Tohto roku sa Deň Slovákov v Maďarsku bude konať v slávnom meste s jeleňom v erbe, v Sarvaši, ktoré po osmanskom pustošení, v roku 1722 znovu priviedli k životu Slováci. Z horných končín Uhorska ich do opustenej oblasti na brehu rieky Kereš na Dolnej zemi pozval rakúsky barón Johann Georg Freiherr von Harruckern.

Až o dvadsať rokov neskôr sa narodil Samuel Tešedík, duchovný, ktorý natoľko chcel zasahovať do plánovania znovu založeného mesta, že údajne prizval aj architektov. Hoci nebol rodákom zo Sarvaša, narodil sa v Alberti, mesto si zobral za svoje. Založil tu prvú poľnohospodársku priemyselnú školu v Uhorsku. Zanechal po sebe aj mnohé ďalšie stopy. Pod jeho vedením V rokoch 1786 až 1788 vyrástol v Sarvaši Starý evanjelický kostol. Radnica bola postavená až v roku 1820.

Deň Slovákov v Maďarsku sa však nekoná v Sarvaši po prvý raz. Najväčšie pravidelné každoročné stretnutie Slovákov v Maďarsku tu usporiadali prvý raz 1. júla 2000. Tohto roku sa stretneme 2. júla.

Ako je to napokon v našom periodiku zvykom, vyzvedáme od miestnych, aká oslava nás čaká? Či sa nám vôbec v meste organizátora potešia? Čo všetko si hostia budú môcť pozrieť? Vďaka čomu je mesto Sarvaš ešte i dnes slovenské? Veď už počas sčítania obyvateľov v roku 1930 prevzala rolu väčšinového obyvateľstva maďarská komunita. Ostatných niekoľko desiatok rokov je však aj primátor, aj prednosta mestského úradu slovenského pôvodu. Prvý muž mesta Michal Babák mi veselo odzdravil po slovensky: „Dobrý deň vinšujem.“ Keď som sa opýtala, či môžeme tak aj pokračovať, odvetil: „Ak po sarvašsky, tak si možno aj spomeniem, ako mám vravieť.“ Dovolil mi však opýtať sa na svoj pocit slovenskej identity. „Narodil som sa do slovenskej rodiny, tak som ho získal. Moja mamka a stará mať, Kisely bolo priezvisko rodiny z matkinej strany, sa spolu len po „tótsky“ rozprávali s množstvom maďarských výrazov. Ja som sa naučil tak, že som sa vypytoval, keď sa mamka so starou mamou zhovárali. Ony mi odpovedali a ja som si zapamätal. Je to nesmierne jednoduché, stačí narodiť sa do rodiny, kde sa rozpráva aj iným jazykom. V majetných rodinách takto učili deti nemčinu. Z otcovej strany stará mama bola Oncsíková, žena do voza, aj do koča. Vedela aj robiť, aj baviť sa. To nám zostalo. Ale vážne, myslím si, že aj všedné dni treba prežívať osožne, dobre a šťastne.“

– Vy ste tiež tak učili svoju dcéru? Myslím po slovensky.

– Nemusel som. My tu v Sarvaši máme vynikajúcu slovenskú školu a výborných učiteľov. Aj môj zať tam chodil a naučil sa. Moja dcéra má jazykovú skúšku zo slovenčiny. Potom ešte dve desiatky rokov tancovali v súbore Tešedík, takže ovládajú aj tance celej Karpatskej kotliny. Nielen slovenské, aj iných národov.

Mal som šťastie, že ma v roku 1998 zvolili do parlamentu, aj do primátorského kresla. Vďaka tomu som mal možnosť dostať do rôznych pozícií aj svojich, teda Slovákov. Obhrýzal som uši nášho premiéra, že potrebujeme slovenskú školu, no a podarilo sa nám získať 721 miliónov. Viete si predstaviť, materská škola bola predtým v práčovni. Potom, od socialistov to odklepol minister Hiller, sme získali financie na slovenské divadlo. Máme slovenskú národnostnú samosprávu. S „diovkou našou“, len tak hovorím Anne Frankovej, vynikajúco spolupracujeme. Samozrejme, že som sa postaral, aby získali Slovenský dom ako sídlo samosprávy a neskôr Slovenský pamiatkový dom. Keď sa ma na odovzdávaní prezident Áder opýtal, či je tu toľko Slovákov, odpovedal som, že nech majú možnosť byť Slovákmi, ktorí chcú.

– Budete mať nasledovateľov, pokračovateľov, ak sa rozhodnete z politiky odísť?

– Za štvrťstoročie sme postavili pevné základy. Určite sa nebude dať zničiť strom s hlbokými koreňmi. Kde sú hlboké korene, tam bude aj koruna a plody na strome. Len aby sme žili v mieri a pokoji.

Sarvaš – v ňom „čistá“ izba maľovaná

Na otázku, prečo máme dnes, v roku 2022, považovať Sarvaš za slovenské mesto, predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy Anna Franková odvetila: „Napríklad máme tu slovenskú školu, do ktorej chodí veľa žiakov a veľa detí je už aj v slovenskej materskej škole. Máme tu slovenské divadlo Cervinus Teátrum, tiež Kultúrny spolok sarvašských Slovákov Vernosť. Naša slovenská samospráva veľa robí preto, aby Slováci mohli byť hrdí na svoj slovenský pôvod. Je málo ľudí v Sarvaši, ktorí nemajú slovenských predkov. Aj priezviská tomu nasvedčujú. Časté sú mená ako Mlinár, Sklenár, Kohút, Cesnak, Cibulya, Srnka, moja stará mama z otcovej strany bola Chlebíková.“

– Čo by ste slovenské v Sarvaši predstavili hosťom z rôznych kútov Maďarska i zo zahraničia?

– Určite by sme ich pozvali do nášho Slovenského pamiatkového domu. V roku 2016 sa nám ho podarilo kúpiť a za dva roky sme ho aj obnovili. Na koniec rekonštrukcie, o rok neskôr, sme dali do poriadku aj „čistú“ izbu, kde sme obnovili ozdobné maľovanie. Sú tam vystavené tie časti nábytku, ktoré používali naši predkovia od 18. storočia. Dom funguje ako stála výstava a tiež ako živé centrum diania. Chodia tam učitelia s deťmi na hodiny slovenskej vzdelanosti. My tam mávame tradičné akcie, ako príprava brdovcov, či tarhone, tkáme, v zadnej izbe máme veľké krosná, pracovali sme na nich. Každú jeseň na dvore robíme, po sarvašsky, bielenie kukurice. Nalámanú kukuricu dovezú na dvor a šúľky olúpeme od šúštia, šúpolia. Ďalším naším veľkým skvostom tu, v Sarvaši je Starý evanjelický kostol, ktorý dal postaviť slávny evanjelický farár Samuel Tešedík. V tom kostole bude aj slávnosť na Dni Slovákov v Maďarsku. Pred kostolom je Pamätná žula, ktorú sme položili pri príležitosti 280. výročia založenia mesta. Teraz naša samospráva získala od Úradu vlády Maďarska peniaze a plánujeme okolo žuly umiestniť Pamätnú tabuľu pri príležitosti 300. výročia znovu založenia mesta a 280. výročia narodenia Samuela Tešedíka. Tento významný dejateľ sa dostal na Sarvaš v roku 1767 a zomrel v roku 1820. Počas svojho života hlásal, čo sa počas štúdií v rôznych krajinách naučil. Medzi vtedajšími zaostalými Sarvašanmi mal veľa neprajníkov. Ťažko chápali, že chcel učiť ľud pracovať, presadzoval, aby sa deti vzdelávali, prehlasoval, že práca je dôležitejšia ako zábava. Zakazoval okázalé svadby trvajúce niekoľko dní. Dokonca aj nosenie krojov považoval za zhýralosť. Len tmavé šaty sa mohli nosiť. Preto my nemáme také tradičné, honosné kroje ako v iných oblastiach.

Tešedíkov sálaš chátra

– Ani na obrázkoch v starých archívoch sa nič nezachovalo?

– Len tmavé odevy sa zachránili. Napriek tomu by sme mu mali za veľa ďakovať. Myslím si, že mu môžeme byť vďační, že na okolí máme úrodnú pôdu, ktorú zveľaďovali na základe jeho návodov. V múzeu je na jeho počesť zariadená jedna izba. Oproti Starému kostolu stojí jeho socha. Ešte existuje Tešedíkov sálaš, ale je vo veľmi zlom stave. Patrí štátu. Mesto by ho odkúpilo, ale nevedia sa dohodnúť. Je nám to veľmi ľúto, že chátra. Na starom luteránskom cintoríne má hrob, ktorý sme dali obnoviť. Zo zdrojov Nadácie Fondu Gábora Bethlena sme financovali rekonštrukciu, a v deň jeho narodenia, nedávno, 20. apríla sme ho znovu posvätili a odovzdali. Pri tejto príležitosti sme usporiadali aj konferenciu Tešedík 280.

– Program Dňa Slovákov v Maďarsku začne v pamiatkovom dome výstavou o práci sarvašských tkáčov.

– Áno, bude otvorený od 10.00 hod. a za pamiatkovým domom je školská záhrada. Tam bude detská párty s ľudovými hrami a prípravou maškŕt, ktoré sú typické pre nás Slovákov v Sarvaši. Bude napríklad varená kukurica s makom a medom. Aj náš spolok Vernosť bude mať stánok v centre osláv, kde budú tiež pripravovať rôzne slovenské jedlá. Nebude chýbať baranina, kapustníky, tvarožníky. Tie sú z kysnutého cesta. Na kapustníky dáme kysnúť malé bochníčky, ktoré po vykysnutí rozvaľkáme a do stredu dáme čerstvú dusenú kapustu so soľou a preložíme na mesiačik. Tvarožník je z toho istého cesta, len ho rozvaľkáme na veľkosť pekáča, na cesto položíme tvaroh rozšľahaný s vaječným žĺtkom, práškovým cukrom a hrozienkami. Vrch ešte potrieme smotanou a upečieme do červena.

– Keď sa hostia Dňa Slovákov v Maďarsku prípadne budú chcieť vrátiť do Sarvaša aj pri inej príležitosti, než na náš najväčší slovenský sviatok, čo by ste im odporučili navštíviť?

– Určite arborétum a Mini Uhorsko, okrem toho na druhej strane hlavnej cesty je nádherný Národný park Kereš – Maruša s Anniným hájom, založeným Bolzovcami, a malou zoologickou záhradou. A lákadlom je aj mŕtve rameno Kereša, po ktorom sa dá povoziť na výletnej lodi alebo na kajaku, či zaplávať si.

Spolok Vernosť a súťaž

O Kultúrnom spolku sarvašských Slovákov Vernosť sme sa rozprávali s predsedom organizácie Pavlem Kunovacom.

– Ako prispeje spolok Vernosť k úspechu júlového Dňa Slovákov v Maďarsku?

– Dostaneme osobitný stan a tam chceme predstaviť fotomontáže a makety s výsledkami súťaže z miestnej histórie Sarvaš 300, ktorú sme zorganizovali pre deti pri príležitosti tohto výnimočného roka a do ktorej sa zapojili školáci z mesta bez ohľadu na školu, do ktorej chodia. Budeme sa snažiť predstaviť aj náš spolok Vernosť. Naše členky uvaria a upečú sarvašské špeciality. V rámci sprievodných podujatí budú naši citaristi zabávať obecenstvo svojím spevom a hrou na citaru v pamiatkovom dome.

V Sarvaši sa zrejme máme na čo tešiť. Vraj aj počasie bude jedinečné, slnečné a letne horúce. To už Sarvašania spolu s Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku a Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku dohodli s „nebeskými činiteľmi“ zodpovednými za patričnú pohodu.

Erika Trenková

Foto: autorka

Program Dňa Slovákov v Maďarsku