V metropole dolnozemských Slovákov sa 13. a 14. februára konala multidisciplinárna konferencia pri príležitosti dvojitého jubilea. Samotná inštitúcia – Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) – vznikla pred 30 rokmi, a 80. narodeniny oslávila zakladajúca a prvá riaditeľka ústavu Anna Divičanová.

Súčasťou oslavy výročí bola vedecká, medzinárodná, multidisciplinárna konferencia, ktorá sa konala v pracovnom ovzduší. Popri výmene názorov odborníkov otvorili aj výstavu fotografií slávnostných udalostí, aj všedných podujatí VÚSM, ktorý ako prvý svojho druhu v Strednej Európe vykonáva multidisciplinárne vedné bádanie slovenskej národnosti v Maďarsku a je otvorený medzinárodnej spolupráci s vedeckými inštitúciami v materskej krajine i krajín susediacich s Maďarskom. Okrem kytíc kvetov pre jubilantov predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Ján Varšo odovzdal pamätnú medailu ako symbol uznania významného prínosu výskumníkov pre Slovensko a všetkých slovenských krajanov.

Tridsať rokov aj v živote človeka znamená etablovanie vo svete. V živote inštitúcie je to záruka opodstatnenosti jej pôsobenia.

Zabojovali za vznik samostatnej inštitúcie

– Nie je náhoda, že sa nám podarilo ústav založiť, – povedala prvá riaditeľka výskumného ústavu. – Významne sa o to zaslúžil Zväz Slovákov v Maďarsku, ktorý vykonal ohromnú prácu a aj získal peniaze na prevádzkovanie ústavu, a tiež Maďarská akadémia vied, ktorá sa snažila vytvoriť finančné zázemie, aby sme mohli na dvojročné úväzky zamestnávať mladých, – dodala Anna Divičanová. Pripomenula, že to, bohužiaľ, netrvalo dlho, ale na začiatok to bolo významné. Národno-politické zázemie a podmienky ešte neexistovali, aby mohol byť ústav založený. Inštitúcia vznikla v dobe, keď ešte neexistoval národnostný zákon. Teda ústav a jeho zakladatelia predbehli dobu o tri roky. Až národnostný zákon vyslovil možnosť, že si národnostné samosprávy môžu zakladať svoje vlastné, samostatné inštitúcie. Ostatné národnosti si zakladali svoje bádateľské ústavy až po kodifikácii národnostného zákona. Pre VÚSM je špecifické, že slovenskí vedci v Maďarsku od začiatku tesne spolupracujú s predstaviteľmi slovenskej elity, odborníkmi materskej krajiny. Ostatné národnostné vedecké ústavy zostali úplne uzavreté. – Významní predstavitelia slovenskej vedy nás pokladajú za rovnocenných partnerov, – zdôraznila vedkyňa medzinárodného mena Anna Divičanová. – Keď sme založili ústav a bojovali o to, aby sme mali samostatnú inštitúciu, všade sa nás vypytovali, či chceme založiť nejaký nový regionálny ústav. Myslím, že sme dokázali, že naša inštitúcia nemá len nejaký úzky regionálny charakter, – prízvukovala riaditeľka-zakladateľka. Zároveň priznala, že by si nebola myslela, že vedecká spoločnosť bude mať stále nových, mladých spolupracovníkov, ktorí sa pridajú k tomuto špecifickému ústavu. Napriek tomu však ešte stále nezamestnáva sociológia, aby nachádzali odpovede na otázky zachovania národnosti v podmienkach moderného života. V tom pomáhal VÚSM Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied v Košiciach, aby vykonali jedinečný sociologický výskum v rodinách slovenskej inteligencie v Maďarsku. Tento projekt sa zapísal aj do rámcov európskeho sociologického výskumu.

Laudácie prvej riaditeľky, oslava jej krásneho životného jubilea postupne prešla do oslavy 30. výročia založenia inštitúcie. Výstavu fotografií, ktoré prezentovali život kultúrnej a vedeckej ustanovizne. Hostí sprevádzal iniciátor založenia vedeckého útvaru, niekdajší predseda Zväzu Slovákov v Maďarsku a súčasný predseda Verejnoprospešnej nadácie ZSM Matej Šipický.

– Za oných čias som sa nazdával, že sme taká národnosť, ktorá si zaslúži, aby sa zachránili tie hodnoty, ktoré vlastníme, aj na vedeckom poli. A nedávno som sa dozvedel, že by som mal otvoriť výstavu fotografií. Je to úplne v poriadku, lebo nie som odborník na kultúru či jazykovedu alebo ďalšie vedné disciplíny súvisiace s výskumom Slovákov v Maďarsku, aby som mohol moderovať diskusiu v jednej alebo druhej rokovacej sekcii. Tridsať rokov – tridsať panelov, ja som ich na úvod konferencie predstavil. Za tridsať rokov navštívilo ústav množstvo významných odborníkov, fotografie niektorých návštev sú umiestnené tiež na paneloch, fotografie sú venované študentským súťažiam, ale aj výskumným táborom, ba aj konferenciám. Okrem toho je vystavená aj časť mnohopočetných publikácií výskumného ústavu, samozrejme, nemôžu tu byť všetky. Potom je tiež vyobrazený projekt trvajúci niekoľko rokov. Prednášky, ktoré nie je možné zaradiť ani do jednej z týchto konferencií, bežia pod názvom Z pohľadu vedy, – zaviedol nás medzi fotografické panely vedec, genetik Matej Šipický. Prezradil tiež, nad čím rozmýšľal, keď odporúčal vo Zväze založiť vedeckú inštitúciu Slovákov v Maďarsku: – Žil a pracoval som nejaký čas vo Švajčiarsku. Obdivoval som, ako pekne žijú navzájom a spolu rôzne, ale rovnocenné národy, kde každý má svoju autonómiu a nikto sa nechce vyvyšovať nad druhým. Ak my chceme byť rovnocenní občania tejto krajiny, veď nežijeme v krajine Maďarov, žijeme predsa v spoločnej krajine, aj my by sme mali mať svoje inštitúcie, nie všetko až po akadémiu, ale aspoň niečo, kde môžeme preskúmať tie otázky, ktoré sa nás týkajú. Napríklad dejiny Slovákov, či už pilíšskych alebo dolnozemských. Aký jazyk, aké nárečia používame. Sú aspekty podmienené zorným uhlom zo Slovenska alebo naopak, z Maďarska. Keď založíme výskumný ústav, nielenže môžeme skúmať otázky, ktoré sa nás týkajú z toho zorného uhla, ktorým sa my pozeráme, ale vzniknú pracovné miesta pre talentovaných mladých výskumníkov. Tí by síce mohli pracovať aj v akadémii vied, ale v tom prípade by asi študovali Sikulov v Sedmohradsku alebo otázky Maďarov niekde na južnom Slovensku. Tu by sa venovali našim otázkam z aspektu Slovákov v Maďarsku. Myšlienku nasledoval praktický krok. Založili sme vedeckú inštitúciu, ktorá úspešne pôsobí tridsať rokov.

– Konferencia veľmi jasne prezradila, s kým, s akými významnými odborníkmi kooperujeme už dlhé roky, – povedala súčasná riaditeľka výskumného ústavu Tünde Tušková. – Niektoré projekty, ktoré sa dostali vo forme prednášky do programu konferencie, sú naše spoločné programy. Pracovalo sa v dvoch sekciách, odzneli prednášky národopisného charakteru, ale tiež v témach školstvo, jazykoveda, téma pôvodu priezvisk v Bukových vrchoch. Niektoré vznikli po výskumnom tábore v Číve, ba aj v predošlých rokoch. Nie preto bola konferencia interdisciplinárna, lebo je to moderné, ale preto, lebo na menšinovú politiku sa nedá dívať inak. Jazykovedec nemôže skúmať svoje témy bez kultúrno-historického pozadia, ani vyvodiť závery. Veľmi veľa odborníkov sa prihlásilo na konferenciu, ale pozývali sme predovšetkým vedcov, s ktorými naši výskumníci z Maďarska spolupracujú. Snažili sme sa vytvoriť tematicky čisté sekcie, jazykovedná takou aj bola v prvý deň popoludní, následne rozpitvávali otázky školského systému Slovákov v Maďarsku. Paralelne pracovala sekcia, kde prezentovali svoje prednášky kolegovia venujúci sa národopisným otázkam, vrátane moderného pohľadu na túto tému. V paralelnej literárno-vednej sekcii odzneli prednášky o dolnozemskej literatúre, ale tiež takej, ktorá má nejaký súvis s dolnozemskými Slovákmi. Pred vedecké publikum sa dostala na ďalší deň tematika historického a kultúrnohistorického kontextu. Rovnobežne v ďalšej sekcii prišli na pretras prednášky z aplikovanej jazykovedy. Prednášky konferencie vydáme v zborníku, ale množstvo z nich sa vynasnažíme publikovať aj v elektronickej podobe. Ak nám to finančné možnosti dovolia, budeme digitalizovať aj staršiu vedeckú činnosť a tiež ju postupne sprístupníme na našich stránkach.

VÚSM každý druhý rok organizuje interdisciplinárny vedecký tábor. V tých rokoch, keď nie je tábor, koná sa vedecká konferencia a na rad prichádza aj študentská vedecko-odborná práca.

– Študentská súťaž sa tohto roku uskutoční v apríli na Zemplíne, v Novom Meste pod Šiatrom. Už je prihlásených viac ako 30 mladých, žiakov, možno budúcich vedcov, – informovala nás riaditeľka VÚSM Tünde Tušková.

Podľa informácií z Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, jednou z najbližších úloh je nájsť dôstojnejšie priestory pre VÚSM, lebo terajšie sú tesné, nevyhovujúce a v zime nesmierne studené.

Erika Trenková

Foto: autorka