Turíce sú v Maglóde, v evanjelickom kostole jedinečnými. Boží stánok je plný zelených ratolestí, ktoré už o deň – dva skôr pripravia členovia cirkevného zboru, chlapi ich narežú v chotári a ženy vyzdobia vyšívanými ručníčkami, čipkovanými šatkami. V tomto sviatku je zachytený nielen vzťah k Stvoriteľovi, ale tiež láska k predkom, ktorí tento úchvatný obyčaj zaviedli. Maglódski Slováci si ho zachovávajú s takou dôslednosťou, že sa stal súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Na tohtoročnú Turíčnu nedeľu sa folklórny súbor Rosička vybral už po pol desiatej z Domu semiačka do kostola. Ako obyčajne, so spevom a tancom. Sprevádzala ich skupina trubačov pod vedením Miklósa Jutassyho. Krepčili až po bránu cintorína, kde sa evanjelický kostol nachádza. Odtiaľ už potichu vzdávali úctu predkom. Bohoslužby boli dvojjazyčné. Po maďarsky sa veriacim prihovoril farár miestneho evanjelického cirkevného zboru Mihály Németh. Slovenská putovná farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová kázala slovo Božie po slovensky a zároveň svoje slová aj preložila do maďarčiny. Spevácka zložka Rosičky sa na sviatok pripravovala vopred skúškami a oživovaním svojho slovenského repertoáru, v ktorom sú starodávne maglódske pesničky. Výdatne pri tom pomáhal Levente Galda. Spolupracoval na znení spevu, ako aj správnom vyslovovaní slovenského textu. V stredovekom maglódskom kostole zaspievali pieseň Otvárajte brány. Veriaci a hostia si mohli vypočuť aj sólové vystúpenie nášho zanieteného speváka. Bohoslužba sa skončila prijatím eucharistie.

Tanečníci a speváci sa po odchode z božieho domu vybrali do Domu semiačka. Od zvonice sa zas pustili do spevu a tanca, veď čo by to bol za folklórny spolok v dobrej nálade, keby bol len tak mlčky kráčal! Po zvonicu museli byť potichu, aby nerušili prijímanie Božej večere v kostole. Ako je tiež zvykom, prítomných pohostili maglódskou bábovkou a, samozrejme, aj na pitie ponúkali, dobre vychladenú minerálku.

Kultúrny program do večera

V Dome semiačka bolo už prestreté na obed. Jedlo bolo, ako je v Maglóde vždy zvykom, výdatné a bolo ako pre regiment vojakov, že ho ani pojesť nestačili. V podstate sa niet čomu čudovať, veď hostia podujatia museli dbať aj na to, aby hodinku po obede mohli nastúpiť na javisko a predstaviť svoj program. Ako povedala predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy Maglódu Katarína Hajdúváriová, teraz sa ukázalo, že naše súbory tvoria zväčša starší ľudia a mnohí z nich majú zdravotné problémy. Preto sa nezúčastnili na kultúrnom programe všetci, koho pozvali. Tí, ktorí prišli, sa cítili veľmi dobre.

Na úvod vystúpili speváci súboru Rosička. Potom sa na javisku predstavili seniori formácie Zelený veniec z Ečeru pod vedením Márie Šošoviczovej. Mimoriadne krásne tancoval mladý talentovaný tanečník a choreograf Zoltán Szentesi so svojou partnerkou, sestrou Nikoletou. Priniesli niečo úplne nové a neočakávané z najvýchodnejšieho kúta Slovenska, tance z Habury, Kruták a Kolomyjku. Vzápätí sa postavili na scénu a – ako zvyčajne – plné energie a roztopašnej radosti – vyparádené speváčky ženskej speváckej skupiny Rozmarín z Dabašu– Šáre. Ani ony už nebudú mladšie, ale smelo môžeme tvrdiť, že nestarnú. Sú rozkošné. Neustále, vždy, prirodzene a, samozrejme, hovoria po slovensky, nielen vtedy, keď sa majú predvádzať. Po nich prišli mladí, súbor Kacamajka s improvizáciou maglódskych tancov na Turíce. Záverečné vystúpenie patrilo opäť domácim organizátorom, Rosičke. Vystupovali tiež s maglódskymi tancami v choreografii Zoltána Szentesiho.

Ani na turíčny pondelok súbory Rosička a Kacamajka neodpočívali. V skanzene v Senondreji predstavili maglódske turíčne zvyky, aby aj cudzí videli, aký jedinečný slovenský obyčaj z Maglódu je súčasťou svetového dedičstva. S mladými z Kacamajky vystupoval aj jeden starší pár z Rosičky, Ondrej Krucsó a Beáta Bobáková.

Erika Trenková

Foto: I. Osztertág