Slovenská národnostná samospráva Pilíšskej Čaby si v rámci svojho tradičného augustového národnostného stretnutia pripomenula aj dve výročia.

Za účasti početných presídlených Slovákov z tohto mesta a ich rodinných príslušníkov usporiadali pamätný deň pri príležitosti 70. výročia výmeny obyvateľstva. Celodenné podujatie sa začalo slovensko-maďarskou svätou omšou, na ktorej kázal farár Ladislav Kiss-Malý, ktorý od začiatku tohto roka slúži namiesto Dorogu v Ostrihome. Prízvukoval, že o skutočnej viere nesvedčia iba slová, ale predovšetkým skutky. „Ak sa vytráca viera, rastie egoizmus“ – zdôraznil ďalej duchovný a záverom omše „Za nás všetkých, za lásku a mier“ poprial miestnej slovenskej komunite veľa vytrvalosti. Následne sa účastníci zišli na spoločnom obede v Dome klarisiek, kde ich v mene prípravného výboru pamätného dňa pozdravili Helena Juhászová zo Slovenska a predsedníčka miestneho slovenského zboru Rozália Hamerszká Valovicsová, ktorá nás informovala, že už na prvú výzvu sa prihlásilo vyše 70 záujemcov z Českej republiky a zo Slovenska, nakoniec ich bolo do osemdesiat a viacerí sa rozhodli aj prenocovať vo svojej rodnej dedine (ktorá sa už stala mestom), resp. v rodisku svojich rodičov a starých rodičov.

Na tomto fóre bol predstavený aj zostavovateľ príležitostnej publikácie k 70. výročiu odchodu 2/3 pilíščabianskych Slovákov István Kochnyák, ktorý v budúcnosti mieni aj na základe výpovedí presídlencov uverejniť rozsiahlejšie dielo, venované tejto tematike. Pritom v rámci besedy sa účastníci vrátili do minulosti, vysvetľovali si príbuzenské vzťahy a podelili sa o spoločné spomienky. My sme sa v spoločnosti vedúcej Peštiansko-báčsko-malokumánkseho regiónu Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Marty Papučkovej Glückovej pri slávnostnom obede zoznámili aj s potomkami manželského páru, kde muž z Mlynkov (Balogh) sa priženil na Čabu (Szmileková) a spolu sa rozhodli presídliť na Slovensko. Rozália Midlingová mala už 16 rokov, keď sa presídlili a ako sa nám vyznala, má pekné spomienky na Pilíšsku Čabu, ktorú neprestala pravidelne navštevovať, ešte aj na bály prišla. Originálnym nápadom organizátorov bola prehliadka mesta autobusom, ktorú začali práve na Slovenskej (Garančskej) ulici, popri informáciách sprievodkyne, vedúcej miestnej pobočky ZSM Anny Füstiovej Bélikovej pri jednotlivých domoch neraz bolo počuť poznámky „cestujúcich v čase“: tuto bývali Ricsovszkí, hentam Záhonszkí a tam zase Bajákovci.

Nasledovala oslava ďalšieho jubilea, a síce 15. výročia vytvorenia Parku predkov, čo kedysi inicioval dlhoročný predseda miestnej slovenskej samosprávy, uznávaný pilíšsky Slovák, nebohý Július Kučera. Medzi piliščabianskych Slovákov, ich rodákov a hostí zavítala aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, ktorá vyzdvihla, že aj osobne preciťuje význam pamätného dňa Slovákov v Pilíšskej Čabe, pretože sama pochádza z mesta, z ktorého onoho času odišli tisíce Slovákov.

Na tomto fóre vyznamenal primátor mesta András Farkas Pamätnou plaketou Za Pilíšsku Čabu horlivú aktivistku miestnych Slovákov Katarínu Lengyelovú Turpiszovú. Popri jej zásluhách vyzdvihol, že mnohí práve vďaka rozhovorom s ňou si uvedomujú slovenské korene a následne sa k nim hrdo hlásia. V mene slovenského zboru jej zagratuloval Anton Drevenka ml. V kultúrnom bloku okrem miestneho slovenského speváckeho zboru vystúpili aj pestovatelia rómskych tancov a piesní, ako aj Tanečná skupina Gaštanový kvet, ale odzneli aj ďalšie piesne a recitácie a o svoje myšlienky sa podelil aj projektant a realizátor Parku predkov Pál Szák Kocsis. Sugestívny bol prednes spomienok miestneho slovenského básnika Antona Drevenku st., ktorý porozprával aj o tom, ako ich v blízkom, slovenskom šenku Krajcsirikovcov agitovali. Boli to ťažké rozhodnutia, starší sa už ťažšie pohli z rodiska, väčšinu svojej rodiny mali na miestnom cintoríne. Pre mladších to zase často bolo ťažké preto, lebo už mali partnera spomedzi príslušníkov iných národností. A dodatočne vysvitlo aj to, že „nebolo všetko zlato, čo sa ligotalo“, čo sa sľubovalo – dodal doyen Slovákov v Pilíšskej Čabe.

V programe Slovákov z okolia zastupoval Spevácky zbor zo Šarišápu, nemecké piesne mal v repertoári zbor z neďalekého Lamváru (Leányvár) a v neposlednom rade o dobrú náladu sa postarali aj priatelia miestnych Slovákov z druhej strany Dunaja, Výborníci zo Štúrova.

Cs. Lampert

Foto: autor