V Deň slovenských novinárov v Maďarsku, 4. októbra 2017 sa dožil svojich 60-tych narodenín jediný slovenský týždenník v Maďarsku Ľudové noviny.

Pri tejto príležitosti usporiadalo vydavateľstvo SlovakUm spoločne s redakciou sympózium o minulosti, prítomnosti a budúcnosti jubilanta. V Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch sa hovorilo okrem iného o dejinách periodika, o jeho štruktúre, pozícii na medzinárodnej mediálnej ploche, o dejinách slovenskej žurnalistiky v Pešti, o jazyku používanom v súčasnom slovenskom týždenníku v Maďarsku a vyhodnotení súťaže k šesťdesiatke Hešteg Ľudové noviny.

Keby sme chceli napísať všetko, čo sa v deň narodenín udialo, tak by sme potrebovali celú plochu týždenníka, preto sa oslávenec rozhodol poskytnúť priestor prednáškam v špeciálnej prílohe. Dovtedy aspoň v krátkosti, veď podľa A. P. Čechova, stručnosť je sestra talentu.

Hostí privítala šéfredaktorka Eva Fábiánová. Neskôr uspokojila zvedavosť mnohých prítomných, keď prezradila, že súťaž Hešteg Ľudové noviny vyhrali študenti z Békešskej Čaby, ktorí však nemali čas prevziať ceny, lebo mali neodkladné povinnosti v centrále dolnozemských Slovákov, kde volili prednostu študentskej pospolitosti. Konateľ Spoločnosti SlovakUm, obchodnej spoločnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), vydavateľa slovenských médií v Maďarsku a bývalý šéfredaktor týždenníka Imrich Fuhl zaspomínal, že po prvý raz sa stretol s týždenníkom v 60-tych rokoch v škole a riešili hádanky, lúštili úlohy detskej rubriky. „Dobrovoľne nasilu“ si ho všetci predplácali. Keď vyrástol a vyštudoval – žurnalistiku v Bratislave – snažil sa spoločne s kolegami, zamestnanými v týchto novinách, „vnášať viac života do spoločného umierania“, o ktorom sa píše už viac ako 45 rokov. Ocenil, že periodikum bolo úžasnou platformou zrodu slovenskej literatúry, objavovania talentovaných výtvarníkov. Vyzval zúčastnených, aby si pozreli digitalizovanú formu starých čísel, objavia v nich skutočné poklady. Predsedníčka CSSM, tiež bývalá šéfredaktorka Alžbeta Hollerová Račková priblížila sympóziu príbeh prevzatia národnostných médií a jediných skutočných novín spomedzi národnostných médií zároveň, do rúk celoštátneho voleného zboru, založeného v roku 1996. Pomocou pre Valné zhromaždenie je činnosť Redakčnej rady. Hoci podľa zákona redakcia, tvorivá dielňa a noviny nie sú inštitúciou, podľa predsedníčky predsa len sú, veď nielen spájajú a vytvárajú pridanú hodnotu pre svojich čitateľov, ale vďaka nej poskytujeme mladým Slovákom možnosť študovať žurnalistiku a zároveň im môžeme ponúknuť prácu a zlepšovať pracovné podmienky pre spolupracovníkov národnostného média. Informácie o situácii v oblasti národnostných periodík u krajanských Slovákov zhodnotila docentka Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Mária Follrichová, vyučujúca v minulosti mnohých spolupracovníkov Ľudových novín. Na žurnalistike v Bratislave študovali viacerí slovenskí študenti z Maďarska a väčšina z nich, ktorí školu skončili, sa vrátili domov a umiestnili sa v médiách, čo je v prípade krajanských študentov žurnalistiky z ostatných štátov, napríklad z Ukrajiny či zo Srbska, celkom výnimočné. Ako povedala, o to je hodnotnejšie jubileum periodika, lebo sa len málokedy darí osláviť šesť desaťročí vydávania krajanského tlačového orgánu, tým viac týždenníka – prednedávnom boli štyri, dnes zostali len dva. Okrem Ľudových novín vychádza po slovensky s týždennou periodicitou už iba Hlas ľudu vo Vojvodine. Mária Follrichová upozornila vedenie redakcie na možnosť tesnejšej spolupráce vďaka grantom, ktoré má katedra k dispozícii. – V dôsledku spoločného projektu môže niečo dobré vzniknúť, – dodala docentka Frollichová.

Spolupracovník Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Ľudovít Pomichal po odovzdaní pozdravu a blahoprianí predsedu ÚSŽZ Jána Varša našej jubilujúcej redakcii sa vo svojom príhovore venoval Žurnalizmu a žurnalistike cez prizmu Ľudových novín. Člen našej Redakčnej rady, ktorého korene z matkinej strany siahajú do Pitvaroša, porozprával oslavujúcemu obecenstvu, ako sa v Bratislave v roku 1977 stretol prvý raz s naším týždenníkom, ktorý vtedy bolo ešte dostať v predajni zahraničnej tlače neďaleko redakcie denníka Pravda, kde bol práve na odbornej praxi. Ako uviedol, z vtedajších čísiel mu utkvelo v pamäti hlavne nápadité zalomenie našich novín. Zároveň vyzdvihol, že „...aj žurnalistika bola kedysi vskutku vážna vec, oveľa vážnejšia ako dnes..“, avšak napriek súčasnej prevahe bulváru „..aj seriózne noviny a časopisy stále ešte žijú“. Okrem toho sa vyjadril nasledovne: „... V takom personálnom zložení, doslova s minimom odhodlaných ľudí, týždeň čo týždeň neraz v časovom strese a iných tiesní a okolností postaviť sa pred svoje publikum smelo, sebavedome, ale zároveň aj v pokore a so schopnosťou načúvať jeho pripomienkam, viac, či menej kritickým postrehom a hodnoteniam – si žiada príslovečnú novinársku zaťatosť, odvahu, statočnosť, chrabrosť. (...) „Ľudové noviny sú ľudovými, pre ľud a ľudí. Otvorené, úprimné, všeobjímajúce a najmä, čo týždenník Slovákov v Maďarsku ctí po celých 60 rokov jeho trvania – národné, proslovenské, jednoducho naše. (...) Zároveň ale vo vzťahu k iným, vrátane väčšinového maďarského národa, aj náležite všímavé a kritické, zajedno aj názorovo tolerantné a korektné. Preto majú kredit, ktorý zakladá ten najsprávnejší fundament na úspešný príbeh v ústrety ďalším desaťročiam. (...) Buďte pyšní na to, že dnes ste jedným z dvoch nepretržite vychádzajúcich slovenských krajanských týždenníkov na svete!“ – vyzval bývalých a súčasných tvorcov našich novín Ľudovít Pomichal.

Prehľadu vydávania slovenských novín v Pešti v dobe dualizmu sa venovala vo svojom príhovore externá spolupracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Anna Kováčová. „...Vďaka veľkému počtu slovenského obyvateľstva v hlavnom meste Uhorska sa nachádzalo viacero slovenských tlačiarní a vydavateľov (...) (napr. vydavateľstvo Horňánskeho, Budapeštiansky nakladateľský spolok, tlačiareň Minerva a iné.). Noviny v tej dobe boli jediným prostriedkom na prebudenie záujmu Slovákov o veci spoločenské, politické a tiež kultúrne. Kľúčovými slovenskými novinami a časopismi boli Pešťbudínske vedomosti, Priateľ ľudu, alebo vládou podporovaný týždenník Vlasť a svet. Začiatkom 20. storočia najpopulárnejšími periodikami boli Slovenský denník, Slovenský týždenník, Slovenské noviny...“ – informovala oslavujúcich A. Kováčová a následne predstavila podrobne jednotlivé noviny a časopisy, ktorých redakcie boli aj miestom stretávania slovenskej inteligencie tej doby. Na vydávaní slovenských periodík sa podieľali také významné osobnosti ako napríklad J. N. Bobula, M. L. Hodža, J. Palárik a iní. Pritom treba zdôrazniť, že v skúmanom období drvivú väčšinu slovenských periodík vydávali práve v Pešti, resp. v Budapešti. Z detailného prierezu dejinami slovenskej tlače v danom období sa prítomní dozvedeli, že popri klasických, politicky zameraných denníkoch, resp. týždenníkoch – či už národovcov, alebo promaďarsky orientovaných – vychádzali v Pešti po slovensky aj tlačové orgány iného zamerania, ako napríklad náboženské. Pritom zvláštnosťou novín robotníckych odborných spolkov bolo okrem iného, že často vydávali ich rovnaké obdoby v troch jazykoch (v maďarčine, nemčine, slovenčine). Celkovo v rokoch 1867-1918 vychádzalo v Budapešti do 68 slovenských periodík. Dlhoročná jazyková redaktorka nášho týždenníka Vlasta Zsákaiová Držíková pripravila na sympózium príspevok s názvom Jazyk Ľudových novín, ktorý v jej neprítomnosti predniesla predsedníčka CSSM A. Hollerová Račková. Vo svojej prednáške V. Zsákaiová Držíková jazyk nášho týždenníka rozoberá podľa desaťročí, pričom z významných míľnikov, ktoré uvádza, spomeňme napríklad zavedenie veľmi osožného jazykového kútika a slovníčka v 50. rokoch, uvádzanie názvov obcí, miest a žúp po slovensky, mien osôb podľa dohody, ako aj „poslovenčenie“ názvov inštitúcií v 80. rokoch, alebo vytratenie sa niektorých pojmov a zavedenie nových výrazov v období transformácie spoločnosti v 90. rokoch. Podľa autorky prednášky „celkovo možno povedať, že jazyk a štýl Ľudových novín vždy bol a aj v súčasnosti je na vysokej úrovni, vyhovoval aktuálnej jazykovej norme slovenčiny. Redakcia sa neprestajne snažila uplatňovať modernú spisovnú slovenčinu, pričom brala ohľad na nároky čitateľov a na špecifické poslanie časopisu. Prispievala k tomu, aby čitatelia prostredníctvom nášho jediného týždenníka udržiavali kontakt s dnešnou modernou slovenčinou, aby si neustále rozvíjali svoju jazykovú kultúru.“ Záver sympózia patril osláveniu vzácneho jubilea, na ktorom nemohla chýbať ani narodeninová torta, ozdobená „hlavičkami“ novín z rôznych období. Na našu radosť prišli medzi nás všetci doterajší šéfredaktori – okrem zosnulých Jána Hanka a Jána Balka – František Križan, Pavol Kondač, Zoltán Bárkányi a Ivett Horváthová Körtvélyesi. Zoltán Bárkányi pri tejto príležitosti odovzdal overené kópie zakladajúcich listín Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku (DZSM) a jeho tlačového orgánu, Našej slobody, ktoré mu zveril dlhoročný generálny tajomník DZSM, nebohý Juraj Bielik.

E. Trenková – Cs. Lampert

Foto: A. Kiššová

NEMZ-KUL-EPER-17-0848

*

*

Vážená pani šéfredaktorka, vážení pracovníci Ľudových novín, milí čitatelia, dovoľte, aby som Vám pri príležitosti 60.výročia vzniku Vašich Ľudových novín popriala veľa úspechov v dobrom zdraví a šťastí.

Od 90-rokov minulého storočia systematicky sledujem Týždenník Slovákov v Maďarsku, ktorý mi poskytol mnohé informácie o histórii, tradíciách, mnohých aktivitách Slovákov v Maďarsku. Rada si spomínam na klasické Ľudové noviny, ktoré prinášali množstvo informácií aj o podujatiach bývalého Domu zahraničných Slovákov (DZS), však aj posledná veľká akcia našej ustanovizne dňa 24:februára 2006 sa objavila na prvej stránke Vášho týždenníka v príspevku Etnogastronomické a iné tradície dolnozemských Slovákov v čísle 10/2006.

Samozrejme aj Ľudové noviny v novom plnofarebnom šate si rada prečítam, lebo prinášajú nielen novinky z Vášho života, ale aj mnohé náučné články, vtipy a osobitne na potešia mnohé aktivity zo života Vašich škôl, detí a mládeže. Sú budúcnosťou Vašej komunity, jej nádejou a radosťou.

Vážení čitatelia Ľudových novín prajem Vám dlhý vek Vášho týždenníka s priehrštím mnohých zaujímavých príspevkov, krásnych fotografií a radosti z každého čísla, ktoré k Vám príde.

Vážená pani šéfredaktorka, vážení redaktori, prispievatelia Ľudových novín, prajem Vám ostré pero, krásne námety , tvorivý elán pri tvorbe Vášho i nášho týždenníka a hlavne veľa. veľa vďačných čitateľov.

S úctou

Mária Katarína Hrkľová,
predsedníčka
Dotyk ľudskosti,o.z. – Touch of Humanity