11. 03. 2022

Od rána, 27. februára, bolo v Zakarpatsku prijatých asi 40 000 vnútorne vysídlených osôb. Informovala o tom Zakarpatská ODA, z ktorých 30 000 je tých, ktorí dostali plnú pomoc od štátu. Tisícky ľudí sa môžu v našich jedálňach zadarmo najesť, majú strechu nad hlavou a najzákladnejšie veci: oblečenie a hygienické potreby. Ľudia nestrácajú odvahu, hoci panuje panika. Mnohí sa chcú zapojiť do dobrovoľníckych aktivít: vypletať maskovacie siete, zháňať financie a veci pre našich vojakov, narukovať do obrany. Sme veľmi vďační za každú pomoc a podporu, je to pre nás veľmi dôležité.

12. 03. 2022

Dnes v noci som sa prvýkrát zobudila na sirénu. Keď som sa tak nečakane prebudila, nemohla som sa hýbať. Zdalo sa mi, že všetky funkcie môjho tela sú vypnuté. Zabudla som ako dýchať a srdce mi poskočilo. K vedomiu ma priviedol iba prenikavý zvuk, ktorý neprestával. Keď som nadobudla plné vedomie, pozrela som sa na hodinky: 5.40.

V telefóne sa mi objavilo upozornenie: „Vzdušný poplach, choďte do najbližšieho úkrytu, alebo na najbezpečnejšie miesto vo vašom dome...“ a ďalšie pokyny. Vstala som a utekala zobudiť príbuzných, ktorí od únavy nič nepočuli.

Vzdušný poplach trval 2 hodiny. O 7.40 bolo hučanie sirény „zavesené“, ale už som nemohla spať. Strach ma stále prenasledoval. Bude neticho už aj tu, v Užhorode? A ako sa cítili ľudia, ktorí sem prišli z miest, kde sa ozývali sirény a neraz padali bomby?

Po takomto poplachu sa panika u obyvateľstva opäť zvýšila, ale ako sa neskôr vysvetlilo, bol to celoukrajinský poplach, pretože protivzdušná obrana si všimla rakety, a nevedela, kam dopadnú. Našťastie, Zakarpatsko zostalo nedotknuté, no ostatné mestá trpeli.

14. 03. 2022

Boli 2 hodiny v noci, keď som znova vyskočila z postele pre kvílenie sirén. Tentoraz trval letecký poplach 5 hodín. Našťastie, aj tentoraz bez vojenských zásahov v našom regióne.

Táto prenikavá nepríjemná siréna vo veľkej miere ovplyvňuje celkový emocionálny a psychický stav človeka. Deťom je veľmi ťažké vysvetliť, prečo sa uprostred noci zobudia na strašný zvuk a sú nútené niekam ísť.

15. 03. 2022

Dnes sa letecký poplach začal v popoludňajších hodinách a trval od 11.44 do 12.46. Po dlhom počúvaní sirény ju začnete počuť všade. Nechápete, či ju naozaj počuť, alebo si to iba myslíte.

17. 03. 2022

Keď nám dala jednu pokojnú noc, opäť sa ozval prenikavý zvuk o 4.20 ráno a skončil o 5.20. Našťastie, žiadna vojenská akcia v Zakarpatsku nebola. V tejto situácii na Ukrajine začínate chápať, koľko sme toho mali a nedoceňovali: pokojnú oblohu, tiché noci, prechádzky kedy chcete namiesto nevysporiadania sa so zákazom vychádzania, ... dostatočné množstvo rôzneho tovaru a podobne.

Je pre mňa ťažké predstaviť si, ako sa cítia tehotné ženy, starší ľudia a ženy s deťmi, osamotené v centre bojov. Sedia v chladných pivniciach a krytoch, chránené pred bombami, bez dostatku jedla, hygienických prostriedkov, liekov, vody a svetla...

Teraz každé ráno ďakujem za dobrú noc alebo za to, že sme sa s celou mojou rodinou zobudili a sme v bezpečí, že máme strechu nad hlavou a máme čo jest. Život je predsa nevyspytateľný, veď ešte pred tromi týždňami si nikto nevedel predstaviť, že by vypukla vojna.

Júlia Starčuk

Foto: Erika Fajnorová

http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kaleidoskop/30283-dennik-vojny-mojimi-o-ami-o-sa-teraz-deje-1-as