Dňa 17. decembra 2022, na Deň Slovákov v Ambrózke, predstavili v obci publikáciu Matrika Ambrózky a tí, o ktorých hovorí. Žiaľ, doteraz sme nemali možnosť urobiť rozhovor so spoluautorom knihy Jurajom Csirikom. Túto podlžnosť sa teraz snažíme napraviť.

– Môžete nám priblížiť pozadie vzniku knihy?

– Túto publikáciu vydali Slovenská národnostná samospráva v Ambrózke a Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov v Galante. O začiatkoch vám neviem veľa povedať, pretože som nebol medzi prvými, ktorých kontaktovali. Neskôr sa cez jedného spoločného známeho ozval môj bratranec Ladislav Csirik. Samozrejme, bol veľmi nadšený a opýtal sa ma, či by som sa chcel do projektu zapojiť. Vtedy som ešte úplne nechápal, ako presne bude publikácia vyzerať, ale súhlasil som.

– Vy pochádzate z Ambrózky?

– Áno. Narodil som sa tam a stále sa považujem za Ambrózčana. Od svojich 14 rokov som tam nežil, teraz bývam v Segedíne. Nikdy som však nezabudol na svoje korene. Chvalabohu, moji rodičia dlho žili, takže som ich tam často navštevoval.

– Ako ste sa zapojili do zrodu knihy?

– Neskôr Ľubomír Kmeť kontaktoval Ladislava Csirika a napísal mu e-mail o charaktere knihy, ktorú mal na mysli. Rozhodli sme sa ju zostaviť podľa vzoru Matriky Slovenského Komlóša. My Ambrózčania napíšeme štúdiu a oni vytvoria databázu a vykonajú s tým súvisiaci výskum.

– Poznali ste prácu združenia už skôr? Čítali ste ich publikáciu o Komlóši?

– Prvýkrát som sa s pánom Kmeťom a jeho tímom stretol pri slávnostnom uvedení komlóšskej matriky. Vtedy som od nich dostal jeden exemplár, ktorý som si, samozrejme, dôkladne prečítal. Vtedy som ešte netušil, aká obrovská práca je napísať takúto knihu. V roku 2021 bratranec navštívil autorov v Galante a ich styky sa ešte viac prehĺbili. Boli sme v týždennom kontakte, ktorý časom začal niesť črty priateľstva. Pozvali ma na Slovensko, kde som sa zúčastnil na pracovnom stretnutí.

– Ako sa začala výskumná práca?

– Keď sme začali pracovať na knihe, nemali sme žiadne konkrétne predstavy. Spočiatku sme sa chceli zamerať najmä na históriu obce, ale, bohužiaľ, mali sme málo materiálu. Ani archívy v Makove nám toho veľa neponúkli. Našli sme knihu s dvomi stranami o Ambrózke v maďarčine. Potom som začal hľadať na internete a našiel som rôzne cirkevné záznamy. Prečítal som si ich všetky a mal som pocit, že sme na správnej ceste. Združenie mi veľmi pomohlo, pretože malo veľa skúseností a vedelo, ako vytvoriť databázu. Musíme sa poďakovať aj pracovníkom Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, pretože nám tiež v mnohom pomohli. Časom sme nadobudli pocit, že sme zhromaždili dostatok údajov na vydanie knihy.

– Čo bolo pre vás na tejto práci najvzrušujúcejšie?

– Rodičia mi často rozprávali o histórii našej obce. Keď som držal v rukách napoly dokončenú štúdiu, s prekvapením som zistil, že obsahovala príbehy, ktoré mi rozprával môj otec. Bolo úžasné prežívať ich, aj keď ich napísali moji kolegovia bádatelia, nie môj otec. S odstupom času ľutujem, že som nezaznamenal príbehy mojich rodičov. Mohol som z nich veľa čerpať.

– Aké typické ambrózske priezviská môžete uviesť?

– Do knihy sme zaradili aj štatistické údaje o menách. V tabuľke bolo zhromaždených 30 najčastejších priezvisk, medzi ktorými sú Molnár, Cselovszky, Csirik a Faraga. Ambrózka je taká malá, že ľudia s týmito menami musia byť príbuzní. Môj otec mi kedysi povedal, že najpočetnejšia je rodina Betkovcov. Nie je to celkom pravda, ale je zaujímavé, že rodina pochádza od spoločného predka, istého Adama Betka, ktorý prišiel do obce v roku 1844. Z tejto rodiny pochádza aj moja stará mama z otcovej strany. Preto si myslím, že každému, kto chce skúmať históriu svojej rodiny, táto kniha pomôže.

– Ako dlho ste pracovali na tomto projekte?

– Pracovať som začal roku 2021 na Veľký piatok a skončil som do decembra. Môžem povedať, že asi pol roka som pracoval 7 až 8 hodín denne. Potom sme dali texty preložiť. Hajnalka Avarová odviedla dobrú prácu. Som jej vďačný. Za grafickú úpravu knihy bola zodpovedná Zuzana Czabarková.

– Obal je veľmi prepracovaný. Podľa mňa má jedinečnú symboliku.

– Áno. Grafická dizajnérka si vysnívala obálku s ambrózskym evanjelickým kostolom na modrom pozadí. Dominantný vzor pripomína skladačku. Bol to nápad L. Kmeťa a tento vzor figuruje aj v publikácii o Komlóši. Puzzle symbolizuje hľadanie rodokmeňa. Aj tu máte k dispozícii hromadu údajov, ktoré keď šikovne spojíte, môžete získať obraz o histórii svojej rodiny.

– V knihe sú uvedení aj evanjelickí kňazi, ktorí v obci kedysi pôsobili. Jedným z nich je Pavel Albert Kutyej, ktorý neskôr dlhé roky pôsobil vo Viniciach.

– Ja sám si na velebného pána dobre pamätám, pretože slúžil v Ambrózke, keď som ja konfirmoval. Mám na neho veľmi príjemné spomienky.

– Kto podporoval vydanie publikácie?

– Najskôr som oslovil predsedu Slovenskej samosprávy v Segedíne Tomáša Račka, ktorý túto vec okamžite podporil. Potom sme podali žiadosť o grant Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku. Najväčším naším podporovateľom bola Únia slovenských organizácií v Maďarsku pod vedením Františka Zelmana. Ďalej sme získali dotáciu od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a od Verejnoprospešnej nadácie za Ambrózku a, samozrejme, vydanie podporila aj miestna slovenská samospráva. Ďakujeme im veľmi pekne!

– Ako prijala vydanie knihy vaša rodina?

– Moja manželka bola veľmi chápavá a nikdy sa nesťažovala. Môj najstarší syn túto prácu pozorne sledoval.

– Ku knihe je priložené aj CD.

– Myslím si, že práve to si vyžiadalo najväčšiu prácu, ktorú odviedli pracovníci združenia. Museli zdigitalizovať a vytvoriť databázu viac ako 20 000 matričných záznamov. Vďaka tomu môžeme v zozname vyhľadávať podľa rôznych údajov. Keďže používanie cédečka je veľmi jednoduché, môže v databáze s istotou vyhľadávať hocikto, kto si ho kúpi a zaregistruje sa. Názvy sú v systéme uvedené v slovenskej transliterácii.

– Súčasťou publikácie sú aj fotografie.

– Áno, sú tu rodinné aj cirkevné fotografie. Okrem iného si môžete pozrieť typický čabiansky podstienkový dom. Z detstva si pamätám, že v dedine bolo niekoľko takýchto domov, ale, bohužiaľ, žiadny z nich sa nezachoval.

– Ďakujem vám za rozhovor a prajem vám veľa ďalších úspechov!

Bence Püski-Liker

Foto: archív

Matrika Ambrózky a tí, o ktorých hovorí

Pohľad do minulosti dolnozemskej obce Ambrózka a jej obyvateľov pomocou miestnej evanjelickej matriky a cirkevných zápisníc ponúka vlani v maďarskom a slovenskom jazyku vydaná publikácia Slovenskej samosprávy v Ambrózke a Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov so sídlom v Galante autorov Juraja a Ladislava Csirikovcov, ktorá nesie názov Matrika Ambrózky a tí, o ktorých hovorí. Výsledok bádania Csirikovcov do slovenčiny preložila Hajnalka Avarová.

Z predslovu knihy sa dozvedáme o veľkolepom projekte Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov so sídlom v Galante, ktorého „cieľom je také spracovanie cirkevných matrík obcí kedysi založených slovenskými rodinami a čiastočne dodnes obývaných Slovákmi, vďaka ktorému vznikne digitálna databáza umožňujúca bádanie v oblasti rodinnej histórie. [...] Ako prvé boli spracované matriky Slovenského Komlóša. Potom sa zrodil plán vytvorenia regionálnej, navzájom prepojenej databázy matrík, ktorá bude zahŕňať Békešskú Čabu, Slovenský Komlóš a okolité obce, čiže Veľký Bánhedeš, Pitvaroš, Nadlak, Alberti a Ambrózku. Údaje matrík Ambrózky boli spracované až k roku 1947.

Knihu ponúkame ako sprievodnú publikáciu tejto databázy. Je o Ambrózke a o Ambrózčanoch. Jednak by sme v nej chceli načrtnúť akési pozadie z histórie obce pre tých, ktorí pátrajú po dejinách svojej rodiny a na druhej strane by sme chceli určitým spôsobom zdokumentovať aj údaje a fakty, ktoré sme z matrík vyčítali,“ približujú v predslove cieľ a obsah publikácie jej autori.

Prvá kapitola 242-stranovej publikácie sa venuje historickému prehľadu obce, jej hospodárskemu a sociálnemu vývoju a komunitnému životu, školstvu a osvete až do polovice 20. storočia, s osobitnou časťou venovanou československo-maďarskej výmene obyvateľstva. „Dátum a okolnosti založenia obce Ambrózka poznáme celkom presne“ a je úzko spätá s vtedajšou osadou Pitvaroš, založenou v roku 1816. „Jej obyvatelia žili vo veľmi neistej situácii ako nájomníci na pustatine. Polovicu nájomného platili komore v obilí, druhú polovicu v peniazoch. Ich nájomná zmluva vypršala v roku 1843. V nádeji na vyšší zisk komora chcela naviesť aj pitvarošských nájomcov, aby pestovali tabak. Väčšina obyvateľov Pitvaroša však odmietla pestovať tabak za podmienok uvedených v ponúkanej zmluve. Komora sa vtedy rozhodla podpísať s nimi zmluvu len na jednu tretinu dovtedy prenajímanej plochy a na obrábanie dvoch tretín pôdy sa rozhodla usadiť roľníkov, ktorí sa podujali na pestovanie tabaku.

Takto vznikli v susedstve Pitvaroša dve nové osady. Dnes sa nazývajú Alberti a Ambrózka.“ Obytné domy sa v Ambrózke začali stavať v roku 1844 a preto tento rok sa považuje za dátum jej vzniku. Z prvého súpisu obce z 10. októbra 1845 sa dozvedáme, že počet zmluvne stanovených záhradníckych pozemkov bol 120, o rok neskôr tu stálo 120 domov rovnakého počtu domácností. Dedina bola starostlivo naprojektovaná s rovnými ulicami orientovanými približne od severu na juh a kolmo na ne. Po podrobnejších údajoch o každodennom živote či o predstavenstve obce sa autori detailnejšie venujú miestnemu evanjelickému cirkevnému zboru. „Zakladajúcimi osadníkmi Ambrózky boli evanjelici augsburského vyznania. […] Založenie a fungovanie miestnych cirkevných inštitúcií sa začalo súčasne so vznikom obce. Ambrózka bola pôvodne filiálkou Pitvaroša a potom tri roky Slovenského Komlóša. V prvých rokoch sa o jej obyvateľov duchovne staral evanjelický farár Ján Kutlík z Pitvaroša. Samuel Demo – popri učiteľstve na cirkevnej škole – slúžil v svojom zbore ako neordinovaný farár tri roky, kým zbor nebol pričlenený k matkocirkvi v Slovenskom Komlóši.

Cirkevný zbor získal v roku 1850 štatút matkocirkvi a v tom istom roku sa stal Pavol Gally prvým riadnym farárom zboru.“ Z dejín cirkevného života Ambrózčanov uvedeného v publikácii by sme vyzdvihli ešte pasáž venovanú formovaniu národnostnej identity: „cirkevné vedenie v Ambrózke bolo z hľadiska svojej váhy schopné byť silou formujúcou identitu hlavne v období od založenia obce do konca druhej svetovej vojny. Vo všeobecnosti možno podotknúť, že vedenie ambrózskeho cirkevného zboru nešlo proti politickej vôli a svojimi rozhodnutiami a postojmi skôr urýchľovalo ako brzdilo asimiláciu Slovákov v osade. Platilo to najmä v období medzi dvoma svetovými vojnami.“ Avšak najväčší vplyv na život a národnostnú identitu Ambrózčanov mala jednoznačne československo-maďarská výmena obyvateľstva. „Presný počet rodín a osôb, ktoré sa z Ambrózky presídlili, nevieme uviesť. Domnievame sa, že sa presídlilo približne 130 rodín, spolu viac ako 500 osôb do Československa, kde dostali miesta na usídlenie v obciach Vlčany, Neded a Žihárec. Tí, ktorí odišli, po sebe zanechali 90 domov a 900 jutár pôdy.

O niekoľko dní neskôr prišlo do obce 58 maďarských rodín, spolu 152 ľudí z Horných Salíb z Československa.“

Po dejinách sa autori venujú matričným záznamom obce, z ktorých sa dozvedáme nemenej zaujímavé informácie. „Spomedzi 105 rodín spísaných v dikálnom súpise z 10. októbra 1845 sa v ambrózskych matrikách nachádzajú záznamy o 87 rodinách. Z toho sa dalo usúdiť, že rodiny v čase príchodu tvorilo 171 dospelých a 98 detí, čiže celkom 269 osôb.“ Kapitola je bohato ilustrovaná grafmi, z ktorých môžeme vyčítať napr. počet krstov v osade v rokoch 1845 – 1947 z viacerých aspektov (celkovo, nemanželské deti, atď.), počet sobášov (celkovo, vdovcov a vdov) v rozmedzí rokov 1850 – 1947, počet pohrebov resp. úmrtí (celkovo či detí do 10 rokov) a pod. Zaujímavé sú aj tabuľky o frekvencii výskytu najobľúbenejších chlapčenských a dievčenských mien pri krste z obdobia rokov 1845 – 1947: Ján (527), Michal (329), Pavol (288), Juraj (277), Ondrej (261)... resp. Mária (535), Judita (505), Helena (434), Žofia (212), Alžbeta (95) atď.). Najčastejšími priezviskami v rovnakom období boli Molnár (217), Cselovszky (163), Csirik (158), Faraga (137), Havran (132) atď. Neprekvapí nás frekvencia výskytu zamestnaní, podľa ktorej v rokoch 1845 – 1947 bolo v obci najviac nádenníkov, roľníkov a gazdov, výrazne v menšom počte boli zastúpení vojaci, žobráci, čižmári, sluhovia, kováči a ďalšie profesie.

„Na základe záznamov v matrikách krstov, sobášov a úmrtí Ambrózky bola vypracovaná databáza, ktorá tvorí prílohu tejto knihy. Osoby uvedené v databáze a ich údaje, ako aj rodinné a príbuzenské vzťahy medzi jednotlivými osobami sa dajú znázorniť aj graficky, vo forme rodostromov. […] Súčasne s vykreslením rodostromov jednotlivých rodín sa môžeme rýchlo vrátiť do čias založenia obce, preto náš výskum môže prispieť aj k načrtnutiu historického pozadia našej obce.“ Práve niekoľko takýchto rodostromov tvorí ďalšiu zaujímavú kapitolu, po ktorej nasleduje mimoriadne bohatá príloha s tabuľkami, obrázkami, ukážkami i dobovými fotografiami. Nájdeme v nej o. i. zoznam príslušníkov evanjelickej cirkvi, obetí oboch svetových vojen, prvých učiteľov či farárov Ambrózky. Na konci knihy nachádzame dvojjazyčnú prílohu s nemenej zaujímavými údajmi ako menný zoznam prvých kolonistov, tabuľku s príbuzenskými vzťahmi a ďalšími odhalenými údajmi, menný zoznam rodín, ktoré sa presídlili do Československa, galériu osobností obce a pod.

K publikácii patrí „DVD nosič, ktorý obsahuje matričnú evidenciu vyše 20 tisíc osôb z Ambrózky alebo z okolitých obcí, prepojených s Ambrózkou rodinnými väzbami“.

Knižka s tvrdým obalom je skutočným žriedlom informácií nielen pre Ambrózčanov, ale aj pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o život našich slovenských predkov, ba aj pre tých, ktorých zaujíma minulosť ako taká.

(zp)

Foto: Andrea Kiss-Kohut

Vydanie publikácie podporili Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku, Slovenská samospráva v Segedíne, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Únia slovenských organizácií v Maďarsku a ďalšie organizácie a fyzické osoby.