Slovenský bál po dvoch rokoch
V polovici januára, v sobotu 14. januára sa splnilo želanie mnohých Malotarčanov. Konečne, po dvoch rokoch sa mohli stretnúť na Slovenskom bále. Tí, ktorí sa prichystali, vyobliekali, zabalili si batôžtek s dobrotami a prišli do Slimačieho domu, sa tešili natoľko, že ani nepočkali oficiálne otvorenie podujatia.
Len čo začala hrať kapela Fér, už aj vyšli na parket a nadšene tancovali. Samozrejme, organizátorka, Slovenská samospráva Malej Tarče pod vedením predsedníčky Kataríny Szabovej Tóthovej počas prestávky privítala všetkých účastníkov zábavy. Líderka miestnej slovenskej samosprávy najprv predstavila súbor seniorov miestneho folklórneho zoskupenia Panónia. Tanečníci štrngajúc ostrohami predviedli malotarčianske tance so všetkými úchvatnými prvkami ľudových choreografií z okolia Pešti. Aj „maršovali“, aj si „čupkali“, aj sa vrteli, aj zvŕtali, aj si chlapi po čižmách „cápali“. Na ďalší tanec sa museli tanečníci, ale najmä tanečníčky poprezliekať, lebo hosťom bálu chceli ukázať, ako kedysi tancovali a zabávali sa Slováci v meštiackom prostredí Níreďházy. Počas technickej prestávky využila čas predsedníčka slovenského zboru Malej Tarče, aby sa prihovorila hosťom bálu. Na úvod účastníkov pozdravila nielen v mene miestnych Slovákov, ale tiež v mene predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbety Hollerovej Račkovej, ako aj hovorcu Slovákov v maďarskom zákonodarnom zhromaždení Antona Paulika. Na slovenskom bále sa zúčastnil aj primátor mesta Malá Tarča István Juhász. Hovoril o radosti, s akou prijal pozvanie na Slovenský bál. Hneď si preorganizoval svoj program a snažil sa uvoľniť sa na sobotu večer. Cítil, ako ostatní účastníci podujatia, že si bál nemôže nechať ujsť.
Ako povedal: „Tradície sú nesmierne dôležité a mali by sme sa snažiť ich dodržiavať, zachovávať a musíme ich odovzdávať ďalším pokoleniam. Preto som vďačný organizátorom, že sa pridŕžajú tradičného zvyku usporiadať slovenský bál. Teším sa aj tomu, že slovenská komunita v Malej Tarči je súdržná. Neochabuje v nej národnostná uvedomelosť a vytrvalo sa snaží zachovávať svoje povedomie. Je to už 15 rokov, čo sa podieľam na práci mestského úradu a spolupracujeme navzájom na osoh všetkých obyvateľov mesta. Vidím, že slovenský volený zbor je schopný z roka na rok obnoviť svoje sily a aktívne reprezentovať záujmy Slovákov mesta. Dokáže obstáť aj napriek ťažkostiam, ktoré neraz prináša život. Obzvlášť by som chcel zagratulovať predsedníčke slovenskej samosprávy k jej mladíckej sviežosti a entuziazmu, čím dokáže ostatných členov zboru podnecovať k neutíchajúcemu dynamizmu, čo prospieva slovenskej komunite Malej Tarče. Je podľa mňa vynikajúca vec, čo všetko robí za zachovanie tradícií skupina Panónia, ale aj ostatní. Vidím to nielen z úradu, ale aj vo svojom okolí. Bývam v tzv. Starej dedine a mojimi susedmi sú vo väčšine potomkovia slovenských rodín, ktorých poznám. Vidím, že mladé generácie s radosťou udržiavajú zdedené zvyky po rodičoch, po starých rodičoch. Nazdávam sa, že je to z hľadiska budúcnosti veľmi dôležité. Naozaj sa podarilo odovzdať tradície ďalšiemu pokoleniu, ktoré sa o túto dedovizeň poctivo stará. Naša samospráva vie k tomu dodať toľko, že sa snažíme podporovať činnosť slovenskej národnostnej samosprávy. Už sme si zvykli využívať rôzne zdroje, granty a dotovať tak tradičné podujatia slovenského voleného zboru, ku ktorým prispievame aj organizačnou pomocou. Hovorím teraz nielen o Gerheňovom festivale, ale aj o ďalších spoločných projektoch. Vari najdôležitejším programom je napríklad vybudovanie Slovenského domu. Odovzdali sme ho minulé leto. Keď tadiaľ prechádzam, alebo idem okolo na bicykli, vídavam, že je vždy nejaké podujatie, vždy tam – ako dobrí gazdovia – niečo skrášľujú, dorábajú, dokončujú. Vidím, že sa podarilo dom zabývať. V načatej práci by sme však s Katkou chceli pokračovať. Máme v pláne ďalšie investície aj v okolí Slovenského domu, veď potrebuje krytú časť, kde by sa dalo posedieť aj vonku na dvore. Vieme, leto v Maďarsku je už také, že veru neočakávane zaprší. Vlani bolo síce sucho, ale aj do tieňa si človek rád sadne, keď ho chcú pohostiť. Čo nie je medzi Slovákmi zriedkavosťou,“ opisoval nadšene spoločné plány primátor mesta István Juhász. Okrem toho konštatoval, že doterajšia spoločná práca so slovenskou samosprávou priniesla množstvo dobrých výsledkov. Vyjadril vieru v ďalšiu úspešnú súdržnosť a zaprial všetkým zúčastneným v zdraví ešte lepšie roky spolupráce.
Predsedníčka slovenského voleného zboru potvrdila primátorove slová, keď hovorila o radosti miestnej Slovače zo Slovenského domu. Katarína Szabová Tóthová zdôraznila, že Malotarčania sú vďační aj Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku, ktorej predsedníčka sa svojou zaangažovanosťou zaslúžila o úspešný priebeh súbehu a jeho rukolapného výsledku. Alžbeta Hollerová Račková poskytla svoju všemožnú podporu pri realizácii sídla, ktoré Slováci z Malej Tarče skutočne veľmi potrebovali. Aktívnu podporu dostali reprezentanti miestnej slovenskej komunity aj od parlamentného hovorcu, ktorý – ako povedala na úvod slovenského bálu predsedníčka slovenskej samosprávy – spoločne s hovorcami ďalších národností v maďarskom parlamente hľadajú riešenie, ako poskytnúť pomoc národnostným komunitám v súčasnej neľahkej energetickej situácii. Rastúce náklady na kúrenie v jednotlivých národnostných inštitúciách pravdepodobne znemožnia ich činnosť a obmedzia fungovanie kultúrnych ustanovizní prevádzkovaných národnostnými komunitami.
Vyše stovky účastníkov bálu sa nielen dobre zabávalo do neskorého večera, ale sa potešili aj množstvu výhier z tomboly, ktorými prispeli k úspešnému podujatiu dobrovoľní podporovatelia slovenskej komunity v Malej Tarči. Nechýbali spomedzi nich ani Slováci a ich predstavitelia zo susedných obcí, Cinkoty, Kerepešu, Veľkej Tarče.
E. Trenková
Foto: autorka