V polovici augusta usporiadali v Pilíšskej Čabe Deň národností. Sobotné popoludnie bolo termínom viacerých udalostí. Napríklad 20. výročia založenia Parku predkov, ako aj 75. výročia výmeny obyvateľstva. Okrem toho celý deň patril národnostnej kultúre nemeckého, rómskeho a slovenského obyvateľstva mesta pod Pilíšom.

Ako sa na pravú národnostnú veselicu patrí, na mieste varili kotlíkový guláš a vyhrávala vynikajúca muzika Santovská nálada pod vedením Jozefa Széplakiho. Vzhľadom na to, že aj v Pilíšskej Čabe trpeli ľudia celosvetovou pandémiou a po dva roky museli odkladať národnostné podujatia, teraz sa radovali aj hosťom zo spriatelenej obce, z Veľkého Lapáša na Slovensku. Tí prišli síce so skromnou delegáciou, ale na čele so starostkou Katarínou Babalovou. Než však stanovili dejisko podujatia, museli v Pilíšskej Čabe zvážiť, kde ho usporiadajú. V auguste bolo aj v tomto meste nezvyčajne sucho. Navyše platil zákaz polievania. V 20-ročnom Parku predkov, kde sa mal konať Deň národností, bolo namiesto trávy suché seno. „Keby niekto zahodil len ohorok cigarety, mohol by tým spôsobiť vážny požiar,“ konštatovala predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Pilíšskej Čabe Rozália Hamerská. Preto museli dejisko preniesť na Trhové námestie, kde sa nachádza aj Národopisné múzeum. „Ani to nevieme, či sa Deň naozaj uskutoční, veď sme si už zvykli, že musíme akciu odvolať,“ obávala sa vopred organizátorka Dňa národností. Nuž, 13. augusta sa naplánované podujatie uskutočnilo patričnou oslavou a vo vynikajúcej nálade. Sucho bolo aj naďalej, preto Park predkov zostal prázdny, bez hostí.

20 rokov Parku predkov a Trhové námestie

Park predkov sa nachádza neďaleko farského kostola v Pilíšskej Čabe, vedľa cesty vedúcej do Tinnye. Park, ktorý založila a udržiava Slovenská národnostná samospráva Pilíšskej Čaby, bol dokončený v roku 2002 a pripomína maďarských, nemeckých, rómskych a slovenských predkov, ktorí kedysi žili v meste. Pamätník uprostred parku navrhol Pál Szák Kocsis, ktorý je autorom aj drevených sôch.

Na úvod popoludnia účastníci podujatia spoločne zaspievali po slovensky a po maďarsky hymnickú pieseň Slovákov v Maďarsku Daj boh šťastia tejto zemi.

Predsedníčka slovenského zboru v našom rozhovore poukázala na to, že primátor mesta András Farkas, hoci v čase usporiadania národnostného popoludnia má pravidelne dovolenku, ako aj celý jeho úrad, si organizuje odpočinok tak, aby mohol prísť a stráviť aspoň časť popoludnia spolu s predstaviteľmi národností mesta. Ani tento rok tomu nebolo inak. Nielen prišiel, ale sa aj prihovoril. „Aj napriek historickým ťažkostiam Slováci, ktorí začali zaľudňovať toto úrodné údolie, zostali, a spoločne s Nemcami, ktorí prišli po nich, a Rómami, ktorí tiež ako ďalší usilovne pracovali na zveľaďovaní tohto okolia,“ povedal okrem iného prvý muž Pilíšskej Čaby a zároveň dodal, prečo je potrebné spomínať na predkov. „Preto, lebo keď sa v doline medzi Pilíšom a Budínskymi vrchmi usadili a rozhodli sa zostať, tak začali žiť svojou kultúrou, ktorá im bola aj dovtedy vlastná. Dokázali zároveň dosiahnuť, aby ju prijali všetky národy, ktoré sa tiež usadili na tejto pôde. Aj po tristo rokoch dokážeme spoločne chrániť kultúrny plameň a v Deň predkov, keď sa zídeme v strede mesta, vieme spievať po slovensky a pestovať slovenské kultúrne dedičstvo,“ hrdo vyhlásil András Farkas. Potvrdzujúc slová primátora spevácky zbor Novi Cantores zanôtil aj prepis slovenských ľudových piesní pre spevácky zbor. Veselo však vyspevovali aj po anglicky známu melódiu z kresleného filmu Leví kráľ.

Po vystúpení zmiešaného speváckeho zboru dostal pomyselné slovo plodný miestny dvojjazyčný básnik Anton Drevenka, ktorý poslal príhovor a dielo, napísané zvlášť pre túto príležitosť. „Rodina sme boli, aj ostaňme!“ vyzýval prítomných i neprítomných. Po slovensky príhovor i báseň tlmočil rodák z Košíc, ale od istého času obyvateľ susednej obce Tinnye Tomáš Bačo, ktorý svoju vynikajúcu znalosť slovenského jazyka poskytuje pre dobro pilíščabianskej slovenskej komunity. Jeho manželka Helka sa podujala prispieť k úspechu národnostného popoludnia ako slovenská moderátorka programu. Jej maďarská kolegyňa nielen sprevádzala programom, ale aj vystupovala spolu s ďalšími dvomi speváčkami, ktoré zaspievali niekoľko maďarských piesní zo Sedmohradska. Rómsky súbor zachovávania národnostných tradícií tvoria mladí ľudia. Tanečnice a ich vedúci si okamžite získali srdcia obecenstva bez ohľadu na národnostnú príslušnosť. Za náruživé vystúpenie zožali nadšený potlesk.

Tanečný pár Lili Ágnes Bazsinková a Csaba Kimberger na javisku predviedli maglódske tance pre potešenie miestnych, aj ich hostí zo Slovákmi obývaných dedín v okolí i trochu väčšej diaľky, napríklad z Mlynkov či zo Šarišápu. Vzápätí spieval nemecký národnostný súbor z Dorogu pod vedením dirigentky Ágnes Csáthyovej Hengánovej.

Večer sa pri tejto slávnostnej príležitosti konala vo farskom kostole na druhej strane cesty omša. Jej milým príspevkom k slávnosti dvojitého jubilea bol spev cirkevných piesní po slovensky, o čo sa opäť zaslúžil spevácky zbor Novi Cantores.

Neodolali volaniu rodnej zeme

Ani Slováci v Pilíšskej Čabe pred 75 rokmi neodolali volaniu matičky – rodnej zeme, tlmočenej agitátormi z Československa. Na národnostné popoludnie pricestovalo päť rodín spomedzi niekdajších repatriantov, ktorí opustili úrodné údolie medzi Pilíšom a Budínskymi vrchmi. A tiež žijúcich príbuzných a priateľov. O dôvodoch, prečo neodolali volaniu, hovoril básnik Anton Drevenka, ale i miestny rodák, bádateľ dejín pilíšskych Slovákov Štefan Kochňák vo svojom príspevku napísanom pri príležitosti výročia výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Poslanec miestneho slovenského voleného zboru okrem iného povedal: „V rokoch 1947 až 1949 sa takmer 200 ľudí zo 42 slovenských rodín z Pilíšskej Čaby rozhodlo presídliť do Československa. Bola to veľmi vážna rana pre slovenskú komunitu obce. Možno je zbytočné rozoberať, prečo opustili pred 75 rokmi svoju vlasť. Našli sa takí, ktorí mali pocit, že im bude lepšie medzi svojimi. Iných zlákala možnosť istejšej obživy, ba našli sa aj takí, ktorí si túto cestu zvolili z túžby po dobrodružstve. Človek sa prirodzene snaží urobiť čo najviac pre svoju rodinu, v nádeji na lepší život. Pred šiestimi rokmi sme sa s pomocou krajanov žijúcich na Slovensku pokúsili nájsť rodiny, ktoré odišli, alebo aspoň ich potomkov. Väčšina z nich sa usadila v Novej Vieske, ale Slováci z Pilíšskej Čaby žijú alebo žili aj v iných častiach Slovenska. Dokonca aj v Českej republike. Našli sme viac ako 30 rodín, z ktorých mnohí prišli v roku 2017 na 70. výročie výmeny obyvateľstva. Niektorí navštívili domy svojich predkov a hroby svojich príbuzných na cintoríne. S niektorými rodinami sa podarilo vytvoriť aj bližší vzťah, ktorý by sme chceli nielen v duchu spomienky na historické udalosti ďalej rozvíjať. Veríme, že tým môžeme len získať a stať sa silnejšími tu v Pilíšskej Čabe i ako Slováci v Maďarsku,“ dodal na záver Štefan Kochňák.

Erika Trenková

Foto: autorka a I. Fuhl

FOTOGALÉRIA