Tretia májová sobota je viac ako jedno desaťročie tradične deň výstupu na Pilíš. Z Mlynkov tohto roku vyštartovalo na Memoriál Juraja Migaša takmer tristo nadšených turistov, obyvateľov pilíšskych obcí i z Dolnej zeme, hostí z materskej krajiny, zo Slovenska z blízka i ďaleka.

Účastníci pešej túry na Pilíš sa 21. mája zišli ráno pred deviatou, aby sa stretli a ešte pred výstupom sa osviežili mastným chlebom, klobáskou, nápojmi. Veľmi sa tešili možnosti stretnúť sa s priateľmi, veď len hodinku-dve pred termínom príchodu dážď polieval cestu, aj les. Bude vôbec výstup? – kládli si mnohí otázku. Najmä cyklisti nedôverovali počasiu, hoci súčasťou memoriálu mala byť aj cyklotúra. Napokon bola, ale nepredbiehajme!

Organizátori, Združenie pilíšskych Slovákov, spoločne so Slovenskou samosprávou v Mlynkoch za štedrej pomoci Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti má asi nad oblakmi vynikajúce konexie. Ako sa blížil čas oficiálneho otvorenia slávnostného dňa, obloha sa vyjasnila, oblaky tam hore upratali, slniečko sa pustilo vysušiť mláky. Kladenie vencov k mramorovej tabuli niekdajšieho mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR Juraja Migaša a bývalého starostu Mlynkov Jozefa Havelku na priečelie Strediska pilíšskych Slovákov sa konalo v priaznivom počasí. Už naozaj veselo svietilo slnko, keď sa chopil slova a mikrofónu súčasný mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Pavol Hamžík.

Milovníci nášho kraja vystúpili na Pilíš...

Vo svojom prejave diplomat povedal: „Mali sme prestávku, naposledy sme sa stretli v roku 2019. Sú to skoro tri roky. Som rád, že sme všetci zdraví a môžeme si uctiť nielen pamiatku nášho blízkeho priateľa Juraja Migaša, ale aj bývalého starostu a niekdajšieho predsedu Združenia pilíšskych Slovákov Jozefa Havelku. Veľmi si vážime, že nielen udržujete túto tradíciu, ale aj pevné väzby so Slovenskom. Má to podporu zo slovenskej strany, podporujú tieto vynikajúce vzťahy aj vlády oboch našich krajín. Kde vieme pomôcť, kde vy našu pomoc potrebujete, tam my budeme i naďalej pomáhať.“ Veľvyslanec Hamžík vyslovil svoju radosť, že môže aj on privítať bratranca Juraja Migaša, Jozefa, ktorý okrem toho, že bol veľvyslancom v Rusku, Arménsku, Azerbajdžane a Bielorusku, bol tiež predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Účastníkom výstupu bol aj bývalý predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a bývalý generálny konzul v Békešskej Čabe Igor Furdík. Po umiestnení vencov úcty a spomienky si účastníci turistického pochodu na Pilíš zaspievali Pilíšsku hymnu, obľúbenú pieseň J. Migaša a pesničku Alexandra Kormoša, ktorú napísal a zhudobnil pre toto podujatie.

...aby sa pobavili a zhodili z pleca kríž

Presne ako v pesničke, „milovníci tohto kraja vystúpili na Pilíš, aby sa tam pobavili a zhodili z pleca kríž.“ Reprezentanti jednotlivých obcí a organizácií vyniesli na vrchol aj stužky, ktoré priviazali na kolík. Ozdobený kolík potom Ján Machaj vyniesol ku krížu a pripevnil ho tam. Zdatnejší a svižnejší turisti si urobili peknú túru, komu to išlo ťažšie, tomu pomohli dostať sa na vrchol mikrobusy, ktoré vyviezli do cieľa aj pohostenie, vynikajúci guláš šéfkuchára slovenskej ambasády Aleša Obermara, ktorý hosťom naberala, aj okorenila veľkou dávkou srdečnosti bývalá asistentka nášho periodika Barbora Obermar-Laurová.

Hlavná organizátorka populárnej jarnej akcie Marta Demjénová po podujatí pre Ľudové noviny povedala: „Výstupu na Pilíš sa tohto roku zúčastnilo skoro 300 ľudí. Prišli k nám priatelia zo siedmich pilíšskych obcí, zdá sa mi, že ich bolo viac, ako v ostatných rokoch, ale aj naši partneri z Mlynkov v Slovenskom raji, zo Šelpíc i z organizácie Matice slovenskej v Štúrove, ba aj z centrály Matice, ďalší naši kamaráti zo Zvolena a dokonca niekoľkí z Bratislavy, či Košíc prichádzajú vo veľkom počte. Aj z Dolnej zeme, z Veľkého Bánhedešu priniesla delegácia svoju stužku. Natoľko sa im podujatie zapáčilo, že na budúci rok chcú prísť s početnejšou skupinou. Cyklistov bolo menej, než s koľkými sme počítali, ale verím, že na budúci rok ich bude viac. Síce mnohí sa prihlásili, ale ranný dážď ich odplašil. Potom ľutovali, že nevyužili možnosť vyštverať sa na vrchol na svojom dvojkolesovom tátošovi. Aj cyklistické tričká sa im zapáčili. Prišli priatelia spomedzi niekdajších diplomatov akreditovaných v Budapešti, aj z Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Pán veľvyslanec Hamžík si prisadol k ženičkám z Mlynkov, zo Senváclavu na kus reči. Bolo to od neho veľmi milé. Zjedli sme desiatky litrov guláša, dar veľvyslanectva, vypili sme dva sudy piva a jeden sud nealkoholického radlera. Nápoje dostávame z Mlynkov zo Slovenského raja. Podľa odozvy, všetci sa cítili dobre. Veľa sme spievali, neúnavný heligonkár zo Štúrova Pavol Vachulík hral na vrchole jednu pesničku za druhou. Pravidelne chodí na Pilíšsku túru. Po sebe sme pozbierali všetky odpadky a všetko, čo nepatrí na Pilíš, sme zniesli so sebou dolu. Nezostalo po nás ani špinky, len stužky na kríži.“

-etr

Foto: autorka a Imrich Fuhl

Fotogaléria