Nitriansky samosprávny kraj, Krajské osvetové stredisko v Nitre a Zväz Slovákov v Maďarsku sú organizátormi jedinečnej výstavy nesúcej názov Svadobné kroje Slovákov v Maďarsku, inštalovanej v priestoroch Krajského osvetového strediska v Nitre.

Slávnostné otvorenie výstavy, zameranej na tradíciu a vnímanie regionálneho a miestneho významu svadby v najautentickejšej hodnote a výraze vo svadobných krojoch, ktoré sú pre súčasnú generáciu vzácnymi dokumentmi času, svedectvom o kultúre našich predkov, sa konalo v popoludňajších hodinách 19. septembra v spoločenskej sále nitrianskeho Krajského osvetového strediska.

Na otvorení výstavy sa zúčastnili aj hostia z Maďarska: predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková, predseda Novohradskej župnej samosprávy a poslanec Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Ferdinand Egyed, fotograf József Homoga, básnik, publicista, fotograf, riaditeľ spoločnosti Slovakum Imrich Fuhl, podpredsedníčka CSSM a tajomníčka ZSM Monika Szabová, podpredsedníčka ZSM Judit Fábryová, členka predsedníctva ZSM Marta Papučková, predsedníčka Župnej slovenskej samosprávy Alžbeta Szabová, predsedníčka Združenia novohradských a hevešských Slovákov Terézia Nedelická, predsedníčka SNS vo Veňarci Ružena Komjáthiová, predsedníčka Kultúrneho výboru pri CSSM Katarína Szabová Tóthová, podpredseda CSSM Ondrej Horváth a za kultúrne stredisko v Tatabáni-Bánhide Erika Rendeková.

Po úvodnom príhovore riaditeľky KOS v Nitre Daniely Gundovej sa prítomným prihovorila Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá je zároveň autorkou a kurátorkou výstavy. V úvode svojho prejavu poďakovala Krajskému osvetovému stredisku za možnosť usporiadať výstavu v jej priestoroch a dodala: „Pre nás, ktorí žijeme v Maďarsku ako Slováci, to nie je iba jednoduchá fotovýstava, nie je to jednoduché otvorenie výstavy, ale je to prejavený záujem odborníkov a predovšetkým priateľov zo Slovenska o to, čo sa v Maďarsku deje, aké starosti a radosti majú Slováci, a tiež o to, že svoju kultúru a svoje tradície môžu prezentovať aj na Slovensku.“

V súvislosti so vznikom výstavy poukázala na 300-ročnú históriu Slovákov žijúcich v Maďarsku, čo predstavuje deväť generácií, zároveň na skutočnosť, že za to dlhé obdobie ešte stále hovoria Slováci po slovensky, že ešte stále sú slovenské školy, majú slovenské samosprávy a občianske organizácie. Vyzdvihla potrebu spolupráce medzi Slovákmi žijúcimi v Maďarsku a na Slovensku v oblasti kultúry i vzdelávania.

V ďalšej časti príhovoru priblížila publikáciu – fotoalbum Svadobné kroje Slovákov v Maďarsku a históriu jej vzniku. V roku 2016 sa zrodila myšlienka vytvorenia knihy pri príležitosti 20. výročia založenia Celoštátneho folklórneho festivalu v novohradskej obci Banka a 50. výročia Novohradského národnostného stretnutia. Význačnou symbolikou 50. výročia bolo, že na programe sa zúčastnilo 50 mladých párov v svadobných krojoch z miest a obcí v Maďarsku, kde žijú Slováci. Organizátori podujatia mali päť hodín na to, aby páry odfotografovali. Fotografie vyhotovil vynikajúci fotograf, držiteľ viacerých ocenení József Homoga, ktorý bol prítomný na výstave. Počas svojej práce na fotoalbume viedol 6-členný kolektív, ktorý sa rozdelil do troch skupiniek a tak sa fotografovalo na troch miestach.

Keďže spestrením vernisáže výstavy fotografií okrem hodnotného kultúrneho programu – hra na citare, spev, ľudový tanec – boli aj modelové manželské páry oblečené v svadobných krojoch, R. Egyedová Baráneková priblížila prítomným i tieto kroje. Na podujatí sa predstavili tzv. biele nevesty – nevesty v bielom kroji a čierne nevesty – v čiernych šatách so svojimi ženíchmi. Okrem čiernych a bielych neviest boli aj farebné nevesty, ktoré na vernisáži neboli aktuálne prítomné, ale návštevníci si ich mohli prezrieť na viacerých fotografiách. Tradíciou bolo aj to, že nevesty mali pri sebe zvyčajne rozmarín alebo rozmarín a jablko, v niektorých oblastiach aj kytičku kvetov.

„Naším zámerom, ako Zväzu Slovákov v Maďarsku, bolo zachovať klenoty, ktoré ešte máme, a môžeme sa nimi pýšiť a o ktorých môžeme povedať, že sú naše,“ povedala na záver prezentácie krojov. Zároveň zdôraznila význam spolupráce Slovenska a Maďarska v rôznych nadáciách, veľmi kladne sa vyjadrila o školách v prírode, ktorých sa každoročne zúčastňuje 200-250 detí slovenskej národnosti, ktoré sa snažia nielen komunikovať v slovenčine, ale aj spoznávať tradície svojich predkov a najhlavnejšie: „Mať rád slovenčinu a Slovensko nielen preto, že stará mama, alebo prastará mama boli Slovenky, ale preto, že Slovensko spoznám, zistím, že je krásne a že ho mám rád. A keď mám rád Slovensko, mám rád aj jazyk. A o túto citovú väzbu nám ide,“ dodala.

Zdá sa, že o výstavu už je veľký záujem a aj bude až do konca jej trvania, čo nasvedčuje jednak vysoká účasť na vernisáži, jednak prihlásenie sa skupín i jednotlivcov na prehliadku výstavy, ktorá bola sprístupnená verejnosti do 5.októbra. Pre ľudí so záujmom o históriu a pre milovníkov folklóru je veľkým zážitkom načrieť do kultúry predkov, nahliadnuť do zvykov a tradícií spojených s prípravou a odievaním na svadobný deň – zvykov Slovákov, ktoré sa udomácnili aj v Maďarsku.

Helena Rusnáková

Foto: Imrich Fuhl