Kerepešania už vyše poldruha desaťročia usporadúvajú svoj medzinárodný národnostný festival každoročne začiatkom septembra.

Tohto roku v rámci neho do série podujatí pribudla ďalšia aktivita, genealogická konferencia. Genealógia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom predkov (rodokmeňu). Na stretnutí v priestoroch miestneho Kultúrneho domu Forrás v mene organizátorov účastníkov privítal a hostí predstavil predseda Slovenskej národnostnej samosprávy v Kerepeši Karol Kiss. V mene vedenia mesta sa prihovoril primátor Tibor Franka, ktorý popri zdôraznení zachovania rôznorodého pôvodu Kerepešanov uviedol aj zaujímavé prirovnanie. Podľa neho Slováci, ktorí sa do Kerepešu prisťahovali začiatkom 18. storočia z Novohradu a z iných stolíc severného Uhorska, boli ako voda, naliata do pohára: voda síce nadobudne tvar pohára, avšak sa z neho nevyleje.

Podrobný prehľad pôvodu obyvateľov mesta Kerepeš podal vedec, genealóg Zoltán Györe, ktorý už zhotovil „rodokmeň“ viacerých osád v Maďarsku. On totiž neskúma rodokmeň jedinca, alebo rodiny, ale skupiny, obyvateľov určitej usadlosti. Ako uviedol, je dokázané, že v Kerepeši už počas stredoveku žili Nemci. Obec však bola spustošená Turkami, nasťahovali sa do nej opäť Nemci a Maďari a o niekoľko desaťročí vo väčšom počte zase Slováci, ktorí svojou usilovnosťou a s početnými rodinami potlačili v živote dediny Nemcov trochu do úzadia. Pritom podľa neho v tomto kraji nešlo o organizované usadenie Slovákov, skôr prišli poddaní, ktorí utiekli zo severných území. Práve preto ťažko zistiť, presne odkiaľ pochádzali, lebo v prvých súpisoch neradi uvádzali, kde sa narodili, lebo sa báli, že ich budú nútiť vrátiť sa do pôvodného domova. Zároveň Z. Györe predstavil záujemcom štruktúru svojej práce, v ktorej podľa rôznych poznámok a označení aj dnešní Kerepešania sa môžu dozvedieť veľa o svojej rodine.

Ďalšou prednášateľkou v rámci odborného rokovania bola vedúca Kerepešského folklórneho spolku a pávieho krúžku Marta Zomboriová, ktorá sa venovala tradičnej kultúre miestnych Slovákov. Predstavila miestny slovenský kroj s tým, že vyzdvihla tie jeho črty, podľa ktorých – podobne ako v prípade okolitých obcí – sa dalo identifikovať, že ide práve o kerepešský kroj. Tiež sa venovala rôznym miestnym prezývkam a posmievačným riekankám, ktorými sa obyvatelia jednotlivých okolitých slovenských osád navzájom vysmievali. Takto sme sa napríklad dozvedeli, že pojem veľkotarčianski „šťabiari“ naznačuje to, že vo Veľkej Tarči sa väčšina dediny venovala pestovaniu špenátu. Obyvatelia Malej Tarče sa usadili na lúčnatom území, preto oni boli tarčianski žabiari. V Kerepeši a na kopcoch na jeho okolí bolo veľmi veľa stromov hrušky, preto sa v susedných dedinách udomácnilo pomenovanie kerepešskí hruškári (mimochodom aj ich medzinárodný národnostný festival je pomenovaný podľa stromu hrušky) atď.

Predsedníčka Výboru registru miestnych hodnôt v Kerepeši Klára Horváthová oboznámila prítomných so štruktúrou jednotlivých registrov počnúc od hungarík až po miestne registre. Na miestnom registri v Kerepeši figurujú rôzne hodnoty, medzi inými socha svätého Jána Nepomuckého na miestnom cintoríne. Z miestnych hodnôt šancu dostať sa medzi hungariká má po dôkladnom spracovaní jedine životná dráha a tvorba svetoznámeho výrobcu cimbalov Lajosa Boháka – informovala K. Horváthová. Odborné stretnutie spestrili ukážky hudobníkov, spevákov a tanečníkov z partnerského mesta Hořice v Čechách, ktorí zožali úspech aj na popoludňajšom medzinárodnom festivale.

Cs. Lampert

Foto: CsL

Pestrý festival v Kerepeši