Najstaršia a najpočetnejšia občianska organizácia našej národnosti Zväz Slovákov v Maďarskuv tomto roku oslavuje 75. výročie vzniku. O tradičnej náplni práce, novinkách a plánovanom programe osláv sme sa zhovárali s predsedníčkou Ruženkou Egyedovou Baránekovou, ktorá už 27 rokov stojí na čele Zväzu.

– Vráťme sa späť v čase, do obdobia transformácie spoločnosti. Aké boli 90. roky? Pamätám sa, že v slovenskom národnostnom vysielaní Maďarskej televízie Domovina v tom čase odvysielali reportáž, v ktorej ste v divadelnej sále Slovenského inštitútu v Budapešti diskutovali o budúcnosti Zväzu. Ako sa pamätáš na toto obdobie?

– Neboli to jednoduché časy, ale postupne sa vykryštalizoval obsah národnostného zákona determinujúceho úlohy a poslanie národnostných samospráv. Zväz sa ocitol v úplne novej situácii. Na začiatku sme mnohé programy organizovali spolu s Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku (CSSM), ako napríklad Deň detí, alebo Celoštátny folklórny festival v Banke pre všetky národnosti žijúce v Maďarsku. Našťastie pri vzniku prvých slovenských samospráv v Maďarsku stáli ľudia, ktorí dokonale poznali komunitu svojej obce alebo mesta. Prechod išiel pomerne hladko, lebo práve najaktívnejších a najoduševnenejších členov Zväzu zvolili do miestnych slovenských samospráv. CSSM začala zakladať svoje inštitúcie a my sme jej v zmysle národnostného zákona odovzdali do pôsobnosti našu najvzácnejšiu, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, prvú národnostnú inštitúciu tohto druhu v krajine. Predtým mal Zväz celý profesionálny aparát, ktorý sídlil podobne ako ústredia viacerých národností v VI. obvode Budapešti na Nagymező ulici. To sa razantne zmenilo, zostala mu jedna kancelária s jednou pracovníčkou a s tou výhodou, že účtovníctvo vykonávala ekonómka, ktorá pracovala aj pre CSSM. Neskôr, keď sa samospráva presťahovala do budovy na Fadruszovej ulici, nám poskytla kanceláriu vo svojich priestoroch. V tom čase bola podpísaná dohoda s CSSM, že Zväz bude mať vždy zabezpečené sídlo. Začiatky boli bezproblémové, lebo M. Mata bol predsedom Zväzu aj CSSM, z vlastných skúseností vedel, čo potrebuje občianske zoskupenie. Po ňom, v roku 1996, som nastúpila na čelo organizácie ja. Priznám sa, nebolo to jednoduché, bola to veľká zodpovednosť. Po takých veľkých menách ako M. Mata, Mária Jakabová Šingeľová, Anna Divičanová, Matej Šipický, ktorí vyrastali v Maďarsku a dôverne poznali svoju národnosť, sa mi dostalo obrovského uznania, keď ma valné zhromaždenie zvolilo za predsedníčku. Boli to roky nespočetných skúšok a dokazovaní. Teraz už môžem s istotou povedať, že som práve tu našla zmysel svojho života a okrem mojej aj veľkú slovenskú rodinu.

– Zväz síce stratil svoje inštitúcie, ale nestagnoval. Našiel si svoju cestu, veď najväčšie podujatia, ktoré sú uznávané nielen v Maďarsku, ale aj v zahraničí, sa viažu k jeho menu.

– Od začiatkov sme sa usilovali o to, aby boli pokryté všetky vekové a záujmové oblasti. Vzniklo množstvo regionálnych a celoštátnych podujatí, ktoré pretrvávajú dodnes: pre žiakov a študentov Slovenské spievanky a veršovačky, pre folklórne spevácke a hudobné skupiny Slovenský škovránok, pre milovníkov ľudového tanca a spevu Celoštátny folklórny festival v Banke, jediná konferencia svojho druhu Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?, celoštátne odborné školenia, stretnutia aktivistov a odborné metodické doškoľovania pre pedagógov na Slovensku. Veľmi dôležitú úlohu z aspektu ďalšieho smerovania zohrávali skúsenosti z Novohradskej župy, keďže som bola roky národnostnou referentkou v Novohradskom osvetovom stredisku. Vďaka tejto práci som mala možnosť spoznať všetkých 22 osád v župe, ktoré boli obývané Slovákmi. Boli medzi nimi obrovské rozdiely, či už v počte obyvateľov, alebo vzdialenosti. Museli sme zohľadniť, či daná obec má kultúrny dom, školu. V podstate každá osada bola iná a potrebovala osobitný prístup, ale záver bol jednoznačný: potreba stretávať sa a vymieňať si skúsenosti, dodávať sebavedomie a energiu. Som toho názoru, že národnostný život bude existovať vtedy, ak sa budeme stretávať a uvedomovať si naše hodnoty, ktoré máme. Najhlbšia úcta patrí Slovákom v Maďarsku, že 300 rokov vydržali v cudzom jazykovom prostredí a pretrvali.

– Zväz sa podieľa na organizovaní množstva podujatí. Mnohé sa začali práve v Novohradskej župe, kde bývaš. Ako tieto akcie vplývali na tvoje ďalšie konanie?

– V Novohradskej župe sme začali organizovať prvé regionálne stretnutia pobočiek Zväzu. Prvé sa konalo v Níži, hosťami boli Mária Jakabová Šingeľová a Július Alt a bolo nás veľmi veľa. Odvtedy sa každý rok uskutočňovalo stretnutie novohradských slovenských klubov, pričom vždy v inej obci. Pre žiakov slovenských národnostných škôl sme vždy na Deň detí realizovali stretnutia nazvané Novohradské lipky, na ktorých si zmerali svoje sily v kvíze a športových súťažiach. Tiež v Novohrade sme začali organizovať letné tábory v Hronci. Prvého sa zúčastnilo 120 detí. Za ten čas vyrástli generácie, ktoré s radosťou spomínajú na školu v prírode. Vo Veňarci sme začali Spievanky a veršovačky, na ktoré sa prihlásilo veľa mladých. Všetky tieto skúsenosti som vedela uplatniť na poste predsedníčky Zväzu. Museli sme si vždy všímať danosti a priority regiónov. Práve preto pokladám za dôležité celoštátne podujatia, lebo takto, ako mozaika, tvoríme celok. V tom je naša sila.

– Ako by si hodnotila súčasnosť slovenských národnostných škôl, kde sa jazyk vyučuje ako predmet? V Novohradskej župe nastali nepriaznivé zmeny.

– Slovenské národnostné školstvo v Maďarsku sa výrazne zredukovalo. Znížil sa počet škôl, s čím, samozrejme, súvisí aj počet žiakov. Zmeny najradikálnejšie vidieť v Novohradskej župe. Národnostné školy prešli do štátnej pôsobnosti a vedenie obcí, aj miestnych slovenských samospráv, v podstate stratili právomoc. Takto sa stalo, že v niektorých dedinách sa napriek všetkej snahe nezachovala výučba slovenského jazyka. Pozitívom je, že národnostné samosprávy môžu prevziať školy do svojej prevádzky. V našom novohradsko-hevešskom regióne ako vôbec prvá v krajine prevzala do svojej pôsobnosti miestnu školu Slovenská samospráva v Alkári. Neskôr sa tak stalo aj v Níži, čím slovenské volené zbory tieto inštitúcie vlastne zachránili.

– Zväz Slovákov v Maďarsku má veľa pobočiek po celej krajine. Ako fungujú?

– Slováci v Maďarsku žijú roztrúsene. Preto sú dôležité naše pobočky, v ktorých každý člen platí členský poplatok. Takto to máme zakotvené v stanovách, takto to máme úradne registrované, riadne schválené. Každý Zväzák musí byť členom niektorej pobočky, aby mohol dokázateľne vykonávať spolkovú činnosť. Záujemcovia to rešpektujú a systém funguje. Niektoré kluby nie sú samostatným právnym subjektom, ale fungujú ako kultúrne spolky, spevácke a pávie krúžky. Pre nich je ťažké získať dotácie. Ich vedúci by robili aj viac, ale financie im to nedovoľujú. Zväz sa im snaží pomôcť. Uvedomujeme si, že mnohí členovia ešte aktívne pracujú, majú rodiny, popri tom sú členmi kultúrneho spolku, vystupujú, skúšajú a ešte aj vedú pobočky. Toto všetko robia zadarmo. Práca s ľuďmi je ťažká vec, nie vždy sa za ňu dostáva uznanie. Veľmi si vážime, ceníme, že máme toľko pobočiek a ľudí, ktorí oduševnene vykonávajú svoju úlohu. Medzi nich rozhodne patrí aj Monika Szabová, ktorá je od roku 1999 úradujúcou tajomníčkou Zväzu. Na našich podujatiach vždy cítiť radosť, lásku, spolupatričnosť a súdržnosť, čo v minulosti nebolo bezpodmienečne príznačné pre Slovákov v Maďarsku. Chvalabohu, tie časy už máme za sebou. Zväz v roku 2014 inicioval koalíciu slovenských organizácií s celoštátnou pôsobnosťou, organizoval koaličné stretnutia. Predchádzajúce dve volebné obdobia boli pre nás veľmi ponižujúce, ale klobúk dole pred tými, ktorí sa nevzdali a vytrvali. Som presvedčená, že ani na blížiacich sa voľbách nebude chcieť nikto s nikým bojovať. Teraz ide o to, aby sme boli spolu silní, lebo len takto vieme väčšinovému národu i sami sebe dokázať, že sme múdri a zodpovední, potlačíme vlastné egá a vieme pracovať pre tých, ktorí v nás veria.

– Spomenula si nadáciu. Aj Zväz má jednu. Kuratórium ročne vypisuje výzvu na predkladanie žiadostí o granty.

– V roku 2004 bola podpísaná medzištátna dohoda o podpore národnostných menšín medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Určeným partnerom pre Slovenskú republiku bol Zväz, čo bolo nesmierne veľkým uznaním. Odvtedy kuratórium Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku (VPN ZSM), ktoré sa skladá z uznávaných osobností Slovákov v Maďarsku, svedomite, podľa možnosti čo najobjektívnejšie posudzuje žiadosti o dotácie. Tajomníkom VPN ZSM je Imrich Fuhl, predsedom správnej rady M. Šipický. Doteraz na adresu kuratória neprišla ani jedna písomná sťažnosť. Poskytnuté podpory každý rok načas a v poriadku vyúčtujeme slovenskej strane.

– Práve prebieha škola v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene a Slovenský škovránok, v ktorom vystúpi aj Malá Furmička z Čemera. Tieto celoštátne programy Zväzu sú zamerané na aktivizovanie mládeže, ktorá znamená budúcnosť slovenskej národnosti v Maďarsku.

– Po koronavíruse cítiť, že klesol počet súborov. Verím, že tento trend sa zastaví a folklórne telesá budú mať silu obnoviť sa. Práve preto sme veľmi radi, že do tohtoročnej súťaže Slovenský škovránok, ktorá je od svojich začiatkov, od roku 2004, veľmi úspešná, prihlásili 18 súťažných programov. Už roky ju uskutočňujeme spolu s Celoštátnym združením speváckych zborov, hudobných kapiel a folklórnych súborov (KÓTA). Porota, na čele ktorej stojí István Alföldy-Boruss, ktorý je pojmom medzi Slovákmi v Maďarsku a v maďarskom verejnom živote, je vždy prekvapená. Vraví, že vystupujúce spevácke skupiny by sa pokojne mohli zúčastňovať na veľkých celoštátnych podujatiach. Podľa predsedu jury sa od roku 2004 neporovnateľne zvýšila umelecká úroveň súťažiacich. Tú istú mienku má aj stály člen poroty Juraj Matiaš. Súbory sa vrátili k svojmu dedičstvu a pôvodným hodnotám. Zväz im vždy ponúka odbornú pomoc, porota im tiež dáva užitočné rady, ako byť ešte autentickejším. Pre deti a mládež Zväz každoročne usporadúva Slovenské spievanky a veršovačky. Doteraz sa na nich zúčastnilo niekoľko tisíc mladých talentov. Keby sa Slováci v Maďarsku na našich podujatiach necítili dobre, neprišli by. Som toho názoru, že len to môže fungovať, čo je dobré. Zväz, pobočky, spolky, spevokoly, pávie krúžky nemožno riadiť silou. V našich spolkoch bola vždy na prvom mieste úcta a porozumenie, ochota, motivácia a súdržnosť. Neviem menovať inú organizáciu, ktorá by sa toľko venovala deťom a mládeži. V škole v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene sa ročne zúčastní približne 300, teraz 200 detí. Je zvykom, že v poslednom turnuse sú aj gymnazisti, vysokoškoláci a pracujúca mládež. Ponúkame „na tanieri“ možnosť spolupráce aj iným organizáciám a školám. Ako Slováci v Maďarsku máme mať jeden cieľ. Možno sa k nemu približujeme rôznymi cestami, ale tie cesty nesmú smerovať proti sebe. Zväz by mal byť možno ešte aktívnejší, ale keď nie je ozvena na ponuku, veľmi ťažko sa dá robiť hocičo.

– Počas pandemického obdobia si aj Zväz vypomohol internetom. Je zaujímavé, že sa predsedníctvu podarilo zaviesť do zaužívanej štruktúry modernú techniku.

– Zväz má 75 rokov, predstavuje dosť starú štruktúru, ktorá by si žiadala obnovu. Je však vidieť, kde sme začali a kde sme teraz. Nájdu sa, samozrejme, takí, ktorí tomu nerozumejú, alebo nechcú rozumieť. Každý rok prechádzame zmenami. V posledných rokoch sme realizovali značnú obnovu. Myslím teraz na prezentovanie sa v tlačených i netlačených médiách. Ako jediná slovenská národnostná organizácia v Maďarsku sme naživo vysielali na facebooku galaprogram celoštátneho kola Spievaniek a veršovačiek, festival v Banke a robili sme online vstupy zo školy v prírode. Postupne sa rozrastá naša webová stránka i stránka Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy www.nhrad.hu. Máme šťastie, že nás obklopujú šikovní a odhodlaní ľudia. Zväz je takto zastúpený v každej oblasti verejného života. Odporúčam vyhľadať našu facebookovu stránku, kde sa možno dozvedieť veľa zaujímavostí. O našej činnosti často píšu aj Ľudové noviny a portál oslovma.hu. Zväz nič neskrýva. Ak niekto chce vyjadriť svoj názor, podeliť sa s nami o nové nápady, môže sa s nami spojiť hoci aj na facebooku. Myslím si, že sme kreatívni aj v tom, že v prípade súrnej záležitosti predsedníctvo dokáže rokovať aj formou videohovoru na messengeri. Členovia predsedníctva majú takú istú možnosť prerokovať aktuálne otázky s vedúcimi siedmich regiónov. Budúci rok budú mať regionálne stretnutia nemalú úlohu, lebo budeme navrhovať kandidátov do volieb slovenských národnostných samospráv. Návrhy budú prichádzať zdola a nie naopak. Všetky informácie sú dôležité, aby sme boli otvorení Slovákom v Maďarsku, Slovákom na Slovensku a vo svete.

– Blíži sa veľká oslava. Prezradíš nám, na čo sa môžu záujemcovia tešiť?

– V sobotu 18. novembra budeme v Kultúrnom dome Attilu Józsefa v Budapešti oslavovať 75. výročie vzniku Zväzu. Spoluorganizátorom je Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti. Nechcem vyzradiť celý program, chystáme aj prekvapenie. V galaprograme vystúpi súbor Podpoľanec z Detvy, ktorý som založila v roku 1975. Patrí k špičke slovenského kultúrneho sveta. Nesmierne sa teším, že medzi hosťami bude aj uznávaná legenda Slovákov v Maďarsku, jeden zo zakladateľov Zväzu Juraj Dolnozemský. Medzi účinkujúcimi sa predstavia aj také osobnosti, ktoré dávnejšie ukázali svoje nadanie na našich súťažiach. Okrem spevu budú aj recitácie a hudba. Túto časť by som nazvala Živé obrázky. Veľmi ma teší, že pozvanie prijali aj hostia zďaleka. Mali by medzi nimi byť účastníci našej prvej konferencie, ktorá sa konala v Békešskej Čabe v roku 2000. Prišli na ňu predstavitelia Slovákov zo Švédska, Rumunska, Nemecka a Poľska. Vtedy sme sa dostali do povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí. Časom medzinárodné zastúpenie prevzala CSSM. Na výročné oslavy chceme teda pozvať všetkých, ktorí boli na tomto prvom stretnutí. Ďalšie prekvapenie bude útla publikácia o činnosti Zväzu. Budú v nej zahrnuté všetky regióny. Zaslúžime si tieto oslavy, veď v tých 75 rokoch je náš život, naše prehry i úspechy, naša minulosť, ale i naše nádeje.

Za rozhovor ďakuje Atila Rusnák

Foto: autor alebo archív