Slovensku. Ba dokonca aj takí, ktorí sa zamilovali a chcú sa naučiť jazyk svojej lásky ako prejav svojej lásky.

V Poľnom Berinčoku sa na kurzoch slovenčiny vzdelávali najmä tí, ktorí majú slovenské korene. Ale prihlásili sa dve pedagogičky pre predškolskú výchovu, ktoré nemajú, alebo nevedia, že by mali predkov Slovákov, ale v materskej škole Nezábudka nezabúdajú na slávnu slovenskú minulosť mesta. Nie je to národnostná materská škola, ale škôlkari majú aj slovenské zamestnania, do ktorých sa podľa možnosti zapájajú aj ďalšie učiteľky. Účastníkov tohtoročného kurzu bolo 12 a v týchto dňoch úspešne dokončili sériu hodín slovenčiny a konverzácie. Všetkým sa hodiny páčili a natoľko si jazykový kurz zamilovali, že hneď od nového roku by chceli v štúdiu pokračovať.

– Ako sa to ale bude dať? Dostanú záujemcovia príležitosť? – to je otázka pre organizátorku populárneho slovenského jazykového kurzu predsedníčku Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku Juliannu Borgulovú.

– Dostala sa ku mne informácia, že sa možno nájdu peniaze na pedagóga ďalšieho jazykového kurzu. Myslíme si, že teraz sú naši „poslucháči“ nadšení úspechom z výsledku, sú v procese učenia a najlepšie je hneď pokračovať. Mimochodom, už niekoľko rokov dostávame v rámci podpory na fungovanie prostriedky aj na výučbu jazyka predkov. Je veľmi dôležité, že sa do učenia zapájajú mladšie generácie, ktoré majú slovenské korene. Počuli doma čo-to po slovensky, alebo sa ich deti naučili všeličo v tábore, a radi by to zase skúsili. Spolu so svojimi potomkami potom majú záujem pokračovať v „načatom diele“. Spomedzi starších sa prihlasujú na kurz záujemcovia, ktorí kedysi používali jazyk a teraz si chcú osviežiť svoje jazykové poznatky. Slovenčinárka na dôchodku Anna Korčoková k nám chodila každý štvrtok, vyučovanie trvalo dve hodiny. Opierali sme sa o knižku Krížom krážom... , ktoré sme spolu s pracovnými zošitmi zaobstarali pre frekventantov kurzu na Slovensku. Naši poslucháči majú veľmi radi hodiny Anny Korčokovej, lebo sú interaktívne, s množstvom zábavných situácií, otázok a odpovedí. Desať príležitostí po dvoch hodinách bolo osožných. Teraz čakáme na rozhodnutie mestského zastupiteľstva, či nám odklepnú podporu.

– Ak sa dobre pamätám, každoročne pečiete medovníčky spoločne so škôlkarmi. Tohto roku tiež budete vypekať na Vianoce?

– Drobci z materskej školy k nám pravidelne prichádzajú na pečenie medovníkov. Tento rok sme ich však nepozvali, lebo to nedovoľoval epidemiologický stav. Práve mesiac pred Štedrým dňom sme upiekli prvé drobné medové pečivo. V rúšku a z ôsmich kíl múky. Ženy si ešte vari 6 kíl múky zobrali aj domov, aby napiekli ďalšie medovníky. Vzhľadom na situáciu sa viackrát nezídeme piecť.

– Aký bude osud medovníkov, ktoré ste teraz napiekli?

– Vždy na 4. adventnú nedeľu zapaľujeme sviecu v slovenskom cirkevnom zbore. Na celomestskej úrovni sme my, Slováci organizátormi všetkých štyroch adventných nedieľ. Počas štvrtej nedele adventu sme po zapálení sviece ponúkali medovníky účastníkom podujatia. K tomu varené víno a teplý čaj. Obyčajne vtedy prichádza na námestie 300 – 400 ľudí. Žiaľ, tohto roku pre pandemickú situáciu nie je šťastné stretať sa, preto sme sa rozhodli, že všetky medovníky zabalíme do celofánových vrecúšok a tak ich budeme rozdávať. Nikto iný sa ich nedotkne, len ten, kto ich zje. Z fondu Európskej únie sme získali dotácie na nákup drevených domčekov, dva tento rok postavíme. V jednom budú reprezentanti nemeckej národnosti ponúkať ovocný nápoj a druhý bude náš. Naše medovníkové balíčky budú obsahovať typické vianočné pečivo s bielkovou okrasou. Niektoré medovníky sú ozdobené krájanými orechmi, ba aj tzv. „francúzskym dražé“, lebo mi povedali naše staršie členky, že voľakedy ich zdobili aj tak. Okrem toho sme sa postarali aj o koncertný program, v jeden týždeň bude vystupovať gospelový chór, v ďalší organista Gergely Rákász, ktorý hral aj počas návštevy pápeža v Budapešti, potom Dolnozemské sláčikové kvarteto a organista János Pálúr. Získali sme slušnú finančnú podporu ale máme veľkú zodpovednosť, aj s predĺženým víkendom „Mikulášskej chyže“. Pre pandémiu vynesieme Mikulášovi chyžu von do veľkého bieleho stanu. Štyri adventné sviece budeme zapaľovať v katolíckom kostole, v kalvínskom, v nemeckom evanjelickom a napokon v slovenskom evanjelickom kostole. Obyčajne vystupuje Slovenský páví krúžok a ak je možnosť, so slovenským programom sa predstavia aj žiaci materskej školy. Nuž, tento rok deťúrence nezapojíme do kultúrneho programu.

ETre-

Foto: Ján Červenák