K 80.výročiu úmrtia Jána Cablka

Dňa 9. februára 1867 sa v Orosláni v početnej rodine notára a prenasledovaného bojovníka za národné práva Slovákov Štefana Cablka narodil významný slovenský národohospodár, divadelný ochotník a podporovateľ študentov a sirôt Ján Cablk.

Navštevoval lýceum v Bratislave, skadiaľ ho zo siedmeho ročníka vyhodili (v r. 1885) spoločne s ďalšími pätnástimi druhmi. Všetci boli obvinení, že sa tajne schádzali, spievali slovenské pesničky, v škole sa rozprávali po slovensky, čím vraj ohrozovali uhorské vlastenectvo. V skutočnosti najväčším ich prehrešením bolo to, že zorganizovali schôdzku a slávnosť na počesť menín obetavej mentorky slovenských študentov Boženy Kutlíkovej – Hodžovej, manželky advokáta, priateľa a podporovateľa slovenských študentov Vendelína Kutlíka. Ján Cablk odišiel do Klužu, kde sa zamestnal ako úradník, a tam súkromne ukončil gymnázium. Právo a komerčné vedy neskôr študoval v Budapešti a Kluži. Po skončení štúdií začal pracovať ako bankový úradník v Myjave, Martine a ako hlavný účtovník sporiteľne v Krupine. V čase pôsobenia v Martine sa 24.júna 1898 spoločne s martinskými národovcami zúčastnil na železničnej stanici vítania Ambra Pietra, vtedajšieho zodpovedného redaktora Národných novín, ktorý sa vracal z vacovského väzenia. Odsúdenie Pietra a účastníkov vítania sa vlieklo až do roku 1900. Ján Cablk dostal na sedriálnom súde v Banskej Bystrici trest mesačného väzenia, jeho otca Štefana Cablka odsúdili na 14 mesačné väzenie a sestru Etelku na 100 korún pokuty.

Ján Cablk v Martine účinkoval ako divadelný ochotník a v rokoch 1897-1900 vytvoril 16 postáv v divadelných hrách a dokonca je autorom komédie 2x2=4, ktorú uviedli aj na doskách SND a vo Východoslovenskom divadle v Košiciach. Bankovú prax začal vykonávať v roku 1895 ako účtovník Myjavskej banky. Keď v rokoch 1906-1914 pôsobil ako riaditeľ Ľudovej banky vo Vrbovom, značnú časť prostriedkov a času venoval starostlivosti o deti v sirotincoch a ďalšie chudobné deti posielal na štúdia. Zo začiatku podporoval Slovákov študujúcich na rôznych školách v Uhorsku, ale keď videl, že viacerí z nich sa po skončení štúdia maďarizujú a „popánštia“ a pre slovenský národ sú takto málo platní, spojil sa s Pavlom Blahom a spolu s ním vyberali na školách snaživých žiakov pochádzajúcich z mnohopočetných rodín a tých vysielal študovať do Čiech a na Moravu. Ján Cablk žil v bezdetnom manželstve a tak mnohých chudobných žiakov podporoval až po maturitu na obchodných akadémiách a priemyselných školách zo svojich prostriedkov. Popri tom z titulu svojej bankovej funkcie mohol použiť významnú časť finančných prostriedkov aj pre tento účel. Píše o tom v knihe Medzi vrchmi a na rovine Ivan Thurzo, ktorý určitú dobu pracoval pod vedením Jána Cablka. „V časoch národného útlaku naše slovenské peňažné ústavy boli nielen baštou slovenského národného povedomia, horlivou činnosťou svojich zamestnancov, ale súčasne aj zdrojom finančných prostriedkov na národné ciele. Všeobecne sa vie o činnosti Jána Cablka, peňažníka vo Vrbovom, ktorý rozličnými grajciarovými a šestákovými položkami, nenápadne započítanými k obchodným stránkam, napomáhal štúdia slovenských mladíkov na českých stredných a odborných školách. Po Cablkovej smrti, keď vynášali jeho truhlu, špalier okolo nej tvorili práve tí, ktorým Cablk takto pomohol vyštudovať.“ Ním podporovaní študenti dôverne poznali jeho nezištnosť a jeho názory na zbytočné vynakladanie finančných prostriedkov na v živote nepotrebné veci. Medzi ne zaraďoval aj písanie novoročných pozdravov, stavanie drahých pomníkov a hromadenie vencov na rakvy zomrelých. Všetky takto minuté finančné prostriedky by bol najradšej videl použité na zaopatrenie sirôt a vzdelávanie chudobných žiakov. O tom napríklad napísal v Stráži na Sione 4/1944 Ján Ďuriš: „Tak aj my, Cablkoví odchovanci a ctitelia jeho zásad, sme sa rozhodli, že pri jeho hrobe dňa 17.októbra 1943 miesto vencov na jeho rakvu, k pietnemu ucteniu jeho pamiatky, pošleme protihodnotu týchto nákladov do modranského sirotinca, na podporu ním milovaných chudobných sirôt. Sedem fyzických osôb a päť právnických osôb sa takto poskladalo na čiastku 15 850 korún.“

Popri dobročinnosti Ján Cablk v predvojnovom období a počas vojny vo Vrbovom obhajoval národné záujmy Slovákov, rozširoval slovenské časopisy a aj takto prebúdzal slovenský ľud k hláseniu sa k svojim právam. To bol dôvod jeho prenasledovania zo strany uhorských úradov. Dvakrát bo väznený v Bratislave a Szombathelyi, a nakoniec odsúdený a internovaný v roku 1914 v Körmende. Po prevrate v roku 1918 sa stal zastupujúcim prednostom zásobovacieho úradu Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska a roku 1919 riaditeľom Ľudovej banky v Novom Meste nad Váhom. Po jej spojení s Hospodárskou bankou vykonával v Bratislave funkciu generálneho riaditeľa. Od roku 1922 v dôsledku fúzie Hospodárskej banky so Slovenskou bankou v Bratislave viac ako rok zastával funkciu námestníka hlavného riaditeľa Slovenskej banky. Ako jeden z najznámejších slovenských finančníkov a národohospodárov od roku 1924 až do konca svojho aktívneho života stál na čele Zväzu roľníckych vzájomných pokladníc. Ján Cablk je považovaný za zakladateľa družstevných peňažných ústavov na Slovensku. Aj v medzivojnovom období svoje pôsobenie v bankových inštitúciách vždy spájal s napomáhaním národných a kultúrnych snáh Slovákov. Činnosť slovenských peňažných ústavov a ich zásluhy v neprajných časoch charakterizoval Ján Cablk takto: „Kultúrne potreby Slovákov vychádzali neraz zo slovenských peňažných ústavov. Tieto zriaďovali divadlá a podporovali národopisné výskumy. V nich sa predplácali a sprostredkúvali dodávky slovenských časopisov, ak tak odmietla urobiť uhorská vláda. Nejedna verejná knižnica sa zriadila alebo aspoň začala pomocou slovenského peňažného ústavu. V banke sa usporadúvali politické, národné aj spoločenské, ba i rodinné porady ...“

Ján Cablk svoje bohaté skúsenosti z národohospodárskej oblasti publikoval v rôznych novinách, časopisoch a zborníkoch. Na rozdiel od väčšej časti svojej rodiny, ktorá zo vtedajšieho žalára národov emigrovala do USA, svoje národnobuditeľské úsilie dokončil v krajine svojich predkov. Otec slovenských sirôt umrel 15. októbra 1943 v Bratislave.

Ján Jančovic

Foto : autor a archív autora