Keď január, tak Trubelkový festival v Šóškúte, mohlo by byť hoci aj sloganom v Slovákmi obývanej obci neďaleko Pešti, veď už šesť rokov v poslednú januárovú sobotu usporadúvajú súťaž v pečení tradičných trubičiek s lahodnou plnkou.

Keďže trubelky sú prácne, pripravujú sa niekoľko dní dopredu, festivalová súťaž musí byť v sobotu. Nie vždy sa však podarí vtesnať soboty do januára, nuž tá tohtoročná, šiesta trubelková slávnosť, sa konala v prvý februárový deň. A ako dobre! V prvú februárovú sobotu sa totiž nádherne vyčasilo.

Lístkové cesto a žĺtkový krém

Ak hovoríme, že odborníkom sa človek stáva vďaka mnohoročným skúsenostiam, tak praví Šóškuťania so slovenskými koreňmi sú naslovovzatí experti. Jedia trubelky od mala, podaktorí hádam aj viac, než 60 rokov, podaktorí menej, lebo im to vek nedovolí. Pred oficiálnym otvorením festivalu sa zišla porota pod vedením šóškútskeho starostu Ferenca Königa, naozajstného „trubelkového fajnšmekra“, ktorého šediny nasvedčujú tomu, že je to už polstoročie, keď ako dieťa vylizoval misku so žĺtkovým krémom. Ako viackrát prízvukoval, staré Šóškuťanky vedeli priam čarovať so sadlom, s ktorým veru nie je ľahké pracovať. Natoľko si zamiloval sladké trubičky s lahodným krémom, že pociťoval potrebu presvedčiť svoje okolie a v Šóškúte urobili z „rodinného striebra“ obecný marketing. Ani kapustníky nie sú na hanbu, ale trubelky! To je niečo! Televízia, síce len z neďalekého Érdu, sa o ne zaujímala, a diváci sa dozvedeli od novej predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy Nikolety Patocskaiovej informácie o 6. Ročníku Trubelkového festivalu. Tiež to bola príležitosť pochváliť sa tým, že obec založili Slováci, ktorí ju aj dnes obývajú. Reportáž mala takú dobrú odozvu, že ďalšie z elektronických médií snímalo pani predsedníčku vyparádenú v kroji v deň trubelkovej slávnosti. Keďže cez noviny vieme len chute narobiť, vráťme sa k porote. Doposiaľ, v predchádzajúcich rokoch, tvorili „odbornú“ jury najmä muži. Opäť bol prítomný starosta susedného Pusztazámoru Benedek Pátrovics, ktorý asistoval pri úspechu podujatia od počiatku. Je to veľkodušný porotca, každého súťažiaceho, presnejšie súťažiace, obdaroval bodmi, až mali ostatní čo robiť, aby ho dobehli a najmä vyvážili. Novými v porote boli dve dámy. Úlohou hodnotiť tentoraz poverili organizátori dlhoročnú úspešnú súťažiacu Katarínu Monostoriovú – má naozaj na jazyku, ako má cesto chutiť či v ruke, ako krém vyšľahať – a novú členku Slovenskej samosprávy v Tárnoku Katarínu Élőovú. „Susedka“ sa priznala, že doteraz dokázala zjesť hocikoľko trubeliek na jedno posedenie. Vysvitlo, že viac ako 22 určite nie! Presne toľko bolo súťažných vzoriek, a tým aj súťažiacich. Ba dokonca – ako povedala – v polovici jej stačilo. Musela si dať prestávku, lebo potom už začala prirovnávať len k tej predchádzajúcej.

Porotcovia chutnali, prevaľovali na jazyku chrumkavé cestíčko, lahodný krém, podaktorý im neposkytol dosť lahody, o niektorom ceste zas usúdili, že je z obchodu, a sadlo nevidelo ani na susednej poličke, a že mamička a babička robili, ej, ale také! Nikdy sa nedozvieme, či to bolo naozaj tak, alebo len spomienky sú nádherné. Zato vieme, na vlastnom jazyku sme to otestovali, že v Šóškúte vedia robiť trubelky. Staršie generácie veľmi dobre, mladšie čoraz lepšie a dokonca sa opäť našiel odvážny mladý muž, Martin, ktorý síce nie je cukrárom, zato však v hanbe nezostal so svojimi sladkými lahôdkami.

Príležitosť ukázať sa

Porota si ešte pochutnávala, keď v telocvični Základnej umeleckej školy K. Andreettiho už vyhrávala Šóškútska mládežnícka dychovka pod taktovkou Sándora Kaszása. Program moderovala členka Slovenskej samosprávy Peštianskej župy Ivett Horváthová Körtvélyesi, ktorá najprv po slovensky a potom aj po maďarsky privítala hostí a porozprávala, na čo všetko sa môže publikum tešiť. Slniečko svietilo do okien telocvične zvonka a členovia miestneho detského súboru Slniečko rozohriali srdcia divákov slovenskými detskými hrami a Šóškútskou polkou vnútri. Pripravuje ich Hortenzia Lőrinczová. Po prvom vystúpení Slniečka sa na pomyselnom javisku zjavila Večernica, presnejšie spevácka zložka šóškútskeho folklórneho súboru. Nádherne oživili spomienky na niekdajšiu milú tradíciu Pávieho krúžku! Ženy krásne zaspievali viachlasné piesne z viacerých regiónov Slovenska. Keďže v škole boli práve lyžiarske prázdniny, a navyše sa rozšírila chrípka, do ďalšieho, tentoraz dievčenského tanca Slniečka sa musela zapojiť aj pani učiteľka ľudového tanca. Po vystúpení sa priznala, že dávno necvičila s fľaškou na hlave a mala trochu trému. Napokon však všetko dobre dopadlo, nikomu fľaša, s akoby vínom, nespadla a obecenstvo si opäť prišlo na svoje: pyšne fotografovali a snímali svoje deťúrence rodičia, starí rodičia, susedia, známi, kamaráti. Tanečná zložka Večernice sa predstavila tancom z Bidoviec. Od konferencierky sme sa dozvedeli, že skupina rastie nielen do kvality, ale aj do počtu, lebo sa k nej pridávajú stále ďalší mladí ľudia. Zo susedného Tárnoku prišli na trubelkový festival členovia skupiny Hajtóka. Nebolo ich treba predstavovať, svoje dobré meno si udržiavajú v Šóškúte pravidelne. Spevácka zložka zanôtila za zvukov harmoniky, na ktorej preberal Pavol Lizicska ľudové piesne zozbierané v Tárnoku a Šóškúte, potom sa pridali tanečníci s Raslavickými tancami. Umeleckými vedúcimi sú Dóra Cseke-Császárová a Gergő Bolgovics.

Spolu s vyhlásením víťazov slovenský volený zbor využil príležitosť poďakovať sa dlhoročnej predsedníčke samosprávy Sarolte Pappovej za jej obetavú prácu. Veľmi peknou slovenčinou terajšia predsedníčka Nikoleta Patocskaiová sľúbila pokračovať v načatých úlohách.

Všetkých 22 súťažiacich dostalo darčeky za účasť na popularizovaní obecných tradícií, hlavne zachovávaní šóškútskej tradičnej sladkosti. Mimoriadnu cenu Slovenskej samosprávy v Tárnoku dostal jediný muž zápolenia, Martin Bálint. Na treťom mieste sa umiestnili babička Anna Bednáriková s vnučkou Lénou. Druhú cenu získala Inez Csandová. Prvé miesto udelili Kataríne Brošekovej, ktorá si domov zobrala aj putovný pohár. Trubelková slávnosť sa skončila ochutnávkou súťažných exemplárov. Tie sa stratili z podnosov takou rýchlosťou, akoby to bola súťaž v jedení šóškútskych trubeliek. Kto vyhral, ten si svoju odmenu zjedol.

-etr-

Foto: autorka