Na stretnutí slovenských novinárov v Maďarsku, ktoré sa uskutočnilo 4. októbra v Budapešti v deň ich sviatku, odznela prednáška niekdajšej jazykovej redaktorky Ľudových novín Vlasty Zsákaiovej Držíkovej, ktorú prinášame v plnom znení.

Vážení prítomní, milí kolegovia!

Keď ma šéfredaktorka Ľudových novín Eva Fábiánová požiadala, aby som si pripravila prednášku o používaní mien v našich masmédiách, zaváhala som. Aj keď je to téma, ku ktorej sa teoreticky pravidelne vraciame, prakticky sa s ňou denno-denne stretávame, je natoľko mnohotvárna, rôznorodá, že z objektívnych dôvodov ju nemožno zaškatuľkovať do fixných rámcov. Už desaťročia sa snažíme nájsť zlatú strednú cestu, vytvoriť si v konkrétnych prípadoch istý úzus, ktorý občas s väčším, sem-tam s menším úspechom dodržiavame.

Špecifické sú už aj naše základné podmienky – naším pracovným jazykom je slovenčina, pričom najčastejšie píšeme, hovoríme či natáčame s ľuďmi, ktorých vlastné mená sú úradne registrované v maďarskom jazyku. Keďže v takomto prípade neexistujú žiadne predpisy, pravidlá, ktoré by mohli byť smerodajné, redakcia Ľudových novín sa už pred desaťročiami pokúsila vytvoriť si vlastné, v ktorých chcela skĺbiť niekoľko faktorov. V prvom rade sa snažila využiť možnosti vyplývajúce z pravidiel slovenského pravopisu, v ktorých sa píše, že „na zjednodušenie pri výrobe novín a popularizačných časopisov ... namiesto cudzích písmen s odlišnými diakritickými znamienkami môžu sa používať domáce (v našom prípade slovenské – pozn. vzs) písmená podľa výslovnosti alebo pôvodné písmená bez cudzích diakritických znamienok“.

Tieto možnosti rozšírila o úzus, že ak sa jedná o krstné mená, ktoré majú slovenský variant, používa ten. Zložitejšie je to v prípade priezvisk, ale aj tu sa snažila, presnejšie sústavne sa snaží, prispôsobiť sa daným skutočnostiam. Ak sa jedná o priezvisko občana slovenskej národnosti, uvádza ho tiež v slovenskej podobe, ale musí zohľadniť aj vôľu zainteresovaného, ktorý má právo odmietnuť návrh. Výnimkou sú známe maďarské osobnosti – politici, vedci, umelci, športovci a pod., ktorých krstné mená aj priezviská sa uvádzajú v maďarskej podobe.

Mohlo by sa zdať, že tento „manuál“ je jednoznačný, nemali by byť problémy s jeho aplikovaním v praxi. Lenže zdanie klame. Novinár často narazí na krstné mená rýdzich Slovákov typu Csaba, Zsolt, Győző, Enikő... a je v úzkych. Podľa pravidiel slovenského pravopisu mohli by sa písať ako Čaba, Žolt, ale čo s ďalšími dvomi príkladmi? Tu sa snaha o poslovenčenie končí.

Ešte zložitejšie je to s priezviskami. Podarilo sa vyriešiť prepis maďarských priezvisk typu Kiss Jánosné, len to chce zistiť krstné meno dotyčnej. Keď už vieme, že je Anna, tak o nej píšeme ako o Anne Kissovej, ak súhlasí, tak Kiššovej. Situáciu trocha komplikuje prechyľovanie, hoci aj v tom prípade nás môže usmerniť stanovisko jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra pri Slovenskej akadémii vied: „Priezviská známych ženských osobností (cudziniek aj Sloveniek), ktoré nemajú v základnom tvare príponu -ová, možno v nominatíve ponechať v neprechýlenej podobe, napr. Angela Merkel, Jane Fonda, Dr. Michele Borba. Ak však potrebujeme takéto priezviská použiť v nepriamych pádoch, pre slovenčinu je prirodzené ich skloňovať (rovnako ako sa skloňujú aj cudzie mužské priezviská, napr. s Obamom, výkon Bolta, film Henryho Fondu) a vtedy je potrebné k nim pridať prechyľovaciu príponu -ová, napr. stretnutie s A. Merkelovou, herecké majstrovstvo J. Fondovej, prednáška MUDr. Michele Borbovej, prejav Edity Bauerovej, iniciatíva Ágnese Biróovej.“

Často sa v novinách píše o školopovinnej mládeži, žiakoch našich slovenských škôl. V príspevkoch externých autorov sa ich mená nie vždy uvádzajú podľa noriem zaužívaných v Ľudových novinách, preto zostáva na redaktoroch a jazykovom redaktorovi, aby sa postarali o korekciu.

V prípade mužov je situácia jednoduchšia, stačí súhlas a už môžeme písať o Michalovi Lásikovi, Jánovi Chlebnickom, či Paľkovi Strepkovi.

Aká je situácia v slovenskom vysielaní Maďarského rozhlasu a televízie? O tom by určite vedeli podať autentickejší obraz naši kolegovia. Ja len ako poslucháč predpokladám, že v rozhlase je situácia troška jednoduchšia – mikrofón neprezradí transkripciu, ale prechyľovanie už áno a to našim kolegom nerobí problémy. V televíznom vysielaní sa objavujú mená aj v písanej forme, a to v titulkoch. Ako som si všimla, televízni redaktori – reportéri sa pridržiavajú podobných pravidiel ako redaktori Ľudových novín. Svedčia o tom príklady, ktoré som si vypísala z niekoľkých letných vysielaní Domoviny: Mária Krcsmériová Gyurkovicsová, Gábor Krcsméri, Eva Szilágyiová Šubová, Martin Hubaček, Tibor Móťan, Alžbeta Szabová, Mária Žiláková, Alžbeta Galdová, Vojtech Galda, Zuzana Nemčoková, Anna Franková.

Prečo ja osobne pokladám za dôležité, aby sa krstné mená a priezviská písali v našich masmédiách po slovensky? Jedným z dôvodov je, aby sa zachovala čistota jazyka, aby sme sa vyhli skomoľovaniu slovenských mien, ale predovšetkým aby sme sa aj takto povzbudzovali v našej slovenskosti a prejavovali našu slovenskú identitu.

Písanie vlastných mien v Ľudových novinách v priereze desaťročí

Zo zvedavosti som si zalistovala v niekoľkých číslach rôznych ročníkov časopisu. V tom skutočne prvom zo 4. októbra 1957 som na 1. strane našla informáciu o Michalovi Liptákovi, na 2. strane sa uvádzajú mená Ladnyik Mihály, Domokos László a Kolbai Károly, na 3. strane Judka Ráďanská, Alžbeta Šováňová a Gizela Tóthová.

O desať rokov neskôr, 5. januára 1967, na 3. strane sa spomína János Magyari (Kishuta), Olga Komáromiová, riaditeľka slovenskej školy v Sátoraljaújhelyi, Károly Orliczky (Répáshuta) a na 5. strane ôsmak Jožko Lami.

V čísle z 5. januára 1977 som na 1. strane našla: Michal Drenkovics zo Sződu, predseda výrobného družstva Jozef Levák, tajomník strany obce Csomád František Papp, tajomník výboru strany Alexander Peszeki.

23. júla 1987 noviny na 6. strane písali: Edita Pecsenyová, Mária Istvánová, Judita Pribojszká, žiaci Juraj Varga, Alžbeta Szabóová.

2. januára 1997 na 1. strane nájdeme mená: Michal Mata, Helena Somogyiová, Matej Lugosi, Ján Bánszki a o 10 rokov neskôr, 4. januára 2007, na 1. strane: Etelka Rybová, Ruženka Egyedová Baráneková, Ružena Komjáthiová, Ondrej Kollár, na 5. strane Katarína Kondačová, Paľko Strepka, Fružina Frankóová, Edita Pečeňová.

5. januára 2017 na 6. strane je uvedené meno Štefan Keveházi, ostatné mená sú po maďarsky, na 10. strane nájdeme mená aj priezviská po slovensky, na 13. stane raz tak, raz onak, ba aj slovenské meno Božena je napísané po maďarsky.

Náhodne vybrané príklady som uviedla len pre zaujímavosť, nemožno z nich vyvodiť žiadne všeobecne platné závery. Ak len nie ten, že noviny, rozhlasové a televízne vysielania robíme nielen pre dnešok, lež aj pre budúcnosť. O jeden dôvod viac, aby sme sa pri používaní vlastných mien osôb snažili dôslednejšie aplikovať v praxi pred desaťročiami vytvorené pravidlá tak, ako sa to podarilo v prípade používania slovenských názvov našich obcí a miest.

Ďakujem vám za pozornosť.