Vedúci predstavitelia vznikajúceho spoločenstva a zástupca baróna Juraja Jána Harruckerna 23. júla 1722 podpísali zmluvu o usídlení, ktorá garantovala náboženskú slobodu a spočiatku oslobodila osadníkov od bremena poddanstva. Dnes je tento dátum oficiálne označený ako Deň mesta Sarvaš.

Samozrejme, oslavy sa konali aj tento rok. Za zvukov Mestského dychového orchestra sa Sarvašania a tí, ktorí oslavovali spolu s nimi, zišli v sobotu popoludní na Kostolnom námestí pri Pamätnej žule pred Starým evanjelickým kostolom. Jubilejný mestský deň sa začal obnovením a podpísaním zmluvy o presídlení za účasti Gergelya Boronyáka, Pétera Nádházyho a Tibora Mótyána. V roku 1718 vraj do Békešskej Čaby prišli evanjelickí Slováci z Gemeru, Novohradu, Hontu a Zvolena, medzi nimi aj poddaný Ján Kudela, ktorý utiekol od svojho zemepána z obce Lovinobaňa v Novohradskej župe. Barón Harruckern si ho všimol a poveril ho organizovaním príchodu ďalších osadníkov do Sarvaša a jeho okolia. To bol začiatok presídľovania slovenských osadníkov k rieke Kereš. J. Kudela to organizoval úspešne a v roku 1722 sa už niekoľko rodín pokúšalo začať nový život v pustej a neobývanej krajine.

A pred tristo rokmi, 23. júla, podpísali noví obyvatelia dohodu, ktorá sa snažila stanoviť vzťahy medzi zemepánom a osadníkmi. Podľa podmienok zmluvy mohli osadníci slobodne vyznávať evanjelické náboženstvo, boli na určité obdobie oslobodení od panských bremien, mohli si vopred určiť svoje záväzky voči pánovi, postaviť si mlyn, loviť ryby, prevádzkovať krčmu a mäsiarstvo a mohli žiadať drevo z panských lesov na stavbu kostola a obydlí.

Po slávnostnom opätovnom podpísaní zmluvy o presídlení pokračovali oslavy narodenín mesta v Starom evanjelickom kostole. Konala sa ďakovná bohoslužba, na ktorej evanjelický senior Zsolt Lázár okrem iného pripomenul aj obdobie presídlenia. Hovoril o výzvach, ktorým museli čeliť noví obyvatelia, a o ťažkostiach, ktorým čelia aj dnes. Spomenul ich vytrvalosť, ktorá im pomohla zostať. Na bohoslužbe vystúpili aj otec Imre Kiss, diakon a evanjelický farár v Novom evanjelickom kostole Pavel Zahorecz, ktorí sa tiež podelili o svoje myšlienky týkajúce sa znovuosídlenia mesta. Zdôraznili, že Sarvaš už 300 rokov pestuje svoje slovenské korene, a to tak pri odovzdávaní slovenského jazyka, ako aj pri pestovaní jeho kultúry.

Predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy mesta Sarvaš Anna Franková sa priznala, že je pre ňu cťou privítať oslávencov na jubileu mesta. Povedala, že tento rok je pre Sarvaš významný, pretože jeho obyvatelia si pripomínajú významné výročie. Dodala, že ak by sme sa vrátili do roku 1722, mohli by sme sa okrem iných stretnúť s J. Harruckernom, jeho správcom a prvými osadníkmi, ktorí tu po dlhej ceste a v nádeji na lepšiu budúcnosť našli úrodnú pôdu, na ktorej položili základy svojho mesta. Odvtedy sa v meste uskutočnilo nespočetné množstvo podujatí, a teraz sa aj Slováci dôstojne pripravili na oslavy jubilea, keď zrekonštruovali tri svoje budovy, aby v novom šate privítali ďalších nádejných 300 rokov Slovákov v Sarvaši.

Primátor mesta Michal Babák povedal, že je ťažké zhodnotiť a zhrnúť, čo mesto dosiahlo za posledných 300 rokov. Najdôležitejšie však je, aby sa tieto úspechy a dosiahnuté výsledky preniesli na deti, ktoré tu žijú a vštepili im lásku k mestu. Povedal, že popri úspechoch prekonali obyvatelia Sarvaša v uplynulých storočiach aj mnohé ťažkosti. Zdôraznil, že toto poďakovanie je mimoriadne dôležité, pretože tí, ktorí si nedokážu uctiť svojich predkov, si nezaslúžia svoju prítomnosť a budúcnosť. Prvá vec, ktorú osadníci postavili, bol kostol, pretože už vtedy boli viera, nádej a láska pre obyvateľov Sarvaša akousi samozrejmosťou.

V tento výnimočný deň bolo v kostole ocenených viac ako 50 ľudí a organizácií, medzi nimi aj viacero miestnych slovenských predstaviteľov. A. Franková a riaditeľka Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia Zuzana Nemčoková získali cenu Za službu verejnosti. Cenu pre najlepších pedagógov udelili aj učiteľke slovenskej školy Edite Csasztvanovej Vassovej.

Súčasťou programu jubilejného dňa, ktorý organizovalo Múzeum Samuela Tešedíka, bolo otvorenie výstavy Sarvaš 300 a uvedenie knihy Sarvašské priezviská. Tu hostí privítali M. Babák a riaditeľ múzea Zoltán Roszik, ktorý prítomným povedal, že výstava, ktorá je venovaná 300. výročiu osídlenia Sarvaša, nepredstavuje len posledné tri storočia osídlenia, pretože ľudia na tomto území žili už dávno predtým, čo zahŕňa oveľa väčšie územie. História mesta Sarvaš sa začala písať dávno pred Arpádovým obdobím, keď tu žilo mnoho rôznych etnických skupín. Na výstave je predstavená ich história, ako aj 300 rokov od roku 1722. Tieto dve obdobia spoločne pripomínajú príbehy ľudí, ktorí tu žijú.

Autormi zväzku Sarvašské priezviská sú Ján Chlebnický, Jaromír Kriško, Ferenc Kutas a T. Mótyán. Táto dvojjazyčná publikácia oslovuje po slovensky aj po maďarsky hovoriacu komunitu v meste, vedcov a všetkých záujemcov o slovenský pôvod a históriu mesta. Publikáciu uviedol Matej Šipický.

Večerné programy Dňa mesta Sarvaš sa začali slávnostným koncertom Mestského dychového orchestra v Hudobnom pavilóne, po ktorom nasledovala premiéra muzikálu Agátový muž vo Vodnom divadle. Hra bola napísaná na pamiatku Samuela Tešedíka a zobrazuje momenty z jeho života. Po muzikáli nasledoval ohňostroj, koncert a pouličná párty až do rána.

(BPL)

Foto: Henrik Für/Békés Megyei Hírlap