Malebná novohradská obec Níža hostila 1. júla oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku. Náš najväčší sviatok, ktorý Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) určilo na pamätný deň sv. Cyrila a Metoda 5. júl, sme oslavovali už 26. raz.

Organizátori aj v tomto roku zostavili bohatý program. Vítali návštevníkov v kaštieli rodu Reviczkých, kde od roku 1963 funguje miestna škola. V parku kaštieľa celý deň prebiehalo množstvo sprievodných programov, prezentácia inštitúcií CSSM, alebo slovenský jarmok, ale kto sa zaujíma o zachovávanie tradičnej kultúry, mal možnosť navštíviť miestnu národopisnú zbierku.

Kavalkáda programov sa začala otvorením výstavy Níža na fotografiách s vystúpením žiakov Základnej školy Kálmána Mikszátha. Potom nasledovali prezentácia knižného vydania prílohy Ľudových novín pre deti LuDo Spoločnosťou SlovakUm a predstavenie Slovenského divadla Vertigo „Varené vajíčko nespieva“. Popoludňajší galaprogram zahájili žiaci Slovenskej základnej školy v Sarvaši a pokračoval produkciami súborov regionálnych stredísk Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku.

Hlavným programom Dňa Slovákov v Maďarsku bola ekumenická pobožnosť v miestnom Kostole svätého Jakuba, na ktorú nadväzovalo odovzdanie vyznamenaní CSSM „Za našu národnosť“.

Na pobožnosti spieval ženský spevokol Campanello, ktorý bol založený v roku 2001 ako mládežnícky zmiešaný zbor pri Evanjelickom cirkevnom zbore v Irši. Počas uplynulých rokov sa skupina preformovala na ženský spevokol. Vedúcou je Eva Heppová.

Prítomných privítal miestny katolícky kňaz Ladislav Rados: „Srdečne vás vítam v našom kostole v Níži. Je to pre našu farnosť veľká česť a veľká radosť, že môžeme hostiť DSM. Žijeme v nebezpečnej dobe, keď je veľmi potrebná vzájomná úcta, rešpekt a láska. Či sme evanjelici alebo katolíci, či Slováci alebo Maďari, spája nás naša spoločná história a viera v Krista. Je to tiež čas, keď cítime, že sme vzájomne závislí, a dnešná slávnosť nás k tomu vyzýva. Vás, Slovákov v Maďarsku, na túto krásnu slávnosť priviedol pocit jednoty, spolupatričnosti, spoločného zmýšľania, pokoja v spoločenstve. A my sa z tohto stretnutia tešíme, pretože ukazuje, že sme na správnej ceste. Ježiš hovorí, že kde sú dvaja spolu, tam je on medzi nimi. Nech táto vzájomná dôvera naplní naše dni!“

Evanjelický farár zo Slovenského Komlóša Attila Spišák prečítal slovo Božie z evanjelia podľa Lukáša O márnotratnom synovi, ktoré bolo základom k jeho kázni: „Druhý evanjelista Ján vo svojom evanjeliu napísal, že Boha nikto nikdy nevidel, ale mohli vidieť Ježiša Krista. Je veľmi užitočné vrátiť sa k Bohu a pripomenúť si, ako to s nami myslí. Keď sa pozrieme na dvoch otcových synov v evanjeliu, vidíme obraz dnešného ľudstva a zároveň aj seba. Hoci toto podobenstvo nesie názov O stratenom synovi, v skutočnosti je o dvoch stratených synoch. A keď prečítame celý príbeh, vidíme, že obaja sú stratení. Obaja vnímajú otca, ako nepríjemnú záťaž na ich život a budúcnosť. Je aj pre nás príjemnejšie, keď si vieme rozhodovať sami bez Boha. Takí sme my. Otče, daj mi podiel zo svojho majetku! Tak sa modlia mnohí. Daj nám zdravie, úspech a požehnanie! Daj Boh šťastia! – to asi všetci poznáme. Takto vyzerajú naše modlitby: daj, prosím si. Správame sa k Otcovi ako k čašníkovi alebo sluhovi. Dokážeme sa tešiť mnohým veciam, ktoré nám dáva, ale nedokážeme sa tešiť otcovej láske. Keď na Boha myslíme, je to väčšinou vtedy, keď nám tečie do topánok. Chceme požehnanie od Boha, ale chceme byť od neho nezávislí. Mladší syn si drzo vypýtal svoj podiel, ktorý by po otcovej smrti zdedil a týmto spôsobom odštartoval svoju kariéru. Za určitý čas to ide i bez otca. Kým má otcove peniaze, nič mu nechýba, ale nič netrvá večne, napokon skončí tam, kde by si nikdy nemyslel, že sa dostane. Medzi sviňami. Často v živote, v čase neúspechu, obviňujeme druhých ľudí, blízkych, veľakrát aj priateľov a rodičov alebo manžela, manželku. Mladší syn si myslel, že nepriateľom jeho životného úspechu je jeho otec a práca na statku. Len neskôr spoznal svojho skutočného nepriateľa, bol to on sám. Človek žijúci bez Boha je mnohokrát nebezpečným sám pre seba aj ostatných. A kým sa na seba pozeráme so záľubou a pred Bohom sa ospravedlňujeme, nemáme pomoci, len sa od Boha vzďaľujeme. Mali by sme vedieť celý čas, že Otec na nás čaká. Čaká aj v podobenstve vlastného syna, lebo taký je Boh. Kým my plánujeme život bez neho, on čaká na náš návrat. To, že syn vstúpil do seba, mu pomohlo urobiť rozhodnutie. Vstanem a idem k otcovi. Nestačilo mu vedieť, že má otca, ktorý bude doma, on potreboval vstať a ísť. Je mnoho takých, ktorí vedia, že Boh existuje, majú aj o tom veľa informácií, ale čo im to pomôže, keď nevstanú a nejdú k nemu. Boli pokrstení a konfirmovaní, sú synmi božími, ale sú od neho tak vzdialení. Kresťanom sa človek stáva pri krste, ale zostáva ním, keď žije v božej blízkosti. Ani my, ani naše deti nie sú kresťanmi len preto, lebo sa narodili v kresťanských rodinách. Voľakedy národovec Ján Kollár, ak sa dobre pamätám, slúžil viac ako 30 rokov ako farár v Pešti, povedal, že nábožnosť a náboženstvo sú sestry. Pozerám fotky zo slovenských bohoslužieb a omší v krajine a kladiem si otázku, kde sú ľudia boží? Vždy máme práve vtedy takú neodkladnú robotu a preto nevieme osobne potvrdiť Kollárov sen? Americký misionár Billy Graham zvykol hovoriť, to že sa človek narodí v garáži neznamená, že je auto. Dieťa, ktoré sa narodí v kresťanskej rodine sa stáva kresťanom krstom, ale zostáva kresťanom vtedy, keď nasleduje Ježiša Krista. Mladšiemu synovi nepomohlo len vedomie, že Otec existuje. Jeho život zmenilo až, že vstal a vrátil sa k nemu. Toto potrebujeme aj my. Otec pozerá na svojho syna, vidí jeho úspech. A keď čítame náš príbeh ďalej, všimneme si rozdiel medzi rečou, ktorú si syn pripravil a tou, ktorú srdečne povedal. Nedokončil ju, neodpovedal všetko. A viete prečo? Skôr ako by reč mohol dokončiť, otec ho objal a on si uvedomil, že nechce byť len nádenníkom svojho otca. V otcovom náručí prežil, aké úžasné je mať takého milosrdného otca. Veľakrát nechceme veriť, pokiaľ sa nemusíme zaväzovať k Bohu. My žijeme v blahobytnej spoločnosti a nemáme také životné problémy, ktoré by nás prinútili hľadať blízkosť Boha. Motívom syna bolo zlepšovanie životných podmienok, preto sa chcel vrátiť. Ale v otcovom náručí si uvedomil, ako je to dobré, keď je milovaný. Milé sestry a bratia, bez ohľadu na to, kde sa nachádzame, ako ďaleko sme, akú bolesť prežívame, aké pochybnosti máme dnes, Otec nás čaká, on na nás pozerá. Teraz najväčšia otázka je, že ako sa rozhodne Slovač v Maďarsku? Ako sa rozhodneme jednotlivci, ktorí žijeme ako Slováci? Prísť k nemu, k jeho prítomnosti, aby sa mnohé zmenilo, alebo zostať v márnotratnosti? Tento víkend je na Slovensku sviatok Cyrila a Metoda. Práve preto sa uskutoční DSM. Naši starí žili tak, ako to Kollár povedal. Aj my by sme chceli tak žiť tak, že? Byť vernými našej národnosti a Bohu. Prežili sme režim, kde hlavné heslo bolo úplne vymazať minulosť. Hlavné je to, že si uvedomujeme, aké dobré je byť v otcovom náručí. Toto nám hovorí dnešné evanjelium. Amen.“

Po pobožnosti nasledovalo privítanie hostí v mene CSSM a parlamentného hovorcu slovenskej národnosti v Maďarsku Antona Paulika.

„Sudice, Veňarec a Lucina – to sú novohradské obce, v ktorých sa v minulosti už konali oslavy nášho najväčšieho sviatku,“ začala svoj prejav predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. „Keďže aj od posledného, ktorý sme usporiadali v Novohrade, uplynulo vyše 10 rokov, bolo načase, aby sme sa vrátili do tohto kúta krajiny. Obec Níža sa rozprestiera na malebnej Nížansko-čuvárskej pahorkatine a susedí o. i. s obcami Legínd, Čuvár, Dolné Peťany a Šápov, obývanými aj Slovákmi.

O histórii obce rôzne zdroje zhodne uvádzajú, že úrodné územie Níže bolo obývané od 9. storočia a v priebehu dejín patrilo mnohým majiteľom. V najstarších listinách stojí, že v 14. a 15. storočí patrilo toto okolie rodu de Nysa, po ktorom obec pomenovali. V nasledujúcich storočiach sa tu vystriedali viacerí zemepáni. Územie obce bolo na konci 17. storočia úplne vyľudnené. Prvé údaje o znovu osídlenej lokalite pochádzajú z roku 1700. V tomto období sa začali písať aj dejiny tunajšieho slovenského obyvateľstva, ktoré bolo od začiatkov prevažne katolíckeho vierovyznania. Do konca druhej svetovej vojny sa tu vystriedali viaceré šľachtické rody. Výstavbu kaštieľa, ktorý je najkrajšou budovou dediny, začal v polovici 18. storočia Štefan Klobusitzky. Svoju konečnú podobu získal v roku 1896, keď vtedajší majiteľ Mikuláš Blaskovich vybudoval poschodie a dve veže. V tomto kaštieli, obklopenom nádherným anglickým parkom, od roku 1963 funguje miestna škola. Ďalšou dominantou obce je kostol svätého Jakuba, ktorý pochádza zo 16. storočia a ktorý niekoľkokrát obnovili a rozšírili o vežu. Hmotné dedičstvo a tradičný spôsob života tunajších Slovákov predstavuje nedávno sprístupnená národopisná zbierka.

Naša hostiteľská obec so svojimi približne 1220 obyvateľmi patrí v Novohrade medzi väčšie lokality a odlišne od tendencií charakteristických pre tento kút krajiny ich počet neklesá. V posledných dvoch sčítaniach obyvateľstva – v rokoch 2001 a 2011 – sa k slovenskej národnosti prihlásila približne jedna štvrtina obyvateľov.

Údaje o národnostnom zložení jednotlivých lokalít z posledného, vlaňajšieho sčítania obyvateľstva síce ešte nie sú známe, ale z doteraz zverejnených údajov vyplýva, že počet obyvateľov Novohradskej župy klesá, ale najväčší úbytok obyvateľstva za posledných desať rokov zaznamenala Békešská župa. Tento fakt môže mať negatívny dopad aj na podmienky zachovania slovenskej komunity, na zakladanie slovenských samospráv a na systém slovenských národnostných škôl. Situáciu na poli školstva sťažuje aj všeobecný nedostatok pedagógov, ktorý spolu s poklesom počtu detí nevyhnutne vedie k zlučovaniu škôl. Na tieto problémy budeme musieť v nasledujúcom období spoločne s miestnymi slovenskými volenými zbormi reagovať, hľadať riešenia, inak nemáme šancu na zachovanie vyučovania slovenského jazyka vo všetkých Slovákmi obývaných regiónoch.

Slovenská samospráva v Níži, kráčajúc v stopách slovenského voleného zboru v matranskej obci Alkár, vzala na seba zodpovednosť za riadenie miestnej školy a budúcnosť vyučovania slovenského jazyka v roku 2016. Za šesť rokov sa počet žiakov zvýšil zo 106 na 183 a od septembra tu do školských lavíc zasadne 189 detí. Vďaka systematickej finančnej podpore vlády Maďarska a úsiliu slovenskej samosprávy sa materiálne podmienky vyučovania z roka na rok zlepšujú, historická budova sa postupne obnovuje. V tomto roku bude môcť prevádzkovateľ školy venovať 37 miliónov forintov na modernizáciu kúrenia. CSSM poskytla škole autobus, ktorý umožňuje, aby deti z okolitých Slovákmi obývaných obcí mohli organizovane dochádzať do tunajšej školy. Vďaka rozhodnutiu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky od septembra tohto roka sa zlepšia aj personálne podmienky vyučovania slovenčiny: v škole začne pôsobiť hosťujúci učiteľ vyslaný materskou krajinou, pre ktorého obecná samospráva zabezpečí služobný byt.

Proces prechodu výchovno-vzdelávacích inštitúcií do prevádzky miestnych národnostných samospráv v školskom roku 2022/2023 pokračoval Školou Móra Jókaiho v slovenskej mestskej časti mesta Tatabáňa Bánhide a materskou školou v obci Šámšonház. V záujme zachovania ôsmich ročníkov školy a vyučovania slovenčiny v obci Tardoš sa slovenské samosprávy v Bánhide a Tardoši spojili a vytvorili združenie na prevádzkovanie inštitúcie. Koncom mája kompetentný minister odobril prechod tardošskej školy do prevádzky združenia a tak sa od septembra stane členskou inštitúciou školy v Bánhide. Verím, že ich spojenie pomôže vyriešiť nedostatok pedagógov a prispeje aj k postupnému zlepšovaniu podmienok vyučovania v oboch školách. Tým sa stanú príťažlivými pre deti a rodičov. Zo strany CSSM môžeme prisľúbiť slovenským voleným zborom, ktoré sa podujmú na túto neľahkú úlohu, všemožnú odbornú pomoc.

V tomto roku si pripomíname 30. výročie schválenia Zákona o právach národných a etnických menšín, ktorý vytvoril podmienky aj pre zakladanie národnostných samospráv. Budúci volebný rok zase bude rokom, keď prvé slovenské samosprávy oslávia 30. výročie svojej existencie. Je to príležitosť na vyhodnotenie obdobia, ktoré máme za sebou a zároveň aj na zapojenie nasledujúcej generácie. Verím, že vo všetkých obciach, v ktorých žije slovenská komunita, bude mať kto pokračovať v začatej práci, bude komu odovzdať štafetu. Pracujme na tom spoločne!” vyzvala na záver svojho slávnostného prejavu predsedníčka CSSM.

Potom už nasledovalo odovzdávanie vyznamenaní Za našu národnosť osobám a kolektívom, ktoré vykonávali alebo vykonávajú významnú činnosť v prospech Slovákov v Maďarsku, prípadne vytvorili trvalé hodnoty v oblasti slovenskej kultúry, literatúry, výtvarného umenia, vedy alebo spoločenského diania. Na základe rozhodnutia VZ CSSM sa držiteľmi tohto vyznamenania v tomto roku stali Zuzana Bánová, František Pavol Zelman, Zväz Slovákov v Maďarsku a Kultúrny spolok pre Mlynky. Laudácie ocenených si môžete prečítať nižšie.

(BPL)

Foto: Imrich Fuhl, Andrea Kiss-Kohut

Fotogaléria 1

Fotogaléria 2

Laudácie

Zuzana Bánová

Zuzana Bánová (Bán Imre Gyuláné) sa narodila v slovenskej rodine v Gute (Galgaguta) v roku 1957. Zážitky z detstva predurčili jej náklonnosť k slovenskému jazyku a kultúre. Úctu k tu žijúcim Slovákom sa naučila od starých rodičov a počas rokov pedagogického pôsobenia odovzdala tento hlboký cit nielen svojej dcére, ale aj svojim študentom.

Zuzana Bánová získala základné školské vzdelanie vo svojom rodisku. Potom navštevovala Slovenské gymnázium Jána Ámosa Komenského v Budapešti. Práve tam sa dozvedela o kráse príslušnosti ku komunite, ktorá ju stále spája s bývalými spolužiakmi po celej krajine. Vysokoškolské roky strávila v Segedíne, kde v roku 1979 ukončila štúdium, aprobáciu slovenský jazyk – ruský jazyk. Učiť začala v Gute. Okrem práce sa neustále vzdelávala a zároveň riadila aj školu v Gute. Slovenský jazyk vyučovala v Jači a Veňarci, kde pracovala aj ako zástupkyňa riaditeľky školy. V súčasnosti na dôchodku vyučuje v Slovenskej národnostnej základnej škole Kálmána Mikszátha v Níži. Prehĺbením odborných vedomosti z oblasti etnografie a folklóru absolvovala štúdium pre ľudové remeslá a ľudový tanec. Vyštudovala vývojovú pedagogiku a psychológiu na vysokej škole v Jágri. V Budapešti na Technickej univerzite absolvovala školenie pre vedúcich pracovníkov v oblasti verejného vzdelávania. Popri pedagogickej práci desaťročia zbiera, uchováva, dokumentuje a vystavuje materiálne a duchovné hodnoty ľudovej kultúry. Vďaka jej nadšenej a vytrvalej práci bola vytvorená miestna etnografická zbierka v Gute, ktorú možno vidieť v škole a múzeu. Od prvých volieb do miestnych slovenských národnostných samospráv je jej členkou, a viac volebných období aj predsedníčkou. Je tiež členkou Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy, vedúcou miestneho Slovenského klubu, členkou kuratória Verejnoprospešnej nadácie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Za Slovákov v Maďarsku. Je zakladajúcou členkou evanjelického speváckeho zboru v Gute, kde príležitostne spievajú aj slovenské piesne. Najkrajšie chvíle, ako hovorieva, jej dali „deti“ – mnohí z nich dnes už dospelí, keď s láskou spomínajú na spoločne strávené chvíle v Hronci, na letné tábory, slovenské jazykové, recitačné súťaže, tanečné vystúpenia v Banke a výlety po Slovensku. To všetko jej dodáva silu a energiu k ďalšej práci.

Za jej mnohostrannú, vynikajúcu prácu pre slovenskú národnosť v Maďarsku Zuzane Bánovej Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku udelilo vyznamenanie Za našu národnosť.

František Zelman

František Pavel Zelman sa narodil v Slovenskom Komlóši v slovenskej rodine. Štúdium na základnej škole začal na miestnej slovenskej škole, vyšší stupeň absolvoval v maďarskej škole. Maturoval na strednej škole Gábora Bethlena v Hódmezővásárhelyi a potom získal diplom na Fakulte chovu zvierat Moskovskej veterinárnej akadémie.

František Pavel Zelman sa už v detstve zapájal do spoločenského života. Roky bol aktívnym členom miestnej Detskej a potom aj Mládežníckej dychovky. V dospelosti začal aktívne pracovať pre slovenské národnostné komunity. Od roku 1998 je členom a od roku 2003 podpredsedom miestnej slovenskej národnostnej samosprávy. Od roku 2004 ako regionálny vedúci úzko spolupracuje so slovenskými občianskymi organizáciami, umeleckými skupinami a slovenskými národnostnými samosprávami okolitých obcí. Za dôležité považuje rozširovanie vzťahov aj za naše hranice, preto udržiava veľmi dobré vzťahy s Nadlakom v Rumunsku, mestami Jelšava, Galanta, Brezno a Poprad na Slovensku a Báčskym Petrovcom v Srbsku. Z jeho iniciatívy sa rozšírili vzťahy Únie slovenských organizácií v Maďarsku aj s obcami Vlachovo a Baďan na Slovensku.

Jeho nápady a organizačné schopnosti sú príkladné. Organizuje študijné cesty, stretnutia a zájazdy, účasť na festivaloch, divadelných stretnutiach a konferenciách poriadaných domácimi a zahraničnými slovenskými organizáciami. Vďaku nemu členské organizácie Únie a ich umelecké skupiny mohli zavítať do Prahy, Rijeky, Rožnova pod Radhoštěm a spoznať príslušníkov slovenskej národnosti, ich tvorbu a prezentovať kultúru a gastronómiu Slovákov v Maďarsku.

Za prioritu považuje zachovanie slovenského jazyka a kultúry, preto podporuje iniciatívy, ktorých cieľom je zachovať slovenskú národnosť a prehĺbiť zmysel pre identitu, podporuje prácu amatérskych slovenských divadelných krúžkov, výšivkárskych a citarových krúžkov.

Zapojil sa aj celoštátneho národnostného života. Od roku 2006 je poslancom Celoštátnej slovenskej samosprávy a od roku 2010 zastáva funkciu podpredsedu. V roku 2004 sa stal jedným zo zakladateľov a zároveň predsedom Únie slovenských organizácií v Maďarsku, ktorú v súčasnosti tvorí 19 združení s približne 1600 členmi. Únia sa venuje pestovaniu slovenskej a maďarskej kultúry, zachovávaniu tradícií a slovenskosti. Udržiava kontakty s občianskymi organizáciami na Slovensku, medzi inými s Vidieckym parlamentom, Občianskym združením Apovka-Mamovka a Združením pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov.

Dychová hudba je dodnes jeho srdcovou záležitosťou. Prostredníctvom Slovenskej únie organizuje vystúpenia maďarských dychoviek na Slovensku a predstavenie slovenských dychoviek v Maďarsku. Jedným z výsledkov tejto spolupráce je vznik skladby pre Slovákov v Maďarsku, ktorú zložil renomovaný slovenský hudobný skladateľ Adam Hudec. Je aj iniciátorom spolupráce slovenských dychoviek na Dolnej zemi.

Za jeho mnohostrannú, vynikajúcu prácu pre slovenskú národnosť v Maďarsku mu Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku udelilo vyznamenanie Za našu národnosť.

Zväz Slovákov v Maďarsku

Právny predchodca Zväzu Slovákov v Maďarsku, Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku vznikol 19. Decembra 1948, po ukončení výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom. Stal sa prvou slovenskou spoločenskou a kultúrnou organizáciou s celoštátnou pôsobnosťou na území dnešného Maďarska. Vďaka jeho činnosti zo slovenských jazykových ostrovov, ktoré existovali po stáročia izolovane, vznikla skutočná národnostná komunita.Od 1. Januára 1949 mal Zväz aj svoj vlastný týždenník, ktorý vychádzal pod titulom Naša sloboda a od 4. Októbra 1957 pod menom Ľudové noviny. Organizácia budovaná na báze miestnych pobočiek, bola začiatkom roku 1951 spolu s ostatnými spoločenskými organizáciami v Maďarsku zrušená, a oblasť jej pôsobenia sa obmedzovala výlučne na kultúru.

Už koncom 50. Rokov Slováci v Békešskej župe navrhli zakladanie miestnych organizácií, ale tieto nároky sa v praxi začali uplatňovať až o jedno desaťročie neskôr. Na kongrese v roku 1969 bol zvolený Celoštátny výbor a založili sa výbory pre tri základné oblasti slovenského života: školský, kultúrny a tlačový. Popri výboroch následne vznikali nové sekcie: začiatkom 70. Rokov Vlastivedná a národopisná sekcia, ktorá v roku 1977 začala organizovať národopisné tábory v slovenských osadách a v roku 1981 Slovenská literárna sekcia, z ktorej v období spoločenských zmien vyrástlo Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku. Na kongrese v roku 1983 bola tajným hlasovaním zvolená za generálnu tajomníčku organizácie predstaviteľka mladšej strednej generácie, odchovankyňa slovenských inštitúcií založených po roku 1948 Mária Jakabová Šingeľová. Požiadavka zmeny sa prejavila aj v tom, že v roku 1988 bolo zvolené vedenie nového typu: predsedom sa stal genetik Matej Šipický. V tomto období vedenie Zväzu iniciovalo viacero reforiem, napr. obnovenie miestnych organizácií a zakladanie siete slovenských inštitúcií. V Békešskej Čabe v roku 1990 vznikol Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, ktorý bol prvou národnostnou vedeckou inštitúciou v Maďarsku. Zväz v roku 1990 založil aj nadáciu Lipa, ktorá poskytovala štipendiá pre žiakov základných a stredných škôl a pre vysokoškolských poslucháčov.

Po spoločenských zmenách organizácia vytvorila svoju novú organizačnú štruktúru na báze slovenských klubov, pávích krúžkov a množiacich sa miestnych slovenských organizácií. Veľkú zmenu v spoločenskom živote Slovákov v Maďarsku znamenalo prijatie národnostného zákona v roku 1993 a vznik menšinových samospráv. Nové podmienky vyžadovali od Zväzu hľadanie miesta občianskej sféry v tomto systéme. Od roku 2005 sa ZSM zúčastňuje volieb do národnostných samospráv ako nominačná organizácia. Od roku 1996 je jeho predsedníčkou Ruženka Egyedová Baráneková. Tradičnými podujatiami Zväzu sú súťaž pre deti a mládež Slovenské spievanky a veršovačky, kvalifikačná prehliadka speváckych a folklórnych skupín Slovenský škovránok, Celoštátny slovenský folklórny festival v obci Banka a medzinárodné konferencie Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? Verejnoprospešná nadácia ZSM, ktorú v súčasnosti vedie Dr. Matej Šipický, z prostriedkov poskytovaných vládou Slovenskej republiky na podporu kultúrno-vzdelávacej činnosti, uskutočňuje Školu v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene, ktorej sa každý rok zúčastňuje vyše 300 detí.

Činnosť Zväzu Slovákov v Maďarsku, ľudí, ktorí v ňom počas uplynulých 75 rokov pôsobili v prospech slovenskej komunity Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku ocenilo vyznamenaním Za našu národnosť.

Kultúrny spolok za Mlynky

Organizácia v tomto roku oslavuje 15. výročie svojho vzniku. Jej založenie iniciovali bývalí členovia Folklórneho tanečného súboru Pilíš, ktorý bol založený v roku 1978, teda tento rok oslavuje 45 rokov svojej existencie. 31 zanietených členov súboru rozhodlo o založení Spolku za účelom aktívnej kultúrnej činnosti a zapojenia verejnosti do zachovávania a odovzdávania tradícií, náboženstva, materinského jazyka a identity slovenských predkov.

V rámci Kultúrneho spolku za Mlynky pôsobí niekoľko formácií zachovávajúcich tradície slovenskej národnosti. Pod jeho záštitou funguje Cirkevný spevácky zbor a Slovenská spevácka skupina, Seniorská tanečná skupina Kultúrneho spolku za Mlynky, náboženská hudobná formácia Spievajúca mládež slovenská a Pilíšske trio.

Počas 15 rokov existencie Spolok vydal niekoľko albumov ľudovej hudby, chrámovej hudby a world music. Výsledkom ich iniciatívy je aj prvá audiokniha vychádzajúca zo zbierky rozprávok od Mariše Jánskej, rodáčky z Mlynkov „Drotár podrotuje slnečko“. Spracovali aj miestny poklad slovenskej ľudovej hudby, zbierku ľudových piesní „Zahučali hory“ vydanú v roku 1982 Gregorom Papučkom. Nosič s názvom „Od Santova do Mlinkof“ obsahuje 35 ľudových piesní. Album cirkevnej hudby v slovenskom jazyku „Vyznanie“ vyšiel pod záštitou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Cieľom vydania CD bolo predstaviť a spopularizovať sakrálne piesne medzi slovenskou mládežou v Maďarsku. V roku 2022 vydala organizácia etnopop album, ktorý obliekol ľudové piesne Slovákov v Maďarsku do modernej zvukovej kulisy populárnej hudby. Cieľom bolo predovšetkým zaujať mladú generáciu slovenskej národnostnej komunity v Maďarsku a ukázať nový spôsob, ako nadviazať na svoje slovenské korene.

Členovia Spolku pravidelne vystupujú na Pamätnom dni zahraničných Slovákov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale viackrát sa predstavili aj na Dni Slovákov v Maďarsku a na Celoštátnom stretnutí cirkevných zborov. Sú častými účastníkmi národnostných kultúrnych programov budapeštianskych samospráv a medzinárodných festivalov.

Meno Spolku je tiež späté so slovenskými podujatiami v Mlynkoch. Spolok organizuje letné tábory pre deti a mládež na Slovensku, kvalifikačné súťaže ľudovej hudby KÓTA a venuje sa aj výučbe slovenského jazyka, ľudových piesní a vydavateľskej činnosti. Hlavným projektom jubilejného roka Kultúrneho spolku za Mlynky je spracovanie miestnych náboženských zvykov, piesní spievaných v Mlynkoch na Kvetnú nedeľu, mlynských pašií v slovenčine a ich vydanie na CD nosiči. V roku 2023 Kultúrny spolok za Mlynky ako prvý spomedzi národnostných organizácií v Maďarsku podpísal zmluvu o strategickej spolupráci s Univerzitou verejných služieb v Budapešti. Organizácia je členom Únie slovenských organizácií v Maďarsku.

Úrad predsedu vlády v roku 2017 ocenil ich mnohostrannú prácu v záujme slovenskej národnosti vyznamenaním „Pro Cultura Minoritatum Hungariae“, ktoré v roku 2021 získal aj zakladajúci predseda spolku Levente Galda.

Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávyv Maďarsku ako vyjadrenie uznania za vyššie uvedené aktivity udelilo Kultúrnemu spolku za Mlynky vyznamenanie Za našu národnosť.