Aká bude budúcnosť cestovného ruchu na Dunaji? Tejto otázke sa venovala v Bratislave koncom marca konferencia s názvom Na jednej lodi. Jej organizátormi boli BTB – Bratislava tourist board a občianske združenie PUNKT, ktoré sa zameriava na mestský rozvoj z pohľadu rôznych faktorov. Finančne aj účasťou konferenciu podporilo Ministerstvo dopravy a výstavby SR.

Konferencia začala prednáškou Andreasa Friedwagnera, rakúskeho geografa a konzultanta pre témy mobility a regionálny rozvoj. Načrtol nové trendy a perspektívy dopravy a turizmu v budúcnosti. Citujem niektoré z jeho myšlienok: „Každá cesta začína a končí pešo; udržateľnosť cestovného ruchu ide ruka v ruke s tzv. hladkým cestovaním. Musí byť pohodlné; preprava nočnými vlakovými spojmi zažíva renesanciu; cykloturistika sa začala rozvíjať a preferovať počas covidovej pandémie; aj turistika a chôdza sú jednoduchšie realizovateľné ako pobyty na vode, kde sú pri splavoch často potrební kvalifikovaní sprievodcovia.“ Hovoril pútavo, informácie dopĺňali grafy, obrázky, navrhol niekoľko vhodných opatrení a svoj prvý vstup zakončil slovami: „Všetci sme turisti na našej planéte, tak sa o ňu starajme!“

Potom sa súbežne konali tri tematické workshopy: Dunaj ako destinácia, Udržateľný turizmus na Dunaji, Stratégia mesta a rieky. Popoludní sa zistenia z workshopov prezentovali formou tzv. akváriovej diskusie (fishbowl). Skutočná rybička v akváriu na stole sa striedavo „pozerala“ na stálych hostí a tých, ktorí si z publika na chvíľu prisadli za okrúhly stôl, aby prezentovali svoj názor či nápad.

Hovorilo sa, že kvalita vody v Dunaji je dobrá, brehy sa dajú upraviť, sprírodniť. Dunaj by mal byť živý a zdravý. „Potenciál Dunaja si treba uvedomovať nielen z pohľadu turizmu. Loď je formou dopravy, ale aj formou atrakcie,“ vystúpil v diskusii Tomáš Ondrčka, riaditeľ sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy a výstavby. Podnikateľ František Fabian z Bratislavy výstižne poznamenal, že ak robíme vylepšenia pre obyvateľov, robíme to i pre turistov. A ak bude kvalitná infraštruktúra pre obyvateľov, potom sa bude dariť aj turizmu. Dunaj je svetová značka, rezonuje viac ako slovo Bratislava.

Brainstorming priniesol viacero dobrých tipov aj vysvetlení. Občianske združenia južných regiónov ponúkajú rôzne turisticky zaujímavé zážitkové aktivity smerom dolu po prúde rieky. Ale plánovaný Dunajbus nie je vhodný ako spoľahlivá forma dopravy, pretože jeho prevádzka je ovplyvnená počasím. Naopak, sprevádzkovanie Propeleru by sa mohlo využiť aj v cykloturistike. Treba premyslieť aj zriadenie Campu v Danubiane či v Čunove. A čo tak obnoviť amfiteáter v Devíne, ktorý kedysi býval miestom stretnutí ľudí z celej krajiny?

Plavba z osobného prístavu počas konferencie bola naplánovaná k obom „bránam“ Dunaja, ktoré ohraničujú 27 kilometrový úsek nábrežia Bratislavy a prímestských častí. „Ani jedna z brán, Devín na západe a múzeum Danubiana na juhovýchode, nevznikli našou zásluhou,“ konštatoval Ing. Vladimír Grežo, predseda predstavenstva BTB a zároveň expert hlavného mesta SR.

Voda v Dunaji plynie. Možno prichádza čas, keď by sme mohli namiesto búrania začať budovať. Mosty, parky, budovy… Napríklad dávno oficiálne schválenú stavbu Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Tridsať štátov má pamätníky s touto ideou. Taliani ich majú dokonca niekoľko. A my? Je vybudovanie takéhoto kultúrno-historicko-dokumentačno-vzdelávacieho centra neďaleko Dunaja na nás, bežných obyvateľoch Bratislavy, alebo iba na tých, ktorí dnes majú možnosť meniť brehy Dunaja z vyšších poschodí? Je možné meniť budúcnosť tak, aby naše deti, ich deti, my aj turisti mali možnosť stretnúť sa s Dunajom zblízka a spoznávať nielen jeho prírodou vytvorené zákutia, ale aj hodnoty, ktoré tu boli, sú a budú, aj keď ich práve nevidíme?

Erika Fajnorová

Foto: autorka