Viktor Horňanský, významný tlačiar, redaktor a vydavateľ

Rody Bobokovcov, Holubyovcov, Mudroňovcov a Horňanských žijúce v južnej časti Trenčianskej stolice, patrili v 19. storočí medzi národne uvedomelé a vzdelané rodiny a boli v príbuzenskom vzťahu. Ako príklad na zverejnenie som si vybral pokračovateľa jedného z nich. Je ním uhorská osobnosť – tlačiar a vydavateľ Viktor Horňanský (Hornyánszky). Jeho otec Juraj Horňanský sa narodil 21. 4. 1801 v Púchove (otec učiteľ Pavol, matka Judita Zubeková), Viktorova matka bola Barbora Boboková. Juraj Horňanský po štúdiu doma a v Bratislave začínal ako učiteľ v rodisku, ale čoskoro odišiel za evanjelického učiteľa v Nemcami osídlenej obci Hegyeshalom, v Mošoňskej stolici. Tam sa rodičom narodili štyria synovia: farár v Brašove Juraj, už uvedený Viktor, univerzitný profesor Aladár a filológ Július.

Redaktor, tlačiar a vydavateľ Viktor Horňanský prišiel na svet 10. 4. 1828 v Hegyeshalome. V základnej škole ho učil otec, potom študoval na gymnáziu v Modre, roku 1843, aby sa zdokonalil v maďarčine, v Nagybaráte, a na evanjelickom lýceu v Bratislave. V rokoch 1848 – 1849 bol učiteľom v Hegyeshalome, ale už v roku 1850 sa stal redaktorom novín. Do rodného kraja rodičov prichádzal často už ako študent. Jednu takúto návštevu spomenul vo svojej knihe „Z mojich časov kaplánskych“ jeho bratranec, botanik a etnograf Jozef Ľudovít Holuby: „Viktor Horňanský bol roku 1847 v Lubine, kde bol jeho strýko farárom a na povale prezeral uložené rukopisy svojho a môjho deda Georga Bobeka, ktoré potom v Pešti vydal pod titulom „Beitrige zur Geschichte der ev. Kirche“ (Príspevok k dejinám evanjelickej cirkvi).”

Jeho otec Juraj Horňanský zomrel roku 1849 v Hegyeshalome a preto sa Viktor z bratislavského štúdia musel vrátiť do rodičovského domu a stal sa nakrátko učiteľom. Potom nahradil svoj učiteľský úrad perom. Už počas štúdia si predstavoval, že sa stane redaktorom. Jeho pozornosť sa upriamila na vydavateľa Gustáva Heckenachta v Pešti, ktorého požiadal o redaktorskú prácu. Najprv pracoval v redakcii Pester Zeitung u významného prekladateľa a publicistu Edurada Glatza. Tam mal možnosť uplatniť a rozvíjať svoj talent. Do tohto obdobia spadajú jeho prvé nezávislé diela, okrem rozsiahlej literárnej propagácie nábožensko-morálnej výchovy evanjelikov v Uhorsku a osvietenia ich ducha a života. V roku 1852 vydal „Geschichte von Ungarn“ (Dejiny Uhorska), určené pre verejné a súkromné vzdelávanie mládeže. V roku 1854 preložil do maďarčiny aj Galgóczyho cirkevné úvahy. O rok neskôr „Geschichte des Östereichischen Kaiserstaastates“ (Dejiny rakúskeho cisárskeho štátu). Ďalej napísal a vydal Veľký maďarský geografický lexikón v nemčine, určený pre úrady, pošty, právnikov a podnikateľov. To všetko povzbudilo jeho ambíciu založiť svoju tlačiareň, veď o Gutenbergovom vynáleze často sníval.

Prvou manželkou Viktora Horňanského bola Karola Skitová a po jej smrti sa oženil s jej staršou sestrou Františkou Skitovou, ktorá ho sprevádzala po celý život ako verná manželka. Jeho rodinný život bol príkladný. Na jeseň roku 1862 sa rozhodol v Pešti založiť tlačiareň. Hneď do nej kúpil a inštaloval nové privezené tlačiarenské stroje. Od roku 1863 do roku 1872 pracovala tlačiareň pod jeho menom. Zo začiatku mal spoločníkov v osobe J. Hummela a Ondreja Trägera. Filiálku mal aj v Prešove. Horňanského tlačené publikácie boli v tom období zamerané na protestantskú problematiku. V rokoch 1863 – 1875 vytlačili vyše 80 diel. Boli to práce z cirkevných dejín, spevníky a modlitebné knižky. Tlačiareň zásobovala evanjelických veriacich v Uhorsku náboženskými knihami v maďarčine, slovenčine, biblickej češtine, rumunčine, srbčine, a taktiež angličtine. Tlač kníh objednaných do Veľkej Británie výrazne zlepšila aj štandard uhorského polygrafického priemyslu. Horňanský ako zakladateľ tlačiarne bol aktívny aj pri združovaní tlačiarov. V roku 1873 bol zvolený za predsedu Spolku kníhtlačiarov. Roku 1876 založil Pokladnicu na podporu tlačiarenských sirôt.

Redaktor, tlačiar, vydavateľ Viktor Horňanský zomrel na mozgovú porážku 21. mája 1882 pred hotelom Pannonia v Budapešti, keď sa vracal zo Spolku tlačiarov. Vo svojom odbore patril medzi významné osobnosti 19. storočia v Uhorsku. Na svoju dobu zanechal veľké dielo. Jeho predčasná a nečakaná smrť bola zlomovým dátumom v rozbehnutej etape jeho tlačiarne. Vdova s deviatimi deťmi dokázala udržať spoločnosť aj v čase krízy. Pomáhal jej najprv Karol Conch. V rokoch 1783 – 1885 bol vedením vydavateľstva poverený Karol Knoll, ktorého zásluhou bolo zakúpené nové technické zariadenie. K. Knoll navyše získal priazeň generálneho tajomníka Uhorskej akadémie vied s tým, že v apartmánovom poschodovom dome akadémie na Aradskej ulici, získali pre tlačiareň do prenájmu na desať rokov prízemie a prvé poschodie. Výhodou bolo, že na tomto mieste boli výsledky tlačenej produkcie pod vedeckým dozorom. Navyše, na tomto mieste sa väčšina publikácií pripravovala i predávala. Viktorova vdova zostala hlavnou majiteľkou tlačiarne. Od roku 1869 tlačiareň vlastnila výlučne rodina. Na prelome storočia sa zmenila na rodinný podnik a viedol ju syn Viktor. Roku 1923 sa premenila na akciovú spoločnosť a postupne sa spojila so spoločnosťou Globus. Od roku 1863 do roku 1918 vyšlo z Horňanského tlačiarne do 300 produktov v slovenskom jazyku. Boli nimi napríklad viaceré tlačoviny pre Slovenský spolok v Pešťbudíne, Lutherov spolok, alebo Uhorsko vzdelávací spolok slovenský. Z kalendárov: Evanjelicko-luteránsky kalendár, Obrázkový kalendár ev. sirotinca, Pešťbudínsky obrázkový kalendár, Hospodársky kalendár, Slovenský kalendár, časopis Černokňažník a Kalendár pre slovenský ľud.

Ján Jančovic

Foto : internet a archív autora