„Je pre nás všetkých dôležité navzájom sa spoznávať a rešpektovať tradície, zvyky, kultúru, hudbu, tanec ostatných národnostných komunít. Sami tak budeme bohatší bez ohľadu na to, či patríme k väčšinovému maďarskému národu alebo k niektorej z národností. Programy Národnostného popoludnia slovenskej obce Šárišáp sme pripravili so snahou predstaviť úzkostlivo opatrované nehmotné kultúrne poklady národností žijúcich v obci,“ pozdravila účastníkov popoludnia predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy obce Šárišáp Katarína Huberová Kisgyőriová.

V rámci série podujatí realizovaných s podporou Fondu Gábora Bethlena môžu hostia týchto národnostných stretnutí obdivovať bohaté ľudové kroje, ako aj ochutnať najcharakteristickejšie jedlá danej národnosti. Prvá prezentácia Slovákov sa uskutočnila 9. Októbra vo veľkej sále Baníckeho spoločenského domu v Šárišápe. Na Národnostnom popoludní sa zúčastnili aj predseda Valného zhromaždenia Komárňansko-ostrihomskej župy György Popovics a starosta obce Šárišáp Karol Kollár.

Krojované bábiky pri vchode

Na prelome 17. a 18. storočia pomohol Sándor Menyhért osadníkom z Trenčianskej a Nitrianskej stolice usadiť sa v Šárišápe. To sú korene slovenských tradícií obce. Po druhej svetovej vojne výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom výrazne zasiahla aj Šárišáp. Na volanie „Matičky zeme“ sa z dediny odsťahovalo takmer päťsto ľudí. Väčšina sa usadila v Handlovej. Zažívali podobnosť v kultúre, zvykoch, ale aj rozdiely, ktoré sa prejavili najmä vo vzhľade krojov.

V jedenástich z 19 žúp v Maďarsku žije značný počet príslušníkov slovenskej národnosti vo viac ako stovke obcí a miest. Rôzne regióny majú bohaté etnografické tradície a nádherné ľudové kroje. Počas podujatia sa hostia mohli zoznámiť s jednotlivými ukážkami najkrajších ľudových odevov najväčších regiónov.

Pri vchode do sály boli vystavené bábiky oblečené v miestnych ľudových krojoch, ktoré vznikli vďaka šikovným rukám tety Juliany Urbaničovej. Teta Juli ich precízne vypracovala podľa pôvodného odevu. Šárišápske kroje divákom predstavila Mária Kollárová.

V tanci šaty ožívajú

Nie je možné odhaliť históriu toho-ktorého národa širšiemu publiku len prezentáciou kultúry odievania. Tanečníci počas predstavenia oživia svoje kostýmy. Urobili tak aj Kata Szilágyiová a Zsolt Szilágyi, ktorí počas národnostného popoludnia predviedli niekoľko slovenských tancov. Choreografiu pripravila a nacvičila, ako aj kroje predstavila mama súrodencov – tanečníkov, choreografka a učiteľka tanca Eva Szilágyiová Šubová. Miestny folklór reprezentovali tanečné skupiny zo Šárišápu.

Tanec by bez hudby nemohol existovať. Pred 10 rokmi sa niekoľkí nadšení mladí muži žijúci pri Galge v Jači rozhodli založiť ľudovú kapelu, ktorej dali názov Čibaj Banda. Za svoj prvoradý cieľ považuje kapela zachovanie a pestovanie tradičnej slovenskej speváckej a ľudovej hudobnej kultúry povodia Galgy, ale aj ďalších regiónov. Výsledkom desaťročnej vytrvalej a kvalitnej práce je, že muzika Čibaj Bandy je výnimočná svojho druhu v Maďarsku. Ako sa mohli dozvedieť čitatelia v našom periodiku, kapela tento rok reprezentovala Maďarsko v Prahe na Festivale národov. Prednedávnom prijala táto jedinečná skupina pozvanie aj do Slovákmi obývanej obce Šárišáp, a tak počas večera vyhrávali slovenskú ľudovú hudbu z Maďarska. Významným a veľmi príjemným prvkom popoludnia bolo spoznávanie slovenských krojov z iného kraja. Ľudový odev Slovákov z Pišpeku a Jače prezentovala Emese Gimesiová Sokolová, mimochodom predsedníčka Slovenskej samosprávy Peštianskej župy.

Podujatie vyvrcholilo večerou zostavenou z tradičných slovenských jedál. Účastníci si pochutili na šťavnatom mäse s knedľou a kapustou, a na záver – ako inak – na tvarohovom koláči, ako ho v Šárišápe nazývajú, osúchu.

K. H. K./Kru

Foto: L. Juhász