„... uteká na bus, a hvízdá voláku pesničku...“

Na základe rozhodnutia Samosprávy obce Santov miestna knižnica od konca júla nesie názov po slávnom miestnom rodákovi, básnikovi Alexandrovi Kormošovi, ktorý nás navždy opustil v marci tohto roku. V rámci slávnostného kultúrneho programu, kde prítomných – príslušníkov rodiny, predstaviteľov rôznych organizácií, vystupujúcich a obecenstvo – privítala starostka obce Éva Csicsmanczaiová. Na úvod si položila otázku: Prečo je to bežné, že keď v kolektíve žije vzácna osobnosť, sa jej nedostane zaslúženého uznania a cti už za jej života? Prečo sme skúpi na pochvaly, a sme vôbec schopní zmeniť túto prax? – zamyslela sa nad osudom slovenského činiteľa starostka. Zároveň uviedla, že pomenovať miestnu knižnicu bol pôvodne nápad už tiež nebohého básnika Gabriela Hattingera, ktorý ho nadhodil počas osláv 75. narodenín A. Kormoša práve v priestoroch knižnice. Odteraz sú však zásluhy santovského rodáka uznané pre večnosť prostredníctvom pomenovania miestnej kultúrnej inštitúcie po ňom. V prehľade životnej dráhy dvojjazyčného básnika starostka vyzdvihla, že svojou pedagogickou, redaktorskou, novinárskou, prekladateľskou prácou a umeleckou tvorbou je ikonickou osobnosťou nielen Santova, ale aj celej slovenskej komunity v Maďarsku. V jeho básňach jednoznačne badať vplyv santovskej slovenskej ľudovej slovesnosti, ale zároveň svedčia aj o neustálom vnútornom boji, o pochybnostiach básnika a o jeho večnom hľadaní pravdy. Alexander Kormoš bol aktívny aj na poli kultúrnej činnosti, jedenásť rokov stál na čele miestneho Folklórneho súboru Studienka, ktorý založila santovská mládež v roku 1979 pod vedením bývalej žiačky básnika, Magdalény Papucskovej. Súbor mal a má dodnes v repertoári slovenské ľudové piesne a zhudobnené básne práve A. Kormoša. Vo FS Studienka, v scénicky spracovanej Santovskej svadbe básnik dlhé roky vystupoval v roli družbu. Nezabudnime pripomenúť, že do oblasti jeho osvetárskej a hudobníckej činnosti patrí aj obdobie, keď počas svojho pôsobenia v Békešskej Čabe viedol Mandolínové trio na tamojšom slovenskom gymnáziu. Účastníci slávnostného „krstu“ knižnice si mohli vypočuť v podaní FS Studienka zhudobnené Kormošove básne, pásmo spestrili recitácie členky súboru Noémi Bencsikovej Papucskovej.

Na oslavu zavítala aj podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Monika Szabová, ktorá zastupovala zároveň aj Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM). Ako uviedla, meno Alexandra Kormoša je známe pre každého, kto sa učil buď v našich dvojjazyčných školách, alebo v tých, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet. Vo svojej mnohostrannej tvorbe o. i. ospieval krásu našej slovenčiny a rodného kraja. „Pre pilíšskeho Slováka, ktorý vyjadril potrebu ochrany materinského jazyka, ktorý sa nám pomocou spevu a hudby snažil vštepiť lásku k hodnotám materinského jazyka, vždy bolo citovou záležitosťou na všetkých podujatiach vyjadriť potrebu používania našej slovenčiny. Pre tých, ktorí patria k väčšinovému národu, vyjadril vždy potrebu oboznámiť sa s tradíciami Slovákov, ktorí sú aktívnymi činiteľmi tejto krajiny (...) Vďaka jeho slovám sme spoznali, ako vie pomocou symetrickej dvojjazyčnosti ochraňovať vzťahy medzi dvoma národmi, čo je základom národnostného bytia...“ prízvukovala M. Szabová.

Predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy (SNS) v Santove Margita Kollárová popri stručnom zhodnotení tvorby A. Kormoša sa podelila s obecenstvom aj o svoje osobné spomienky. Či už z čias, keď sama so svojou celou rodinou bola členkou FS Studienka, alebo neskôr, keď Šaňo – ako ho väčšina v kruhoch Slovákov volala – do telefónu zaspieval nejakú melódiu a Margita mu povedala patričný text. Alebo opačne: Šaňo si spomenul na nejaký text, ale nenapadol mu jeho nápev, zavolal Margite, ktorá mu zaspievala danú pesničku. Takto spolupracoval aj s miestnym Pávím krúžkom. Horlivý lokálpatriot sa naučil nové piesne od kolektívu, ale aj ten obohatil svoj repertoár piesňami, ktoré si osvojil práve vďaka básnikovi. „Mnohí Santovane si budeme pamatat na Šaňa tak, že uteká na bus, gitaru má na plecách a ešče aj ftedy hvízdá voláku pesničku...“ dodala na záver myšlienku predsedníčka miestneho slovenského zboru zámerne v miestnom slovenskom nárečí.

V ďalšej časti slávnostného programu vystupovali kultúrne telesá obce. Páví krúžok zaspieval dve z najobľúbenejších santovských ľudových piesní ich rodáka: Pri studenke stála... a Neni lepší, jag v nedelu... Spevácky zbor Klubu dôchodcov v Santove predniesol skladbu, ktorú básnik – hudobník napísal na nápev santovskej ľudovej piesne o pomerne novom, miestnom spoločenskom centre, o Modrom dome vyslovene pre tento kolektív a on sám ju s nimi nacvičil. Pravdepodobne je to jedno z posledných diel Alexandra Kormoša.

Jeho básne v maďarčine a v slovenčine odzneli aj v podaní žiakov Gréty Sziliovej a Zoltána Lamperta i poslanca miestnej slovenskej samosprávy Csabu Lamperta. Snáď najdojímavejšou chvíľou oslavy bolo, keď Barnabás Koblencz-Pitti, ktorého Kormoš učil hrať na gitare a bol jeho posledným žiakom, po zaspievaní štylizovanej santovskej ľudovej piesne so sprievodom gitary predviedol svoju vlastnú skladbu. O zrelosti bývalého ôsmaka svedčí fakt, že skladba obsahuje okrem toho, čo všetko dostal on osobne od svojho učiteľa, aj myšlienku, akou veľkou mierou prispel Alexander Kormoš do celoslovenskej kultúry. Na oslavy zavítali aj členovia adventistickej cirkvi v XIV. obvode Budapešti – v ktorej bol Alexander Kormoš roky aktívnym členom –, ktorí si tiež pripravili pri tejto príležitosti krátke hudobno-recitačné pásmo. V osobnom tóne si spomenul na svojho brata predseda Pridunajského cirkevného dištriktu dr. Ernő Ősz-Farkas, ktorý mal v marci na pohrebe zosnulého básnika aj smútočný prejav.

Po záverečných slovách starostky sa účastníci premiestnili k priečeliu knižnice, kde položili vence úcty a vďaky k novej, mramorovej pamätnej tabuli Alexandra Kormoša predstavitelia miestnej obecnej samosprávy, slovenskej samosprávy, CSSM a ZSM, ako aj Združenia pilíšskych Slovákov. Podľa predbežných plánov vedenia obce si každý rok uctia pamiatku svojho slávneho rodáka (nar. 10. apríla) v rámci oslavy Dňa poézie (11. apríla).

EF

Foto: autorka