Dňa 28. apríla sa v Župnej knižnici Bálinta Balassiho v Šalgótarjáne konala prezentácia slovensko-maďarskej publikácie Dejiny Slovákov v Šalgótarjáne. Knihu vydala miestna slovenská národnostná samospráva. Prítomných privítal predseda zboru Ferdinand Egyed.

Vo svojom príhovore zdôraznil, že samospráva už nevie vrátiť jazyk do každodenného života, ale snaží sa zachovať spomienku na slovenskosť, udržať identitu v meste. Predseda vyzdvihol dvoch členov Spolku šalgótarjánskych Slovákov a ich priateľov Gyulu Czeneho a Józsefa Homogu, ktorí mnoho vykonávajú za udržiavanie bilaterálnych vzťahov. F. Egyed sa poďakoval autorke knihy Zuzane Bódiovej za spoluprácu, Župnému mestu Šalgótarján a Verejnoprospešnej nadácii Zväzu Slovákov v Maďarsku za finančnú podporu dvojjazyčnej knihy. F. Egyed ocenil aj prácu prekladateľa Atilu Rusnáka a redaktoriek Vlasty Zsákaiovej Držíkovej a Beáty Farkasovej.

Po príhovore nasledoval kultúrny program. Hrou na gitare sa predstavil žiak Základnej umeleckej školy Gyulu Vácza Áron Csatlós spolu so svojou učiteľkou Juditou Hunyadiovou Ispánovou. Po programe sa obecenstvu prihovoril Zoltán Dániel. Viceprimátor mesta Šalgótarján hovoril o národných črtách Maďarov a národností, ktoré sú Ústavou považované za štátotvorné faktory. Konštatoval, že Šalgótarján, ktorý vlani oslávil 100. výročie vyhlásenia za mesto, je vždy otvorený na nadväzovanie kontaktov s tu žijúcimi Slovákmi a na partnerskú spoluprácu s 25-ročnou slovenskou národnostnou samosprávou. Zmienil sa o sérii uznaní, ktoré mesto za túto prácu udelilo, a o 17. ročníku Folkových a slovenských dní v Šalgótarjáne. Riaditeľka knižnice Éva Molnárová vymenovala udalosti, ktoré sa konali v spolupráci so slovenskou samosprávou a Zväzom Slovákov v Maďarsku. Vyzdvihla, že predsedníčka Zväzu Ruženka Egyedová Baráneková bola ich dlhoročnou kolegyňou. Autorka knihy Z. Bódiová bola riaditeľkou župnej knižnice a predtým vedúcou odboru miestnej histórie.

Po príhovoroch nasledoval neviazaný rozhovor so Z. Bódiovou. Prítomný bol aj medzi Slovákmi v Maďarsku známy fotograf, nositeľ Madáchovej a Balassiovej ceny József Homoga. Vďaka profesionálne kladeným otázkam sa poslucháč dozvedel veľa zaujímavostí o súkromnom i verejnom živote autorky. Z. Bódiová rodená Simonová sa narodila v Debrecíne. Rodina sa do Šalgótarjánu presťahovala v roku 1965. V roku 1969 úspešne absolvovala Gymnázium Imreho Madácha. Záujem o históriu získala vďaka učiteľovi Györgyovi Czakóovi, ale rada chodila aj do vlastivedného krúžku. História bola jedným z jej odborov na Vysokej škole v Jágri, ale vyštudovala aj Informačné štúdiá a knihovníctvo. Spočiatku vyučovala v Základnej škole Bélu Dornyayho a neskôr v Základnej škole Sándora Petőfiho. Z. Bódiová začala v roku 1986 pracovať v župnej knižnici, kde pôsobila osemnásť rokov. Ako knihovníčka a odborníčka na miestnu históriu objavovala menej prebádanú oblasť dejín Šalgótarjánu. Zistila, že Slováci a ich potomkovia zohrali veľmi dôležitú úlohu vo viacerých oblastiach života mesta. Dôvodov bolo viacero, no súviselo to najmä s geopolitickou situáciou, vývojom priemyslu a modernizáciou. Kniha predstavuje, odkiaľ prichádzali cudzojazyční robotníci, medzi nimi aj Slováci, do baní a tovární, aké mali životné podmienky, ako sa asimilovali, ako boli v rôznych obdobiach zapojení do cirkevných, politických a spolkových dianí. Publikácia kladie veľký dôraz aj na školstvo. Posledná kapitola opisuje situáciu Slovákov v Šalgótarjáne medzi rokmi 1949 – 1989. V závere autorka poukazuje na skutočnosť, že posledné desaťročia by bolo možné doplniť skúmaním takých ďalekosiahlych faktorov, akým bol napríklad zákon z roku 1993 o národnostných menšinách. Na titulnej strane Dejín Slovákov v Šalgótarjáne je fotografia Sochy slobody z Hlavného námestia mesta J. Homogu. Na zadnej strane obalu sú vyzdvihnuté verše hymny Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia.

Zuzana Bódiová vykonala dôkladný výskum, aby na žiadosť slovenskej samosprávy napísala pre čitateľskú obec knihu, ktorá je v Šalgótarjáne i medzi Slovákmi v Maďarsku jedinečnou svojho druhu.

Béla Csongrády/ar

Foto: R. Egyedová Baráneková