Aj oblastný dom v Malom Kereši otvoril dokorán svoje brány 23. apríla pri príležitosti celoštátneho Dňa oblastných domov. Neúnavné slovenské ženy už za skorého rána rozpálili pec, aby mohli začali piecť chlebové langoše a pečivo, ktoré v Malom Kereši nazývajú herouky – a potom ich počas celého dňa ponúkali.

O desiatej hodine privítala hostí riaditeľka múzea Erika Filusová. Tým sa začal aj pestrý národnostný program. Počasie bolo krásne, čo prialo radostnej kavalkáde, v ktorej sme mohli najprv vidieť slovensko-maďarskú hru skupiny Slnečnice (Napraforgók) z materskej školy Szücsi, ktorá patrí pod spojené materské školy v Malom Kereši. Hru s deťmi nacvičovala Márta Répásiová Lovászová a pomáhala jej Erika Váriová Szlováková.

Vo „veľkých slávnostných krojoch”, honosných vyšívaných odevoch Malokerešanov, vystupovala slovenská spevácka skupina a citarová skupina pod vedením Szilvie Tamásovej. Potom 45-ročný tanečný súbor Dúha pod vedením Marty Markovej vystúpil v menej výpravnom, takzvanom „malom slávnostnom kroji” s choreografiou umeleckého vedúceho Zsolta Kővágóa. Ku koncu tanečnej zábavy už boli pripravené chlebové langoše a herouky. Deti sa hrali ľudové hry a kto len mohol, využil možnosť hladkať zajačikov.

Tento rok si pripomíname 200. výročie narodenia Sándora Petőfiho, básnika a svetoznámeho rodáka Malého Kereša. V spomienkovom roku je takmer každý program venovaný Petőfimu a obyvatelia Malého Kereša sa snažia dôstojne pripomínať jeho odkaz. Vrcholom podujatia bola prednáška pod názvom Petőfi a Slováci, ktorú predniesla riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király. Prezradila: „Počas vysokej školy sme Petőfiho básne recitovali v slovenčine a nechápala som prečo, veď to bol najväčší maďarský básnik. Prešli roky a pochopila som. Je prirodzené, že keď sa dieťa narodí, matka ho naučí hovoriť v materinskom jazyku. A nech si hovorí, kto chce, čo chce, Petőfi, ktorého mať bola Slovenkou, ako prvý jazyk počul slovenčinu, svoje prvé básne napísal po slovensky.”

Pri počúvaní zaujímavej prednášky dostali nový význam prvé verše Petőfiho básne Füstbe ment terv, kde sa básnik zamýšľa nielen nad milými slovami, ktorými by pozdravil svoju matku, ale aj nad jazykom, ktorým by ju oslovil, keďže je známe, že Mária Hrúzová veľmi málo hovorila po maďarsky a vyjadrovala sa prevažne po slovensky. Ale „spoznali” sme aj Petőfiho slovenských príbuzných a súčasníkov.

Diváci boli unesení veľmi zaujímavým programom. Zamestnanci oblastného domu a múzea im pripravili nezabudnuteľný zážitok!

Zuzana Bodová – HaZ

Foto: autorka