Folklórny spolok Horenka v Kétšoproni 14. mája oslávil 20. výročie svojho založenia. Pri príležitosti tohto výnimočného dňa sa jedáleň Rákócziho poľnohospodárskeho družstva zaplnila do posledného miesta, pretože sa tu zišli Slováci z kraja, aby oslávili jednu z najpopulárnejších folklórnych skupín na Dolnej zemi.

Členovia spolku Horenka spievajú na vystúpeniach tak, aby obyvatelia Kétšoproňu boli na nich hrdí. Za 20 rokov svojho pôsobenia dosiahol súbor množstvo pekných cien. Na súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenský škovránok si deväťkrát odniesol ocenenie Zlatý škovránok, od Celoštátneho zduženia speváckych zborov Kóta získal dvakrát ocenenie Zlatý páv, v roku 2015 bol spolok ocenený vyznamenaním Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Za našu národnosť. V tom istom roku od samosprávy obce Kétšoproň získal ocenenie Za Kétšoproň, roku 2020 dostal cenu Za Slovákov Békešskej župy a v tomto roku od parlamentného poslanca za volebný obvod Békešskej župy č. 1 Tamása Herczega prevzali Cenu komunity. Hlavnou úlohou folklórneho spolku je zachovávať tradície a kultúru tamojších Slovákov. Preto organizujú každoročne aj rôzne programy, do ktorých sa usilujú zapájať aj mladých z miestnej základnej školy. Pred piatimi rokmi založili detskú citarovú skupinu Zornička, ktorej členovia roku 2020 dostali od Kóty ocenenie Zlatý páv.

Predsedníčka folklórneho spolku Mária Zeleňánska privítala prítomných myšlienkami Imricha Simonyiho: „...Pretože to, čo bolo krásne, vždy pominie.“ Vo svojom prejave vyzdvihla uplynulých 20 rokov, ktoré zanechali svoje stopy. Súbor sa naučil veľa krásnych slovenských ľudových piesní, získal veľa priateľov a bol účastníkom množstva pekných programov. „S úctou a láskou spomíname na členky, s ktorými sme Horenku založili a nemôžu byť medzi nami. Súbor za 20 rokov zažil veľa pekných okamihov.“ Stretávali sa každý pondelok, aby sa pripravili na nejaké podujatie. Čerpali piesne len z „čistého prameňa“.

Podujatie moderovala podpredsedníčka spolku Žofia Strbiková. Zakladateľka a vedúca Horenky Piroška Majerníková zaspomínala na uplynuté roky nasledovne: „V marci roku 2002 ma niekoľko dôchodkýň požiadalo, aby som im pomohla založiť spevácky súbor. Na stretnutí sme sa dohodli, že sa pokúsime spolu spievať. Kým sme nôtili miestne ľudové piesne, zistila som, že naše ženy spievajú veľmi pekne a bola by škoda, keby poklad piesní, ktoré ovládajú, sa len tak stratil. Ale prišla som aj na to, že zaspievať vysoké C nie je také ľahké.“

Ľudové piesne sprevádzajú aj na harmonike, na ktorej hrá Pavol Križán a predtým hrával Ladislav Marik, ktorý učil členov súboru písať a čítať noty. Treba ale vyzdvihnúť aj Kálmána Juhásza, lebo naučil hrať na citare niekoľko členov. Vďaka nemu založili súbor mladých citaristov Rosička pod vedením Bélu Bíróa, neskôr sa k nim pridala aj Ildika Závogyánová Vargová, ktorá okrem toho, že hrá na citare, sprevádza skupinu aj na husliach.

Terajší členovia nezabudli ani na tých, ktorí už hrajú a spievajú v nebeskej Horenke: Mária Szabová, Judita Sárkányová, Dorota Szabová, Etelka Paulíková, Anna Leszková, Mária Tusková, Katarína Petrovszká, Helena Rohosková, Helena Mariková a Pavol Laurinyecz.

Ako prvá vystúpila detská citarová skupina Zornička a zahrala slovenské ľudové piesne z knihy, ktorú im daroval generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Emil Kuchár. Následne sa na javisku predstavili páví krúžok Borouka z Telekgerendášu, páví krúžok z Kamutu a folklórna skupina Nezábudka z Čorvášu. A ako poslední po nich prišli oslávenci so svojimi krásnymi piesňami.

Parlamentný hovorca slovenskej národnosti v maďarskom parlamente a rodák z Kétšoproňu Anton Paulik vo svojom slávnostnom prejave zaželal členom veľa zdravia, a vyzdvihol, že oceňuje ich nemalú prácu v prospech miestnej Slovače. Predsedníčka Slovenskej samosprávy obce Kétšoproň Erika Tóthová sa poďakovala za to, že na vysokej úrovni reprezentujú obec, že slovenčina je pre nich ešte stále živým jazykom, a v neposlednom rade, že sa aktívne podieľajú na výchove mladej generácie nielen mimo školy, ale aj v nej. Predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Ondrej Kiszely sa vyjadril nasledovne: „Dúfam, že sa nebudete hnevať, keď vám poviem, že my Čabänia vás považujeme za našich, lebo okrem miestnej slovenskej kultúry zachovávate aj čabiansku slovenskú kultúru.“ Pripomenul, že práve pred 70 rokmi vyrástol jeden pekný kvet v širokom čabianskom chotári – Kétšoproň. Generálny konzul E. Kuchár a konzulka Nina Eliášová darovali Horenke krásny kus slovenskej ľudovej majoliky z Modry a nezabudli ani na malých, lebo každý mladý účinkujúci dostal od nich malý darček.

Súboru zablahoželali aj parlamentný poslanec T. Herczeg, starosta Alexander Ladislav Völgyi, v mene ZSM a Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Judita Fábriová, predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Judita Krajčovicová a predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Poľnom Berinčoku Juliana Borgulová.

Nespomenuli sme ešte nasledujúcich členov a členky súboru, ktorí svojou obetavou prácou obohacujú našu slovenskú kultúru a život: Ján Ancsim, Katarína Bognárová, Viktória Czirbulyová, Judita Kovácsová, Mária Krizsánová, Pavol Krizsán, Helena Laurinyeczová, Mária Laurinyeczová, Katarína Morva, Pavol Petrovszki, Alžbeta Szászová, Mária Závogyánová a Estera Vargová.

Aj v mene našej redakcie im želáme ešte veľa síl a vytrvalosti v ich užitočnej práci.

(BPL)

Foto: Bence Püski-Liker