Prvotným cieľom nedávnej návštevy fotografa Ondreja Miháľa žijúceho v Kanade bola prezentácia jeho najnovšej publikácie v Srbsku a na Slovensku, ale keďže má priateľov aj v Budapešti a jej okolí, rozhodol sa stráviť pár dní aj v Maďarsku. Neďaleko metropoly sa nachádzajú obce Tárnok a Šóškút, v ktorých žije aj slovenská národnosť. Rozhodol sa teda v mojom sprievode si obe obce pozrieť.

Najstaršie domy v obci sú z konca 19. storočia, nachádzajú sa prevažne v strednej a v severozápadnej časti obce. Staršie domy boli stavané z hliny, neskôr sa stavali zo šóškútskeho vápenca, ktorý sa dal ľahko tesať. Priečelia sa stavali predovšetkým z vydolovaných kameňov, potom sa vylíčili vápnom nabielo. Vtedajšie domy tvorili dve izby, pitvor, komora, pivnica, veranda a gánok. Stĺpy gánku sú postavené z dreva alebo tehál. V zadnej časti budovy sa nachádzali poľnohospodárske, resp. remeselnícke priestory.

A keď sme už boli v Tárnoku, tak sme nechceli vynechať ani Starý cintorín v severozápadnej časti obce, kde nám M. Szabová s pýchou ukázala väčšinu pekne zachovaných, ba aj zreštaurovaných kamenných náhrobkov so slovenskými menami. Cintorín je jedným z najvýznamnejších pokladov slovenskej minulosti Tárnoku. Viac ako sto rokov staré náhrobné kamene so slovenskými nápismi sú jednou z najdôležitejších sakrálnych pamiatok obce.

Na margo návštevy v Tárnoku by som chcela pripomenúť, že pravdepodobne mnohí, ktorí sme už mali v rukách posledné číslo Nášho kalendára, mohli sme čítať o malej manufaktúre na okraji Tárnoku, kde si návštevníci predovšetkým pred Vianocami môžu vybrať z rôznych ručne vyrábaných vianočných sklených ozdôb alebo iba prezrieť ich výstavu.

Ako som už spomenula, cieľom návštevy Ondreja Miháľa koncom uplynulého roka v Srbsku, bola predovšetkým prezentácia jeho najnovšej knihy (vydanej v Starej Pazove), a potom prezentácia publikácie Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine II. (Kanadský slovenský inštitút, 2021). Toto druhé pokračovanie knihy vzniklo v spoluautorstve J. Haškovej pod totožným názvom prvého zväzku z roku 2008.

Fotografický projekt, v rámci ktorého autor vyše 15 rokov dokumentoval dolnozemskú architektúru, sa začal v roku 2005, o tri roky neskôr už aj vyšiel prvý zväzok fotodokumentov. Väčšina fotografií z druhej knihy bola urobená v rokoch 2008 – 2012. Projekt sa celkom dokončil až v roku 2019.

Základným zámerom silbašského rodáka bolo zachovať voľakedajšiu klasickú dedinskú architektúru vo vojvodinskej oblasti pred zabudnutím.

O. Miháľ prezentoval predovšetkým najstaršie dedinské domy, na ktorých železný zub času zanechal viditeľné stopy. Autorská dvojica publikácie sa zaslúžila o zdokumentovanie a uchovanie histórie vojvodinskej architektúry Slovákov skôr, než celkom zmizne. Ako už názov naznačuje, predseda Kanadského slovenského inštitútu v Toronte, zachytáva vývoj a súčasný stav bývania Slovákov, ktorí sa od prvej polovice 18. storočia sťahovali na Dolnú zem, konkrétne na územie dnešného Srbska, kde si potom začali budovať aj svoje nové domovy.

Súčasťou dvojzväzkového vydania bolo predstavenie vojvodinských Slovákov a ich domov v minulosti, súčasného stavu slovenskej architektúry vo Vojvodine, zhrnutie histórie Slovákov, znázornenie osudu domov v Silbaši, ako aj pohľad do histórie Silbaša, rodnej dediny autora O. Miháľa.

Ojedinelá publikácia fascinujúcich slovenských domov, murovaných barokových štítov, dvorov, priečelí, okien, dverí alebo železných a drevených brán, nám pomôže nazrieť do pestrej a svojráznej vojvodinskej domovej architektúry. Umožňuje nám aj spoznať bohaté dekoratívne umenie fasád na 235 stranách fotogalérie.

Knihy obsahujúce cenný fotografický materiál slovenských domov dopĺňa množstvo zaujímavých informácií, napríklad o typickej výzdobe a dekoračných prvkoch gazdovských a sedliackych domov, o bohatom farebnom svete mozaík, kachličiek a dlaždiciach na fasáde domov. Kľučky na vstupných bránach, krásne ozdoby a reliéfy nad vchodom, štíty domov alebo iné detaily dekorácií domov majú nepochybne hodnotu dokumentu. Všetky architektonické prvky, ozdoby, ako aj mená na priečelí, používanie danej farby, výber dreva alebo kovu ako materiálu brány, nám samozrejme nepriamo prezrádzajú povahu, vkus, životný štýl, ako aj majetnosť daných majiteľov, obyvateľov.

Historické fotografie a dokumenty starých budov sú cenné aj z toho hľadiska, že optikou fotografa je zachovaná sem-tam ešte existujúca krása slovenských domov, ako aj už zanedbané, popraskané, zničené domy, ktoré sa postupne vytrácajú, a ktoré kedysi videli aj krajšie dni. Podľa slov O. Miháľa „Zánikom starej architektúry vojvodinskí Slováci stratili veľa“.

Fotografie prvého zväzku uvedené na 128 stranách pochádzajú z osemnástich vojvodinských miest so slovenským obyvateľstvom, v druhej knihe autor prináša viac ako 100 strán fotografií z dvanástich slovenských dedín.

Napriek tomu, že obe knihy pod titulom Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine hovoria o zániku, o kultúrnych stratách, sú zároveň i zásadným vyjadrením spomienok a faktov, a spôsobom dokumentácie kultúrneho dedičstva, hodnotných stavebných prvkov architektúry predkov. Autor ju takto zachováva pre ďalšie generácie.

Dvojzväzková zbierka fotografií klasickej architektúry vo Vojvodine nepochybne slúži aj ako dokument spôsobu stavania a stavebnej technológie, a zároveň je významná pre zachovanie kultúrneho dedičstva, architektonickej krásy staviteľstva predkov Slovákov v Srbsku.

Anna Kováčová