Pod stromami anglického parku kaštieľa Reviczkyovcov, kde je v Níži Základná škola Kolomana Mikszátha, bolo v Deň Slovákov v Maďarsku zariadené popri ďalších pozoruhodnostiach aj divadelné javisko, miesto krstu knižnej prílohy pre deti a mládež LuDo, ba dokonca aj Detský dvor. Dejiská oficiálne otvorila podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Monika Szabová. Ako prvú uviedla prezentáciu knižného vydania detskej knihy LuDo.

Najnovšiu detskú publikáciu vydavateľstva Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti Slovakum, s. r. o., ktorá je zbierkou úloh prílohy Ľudových novín LuDo, predstavila šéfredaktorka týždenníka Slovákov v Maďarsku Eva Fábiánová. „Samotná rubrika vznikla v roku 2014 a odvtedy vychádza počas školského roka bez prestávky desaťkrát do roka, vždy v tretí týždeň v mesiaci. Pripravujú ju Zlatko Papuček a Atila Rusnák. Nášho maskota vymyslel Zlatko Papuček, ktorý ho aj nakreslil a s Atilom sme rubriku spoločne „splodili“. Poznáme sa odvtedy, keď pracoval ako hosťujúci učiteľ v základnej škole v Dengelegu. Išla som tam za ním na reportáž. Vzniklo medzi nami priateľstvo a to dospelo až do štádia, že sme sa začali stretať aj mimo práce. Sme zanietení ľudia a ako takí sme hovorili o možnostiach dosiahnuť, aby sa slovenské deti v Maďarsku viac zaujímali o slovenčinu. Aby deti mali kvôli čomu kupovať a otvárať Ľudové noviny, ktoré sú zväčša pre starších. Počas nášho ďalšieho stretnutia v Dabaši, kde Atila začal pracovať neskôr, sme vymysleli LuDa. Má to byť chlapec, ktorý si vymýšľa úlohy pre deti. Každý mesiac sa venuje inej téme a v rámci nej nielen vyhútava úlohy, ale k tým úlohám pridáva aj nové poznatky a informácie, aby sa deti aj poučili. Výsledok má byť poučný, aj zábavný zároveň. Ľudové noviny mali v minulosti väčší formát. Vtedy mali prílohu Okienko. V menšom formáte príloha chýbala, túto úlohu prevzal LuDo.“

Vzápätí sa o metóde práce rozhovoril „otec“ LuDa, Atila Rusnák, ktorý uviedol, že vtedajšia šéfredaktorka Ivett Körtvélyesiová uvítala možnosť doplniť periodikum o úlohy pre deti. „Bolo zjavné, že keď Okienko zaniklo, dlhý čas sme nemali témy pre deti. Také, ktoré by ich zaujímali, a dali by sa zároveň aj používať na vyučovaní. LuDa sme vymysleli v júli a v septembri sme celý projekt dotiahli do konca. Chceli sme, aby náš hrdina mal vzťahy so Slovenskom, tam bývajú jeho starí rodičia, aby mal vzťah so slovenskými národnostnými školami, a chceli sme tiež, aby prežíval také roky, také zážitky, ktoré prežívajú 11-14-ročné deti každodenne v škole, doma, medzi rovesníkmi. Snažili sme sa so Zlatkom a Evkou vymyslieť koncept, aby to nebolo iba jednoduché čítanie, ale aby tam boli pre deti zaujímavé úlohy, ako krížovky, či spoločenské hry. Našli sme množstvo tém, ktoré dokážu deti zaujať, a mnohé ešte len plánujeme do ďalších čísiel. Napríklad chceme, aby deti objavili slovenský film, slovenskú hudbu. Medzi informáciami bude napríklad vznik hudby, do akých období siaha. Na budúci rok bude mať LuDo 10 rokov. Keď sa zamyslíte, iste mi uveríte, že už môžeme zostaviť ďalšiu knihu. Už som dostal pozitívne ohlasy na farebnosť, kreativitu spracovania tém. Na každej dvojstrane tejto knižky sú úlohy, ktoré musí dieťa vyriešiť. Sú tam osemsmerovky, krížovky, labyrinty, hry rôzneho druhu. Dokonca na konci sú spoločenské hry, ktoré netreba vystrihnúť, ale po otvorení publikácie ich deti budú môcť hrať,“ dodal LuDov hrdý „otec“ Atila Rusnák.

Kým vajíčko neuvaríš, vraj, spieva

Ako na pravom jarmoku sa z „ampliónu“, či skôr reproduktorov, po prezentácii knižky pre deti LuDo, ozvala výzva o v každej chvíli sa začínajúcom predstavení Slovenského divadla Vertigo. Pomyselné javisko ohraničovali dvaja strašiaci. Hľadisko lavičky pre skôr narodené „deti“, ktorým sa až tak ľahko nezohýbajú kolienka a bola na ňom umelá trávička s modro-bielymi námornícky pásikovanými poduškami na sedenie, ba dokonca aj na ležanie. Detičky si raz-dva posadali na vankúše, aby si mohli pozrieť príbeh päťročného Mateja s novým pyžamom, kamarátom čiernym havranom. Mateja bosé nohy trochu oziabajú, preto by si mal ísť ľahnúť a spať. Lenže Matejovi sa ešte spať nechce. Varené vajíčko nespieva je divadelná inscenácia, ktorej text napísal, režíroval ju a scénu vymyslel Silvester Lavrík. Kostýmy sú z dielne Evy Šimákovej, dramaturgie sa zhostila Margita Garajská, ktorá spoločne s Andrásom Nagyom hrala, spievala, tancovala v inscenácii, ktorá sa zrodila v spolupráci s Bánovským pokútnym divadlom. Mateja a divákov pod stromami sprevádzal kamarát čierny havran po celý rok na ceste poznania prírody, samého seba a podstaty kamarátstva. Výborne sa na predstavení zabávali všetci, nielen 5-roční, ktorí sa s hercami na záver aj vyfotografovali.

Po divadle pre deti Detský dvor aj pre dospelých

Kto deti mal, má alebo bude mať, ten vie, že Detský dvor je čarovné miesto. Rodia sa tam menšie i väčšie tvorivé zázraky. Tobôž vtedy, keď doň majú prístup všetky „deti“ bez rozdielu veku. „Zámerom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku bolo zorganizovať výnimočný deň pre deti a jednotlivé inštitúcie iniciatívu podporili, nakoľko len vedeli,” povedala riaditeľka Slovenského dokumentačného centra a knižnice CSSM Anna Szabadosová. Centrum zriadilo miesto na hranie, ktoré slúžilo počas inscenácie ako hľadisko. Po divadle tam pridali spoločenské hry ako Navštív Slovensko, či Spoznávaj Tatry a ďalšie. Tvorivé remeselné dielne posilnili svojimi vedomosťami a talentom pedagogičky z Níže, Tünde Pazsitná, Edita Törekiová a Szilvia Erika Nagyová. Pomáhali deťom vyriešiť úlohy, ktoré pre ne prichystali Ľudové noviny, ale tvorili aj šperky z fólie, ktorú najprv pokreslili a potom fénom zohriali, aby sa scvrkla a stvrdla. Hotové prívesky bolo treba už len zavesiť na šnúrku a na krk. Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku poverila svoju bývalú spolupracovníčku Katarínu Karkušovú, aby zorganizovala remeselné zamestnania Detského dvora s materiálmi, ktoré zakúpila CSSM. Použila však aj množstvo pomôcok zo svojej dielne. Boli to napríklad modrotlačové formy, ktoré Katka pozbierala počas svojich výskumov na Dolnej zemi, niektoré sú súčasťou zbierky Juraja Antala Dolnozemského, ďalšie sú z omaľovánok pre deti so slovenskými motívmi z Maďarska, z Pišpeku, Veľkej Tarče a kožušnícke výšivky zo Slovenského Komlóša, vydané v minulosti pod vedením Kataríny Királyovej. Obrázky sa dostali na dekorovaciu gumu a z nej Katka Karkušová vytvorila „pečiatky”. Tie deti, a ako sa ukázalo, aj mnohí dospelí, potreli farbou na textil a použili na okrášlenie plátenných tašiek. Našli sa však aj smelí tvorcovia, ktorí neobkresľovali a nepečiatkovali, ale voľne maľovali štetcom. „Mali sme k dispozícií sto tašiek a zostalo nám asi 30, ale použili sme aj ďalšie materiály, ako textilné kozmetické taštičky, či malé peračníky. Videla som, že možnosť tvorivej činnosti sa ľuďom páčila,“ dodala niekdajšia mládežnícka referentka CSSM, zanietená animátorka Katarína Karkušová.

Erika Trenková

Foto: autorka

Vydanie publikácie podporil:

0840/HU/2022, 0961/HU/2023

Fotogaléria 1

Fotogaléria 2

Níža hostila tohtoročný Deň Slovákov v Maďarsku

Výstava fotografií Níže

V galaprograme dostali po prvýkrát hlavnú úlohu deti