23. ročník Medzinárodného folklórneho festivalu Praha srdce národov sa tohto roku pôvodne mal konať v máji, avšak pre pandémiu a vtedajšiu aktuálnu epidemiologickú situáciu sa mimoriadne obľúbené kultúrne stretnutie folklórnych telies rôznych národov v stovežatej Prahe nekonalo. Česká vláda však k začiatku leta umožnila konanie veľkých kultúrnych akcií, preto sa mohli uskutočniť aj rôzne festivaly.

Organizátori festivalu Praha srdce národov, ktorý každoročne pravidelne organizujú pod vedením Márie Miňoveja Jaroslava Miňa od roku 1999, sa rozhodli usporiadať v posunutom termíne a v inej koncepcii na viacero etáp, najmä preto, aby sa dali dodržať patričné odstupy a diváci by sa galaprogramov nezúčastňovali v obrovských masách.

Prvá časť festivalu sa konala v posledných júnových dňoch, 27. a 28. júna. Druhá časť festivalu s defilé na Staromestskom námestí a galaprogramom v krásnom a vychýrenom Divadle na Vinohradoch, sa uskutočnila v dňoch 21. a 22. augusta v centre starodávnej Prahy, kde z Maďarska došli tanečníci z Čemeru a hudobníci z povodia Galgy. Praha sa tak stala opäť dejiskom a pokladnicou pestrofarebnej mozaiky tradičnej kultúry z rôznych kútov sveta. V tomto netradičnom ročníku očakáva divákov množstvo programov ešte aj na jeseň, koncerty v divadlách i pod holým nebom.

Mnohonárodnostná pospolitosť rozdávala dobrú náladu

„Praha srdce národov je najväčšia spoločná akcia národností v Českej republike. Na jej prípravách sa podieľajú hlavní organizátori, Asociace Etnika z. s., Asociácia Limbora z. s. a hlavné mesto Praha spoločne s klubmi, spolkami a subjektmi Bulharov, Grékov, Maďarov, Nemcov, Poliakov, Rómov, Rusov, Slovákov, Srbov, Ukrajincov, židovskej minority a ďalších,“ prezradila pre čitateľov nášho periodika folkloristka, speváčka a vedúca budapeštianskeho speváckeho zboru Ozvena a dlhoročná výberkyňa folklórnych účastníkov z Maďarska Zuzana Hollósyová. „Keď som sa dozvedela, že na festival do Prahy dostal od organizátorov pozvanie Folklórny spolok Furmička z Čemeru, potešila som sa, veď súbor úspešne reprezentoval Slovákov v Maďarsku vo veľkolepej televíznej šou na Slovensku, Zem spieva. Vedela som, že ustoja so cťou nabitý program festivalu, ktorý, priznajme si, za desaťročia svojho jestvovania vždy dal súborom zabrať. Nebola to ľahká prechádzka po dlhom Václavskom námestí. Vzhľadom na to, že organizátormi sú predstavitelia minorít v Čechách, jednotlivé kultúrne, folklórne telesá pozývajú do Prahy predstaviť kultúru väčšinového národa tej-ktorej krajiny. Preto formácia z Maďarska mala za úlohu predstaviť maďarské tance, piesne, hudbu z rôznych regiónov Maďarska. Priznám sa, troška som sa obávala, veď som dosiaľ nepoznala maďarský program Furmičky. Nevedela som ani, koľko mohli počas pandémie skúšať, či nestratili kondíciu, nadšenie, ľahkosť, s akou sa pohybovali na scéne pred epidémiou. Len som slepo verila, že náročná vedúca súboru Alžbeta Szabová so svojou skupinou vedia ukázať aj maďarský program tak dynamicky a nadšene, ako ich poznáme z javiska na slovenských podujatiach v Maďarsku. Na skúške im ešte na tvárach chýbal široký úsmev. Potom nasledoval ťažký deň krátkou prehliadkou nádhernej Prahy tancovaním od stanovišťa k stanovišťu, tanečným krokom cez celé Václavské námestie, centrum Prahy, Staromestské námestie... Úchvatný, hoci mimoriadne náročný deň, vystúpenia jedno za druhým celú sobotu. Potom, od deviatej večer nasledovala škola tanca. Hostia spomedzi členov ďalších súborov i tancachtivých divákov dostali príležitosť naučiť sa niekoľko tanečných variácií z regiónov Maďarska, Rumunska a Slovenska. Vtedy sa ostatným účastníkom festivalu zdalo, že maršovať je ľahké, jednoduché. Veru aj dobrí tanečníci mali čo robiť, aby sa chytili. Hádam aj do polnoci trvala zábava. Na generálnej skúške režisér Martin Urban pripomínal: usmievajte sa a všetko bude nádherné,“ povedala Zuzana Hollósyová, ktorá bola aj po návrate do Budapešti pod dojmom nadšenia z úspechu v Prahe.

„Keď mi položili otázku, či by sa chceli členovia Folklórneho spolku Furmička zúčastniť po iné roky veľkolepého medzinárodného festivalu Praha srdce národov, v prvej chvíli mi prišla na um jednoznačná odpoveď: nie,“ priznala vedúca čemerského folklórneho zoskupenia Alžbeta Szabová. „Možno členovia by aj chceli, ale môj rozum mi prikazoval stáť oboma nohami na zemi. Termín festivalu mal byť 21. a 22. augusta. Počas celého leta máme v Dome slovenských tradícií v Čemeri 5 týždňov detský tábor. Na Deň sv. Štefana a štátny sviatok nového chleba 20. augusta sa u nás tradične koná Ekumenická hodina modlitby. Hlavnú rolu hrajú najstaršie členky našej slovenskej komunity, naše mamiky. A hneď po skončení obradného dopoludnia sme ich chceli ponúknuť slávnostným obedom a mali sme vyštartovať na tanečné sústredenie do Mojmíroviec. Naplánovali sme si 5 dní spoločnej práce s vynikajúcim choreografom Petrom Vajdom. Čo obetovať? – pýtala som sa sama seba, aj členov súboru. Napokon sme rozhodli o odložení sústredenia v Mojmírovciach a vybrali sme sa do Prahy na festival. Bola som na pochybách, ale teraz môžem povedať, že to bolo dobré rozhodnutie. Neľutujem ani okamih. Prežívali sme nádherné chvíle, zoznámili sme sa s vynikajúcimi ľuďmi, máme množstvo zážitkov, ukázali sme, že sme nenacvičovali zbytočne. Dokonca sme doslova prebehli po najvýznamnejších miestach Prahy. Len na Karlov most sme už nestihli zájsť. Predstavili sme vystúpenia na vysokej úrovni. Nechcem sa vychvaľovať, ale po jednom našom predstavení ku mne podišiel člen súboru z Rumunska a opýtal sa, čím si vyslúžil náš profesionálny súbor účasť na festivale amatérskych folklórnych skupín. Keď sme si ujasnili, že naši tanečníci nie sú profesionáli, majú skúšky popri škole, popri práci po večeroch na úkor svojho voľného času dvakrát do týždňa, prípadne, keď je dobré počasie, aj trikrát, tak nám k výkonu zablahoželal. Spoločnú Školu tanca viedla Orsi Szűcsová a Zsolt Korom. Režisér Martin Urban, ktorý na generálnej skúške každý súbor informoval, že pre dramaturgiu galaprogramu, patričnej gradácii napätia bude nemilosrdný. Z vystúpenia každého súboru musí vybrať to najlepšie, menej pútavé vynechá, zostavy „zostrihá“. Program Furmičky však neskrátil ani o sekundu. Povedal, že je dobrý tak, ako je. Mne, vedúcej formácie povedal, že videl našu produkciu v televíznej šou Zem spieva a vysoko oceňuje prácu, ktorú vykonávame. Vidí, že súbor je v dobrej kondícii a zvládne aj jeden a pol hodinové vystúpenie s ľahkosťou a na vynikajúcej úrovni. A tiež, že by nás rád videl na budúcoročnom festivale v Detve, kde sa pravidelne režijne podieľa na príprave podujatia. Rád by k nám prišiel na Čemer a verí v ďalšiu tesnú spoluprácu vo svojich nasledujúcich projektoch. Boli sme nesmierne hrdí. Vynikajúca bola spolupráca s Csibaj Bandou. Muzika dokonca vytvárala náladu pred galaprogramom a svojou hudbou vítala hostí vo vstupnom vestibule Divadla na Vinohradoch. Len dodám, že sme boli v Prahe pri soche sv. Václava práve na 53. výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Prepletali sme nohami po celom Václavskom námestí a krížom cez centrum nádherného majestátneho veľkomesta. Aj my sme zastupovali Maďarsko. Ľudia sa nám tešili, povzbudzovali nás Česi i maďarskí turisti. A polícia nás pri soche sv. Václava nechcela zadržať,“ dodala na záver vedúca Folklórneho spolku Furmička z Čemera.

-etre

Foto: Z. Hollósyová