16. septembra sa zišli v santovskom Modrom dome milovníci ľudového spevu. Nestretli sa len tak náhodou. Zväz Slovákov v Maďarsku tam usporiadal svoju 1. tohtoročnú regionálnu súťažnú prehliadku v speve ľudových piesní Slovenský škovránok.

Zväz, ako tradične, získal pre svoju iniciatívu aj Celoštátne združenie speváckych zborov, folklórnych kapiel a hudobných súborov (KÓTA), preto si súťažiaci mohli vyspievať nielen bronzového, strieborného a zlatého Slovenského škovránka, ale aj ocenenie KÓTA. V porote hodnotili predvedený výkon Anna Divičanová, Zuzana Hollósyová, István Alföldy – Boruss a József Birinyi.

Po zaspievaní hymny Slovákov v Maďarsku pozdravila účastníkov prehliadky starostka Santova Eva Csicsmanczaiová. V štýlovom modrom tričku s výzvou Zahraj mi tú moju každému zapriala nielen príjemný pobyt v obci pod Pilíšom, ale aj, aby si všetci účastníci mohli zaspievať tú svoju a aby odznelo veľa krásnych piesní. Hneď po jej slovách účastníkov stretnutia potešil Páví krúžok zo Santova Pilíšskou hymnou. Súťažnú prehliadku otvorila predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková. Na úvod poďakovala miestnym organizátorom za starostlivosť a lásku, s akou pripravili dejisko zápolenia, starostke obce, predsedníčke Slovenskej národnostnej samosprávy Margite Kollárovej, aj vedúcej Pávieho krúžku Terke Kovácsovej za vytvorenie príjemnej atmosféry uprostred nádhernej prírody.

„Sú tu krásne kopce, ale hlavne ste tu vy,“ povedala R. Egyedová Baráneková. „Som rada, že ste naše pozvanie prijali a že sme tu ako taká veľká rodina. Pamätám si presne, kedy sme začali organizovať Slovenského škovránka. Bolo to v roku 2004 a hneď nás bolo veľmi veľa. Vtedy bolo oduševnenie veľké, ale odborná príprava nebola na dostatočne vysokej úrovni. Asi by to najlepšie povedali členovia poroty, ako veľmi sa zlepšila kvalita vystúpení. Iste tomu napomohli odborné školenia, že sme boli veľakrát na Slovensku, kde sme si pozreli slovenské súbory a dokonca sme boli v porote, že naša porota neudeľovala kritiku, ale dobre mienené rady a takto sme sa dopracovali k tomu, že vystúpenia naozaj potešia srdce, dušu, oči, až si človek vzdychne: Ejha! To je naozaj dobrý program!“ vyjadrila svoje pocity predsedníčka ZSM. Zároveň tiež konštatovala, že táto súťaž prešla dlhou cestou, ktorá síce nebola ľahká, ale pekná. Kedysi bolo viac súťažiacich skupín, ale bola aj celosvetová pandémia covidu. Tá poznačila nielen spevácke skupiny Slovákov v Maďarsku, ale mala dopad na všetko a všetkých. Aj vtedy však boli súťaže Slovenského škovránka, súťažiaci posielali svoje nahrávky online. „Teraz je nás menej, napriek tomu však vieme zorganizovať dve regionálne súťaže. Na Santove teraz a 14. októbra v Telekgerendáši,“ dodala R. Egyedová Baráneková. „Prichodí mi iba poďakovať. Ani sa nedá vypovedať, akú hodnotu má to, čo robíte. Nielenže spievate slovenské piesne, dávate ich do zvykoslovia, dávate ich na javisko. Týmito piesňami nás, slovenskú národnosť v Maďarsku, udržiavate pri živote. Hoci znalosť slovenčiny je slabšia, srdce a láska k slovenskej ľudovej piesni, k slovenskému kroju je veľmi silné puto. Každý, kto nám v tom pomáha, je náš priateľ a sme mu veľmi vďační,“ povedala predsedníčka ZSM. Keď predstavila porotu, všetkých účinkujúcich požiadala, aby sa nesústredili na výkon, aby zabudli, že porota na záver rozdelí ceny. Hlavne ide o to, aby si každý zo súťažiacich užil krásny deň, aby sa podelil o svoju radosť so všetkými v hľadisku, aby spieval zo srdca a pre potešenie svoje i nás všetkých.

Program moderovala úradujúca tajomníčka Zväzu Monika Szabová. Ako prvý pozvala na javisko Páví krúžok zo Santova a než sa súbor pripravil na vystúpenie, vedúca telesa Terézia Kovácsová v nádhernom santovskom nárečí porozprávala niekoľko zaujímavostí o skupine. Napríklad, že Santovčania spolu spievajú 43 rokov. Pôvodne ich bolo 20 a veľmi vynikajúce hlasy. Z pôvodnej zostavy zostala v súbore už len jedna členka, Marka Diószegiová, okrem nej ešte žijú dve staršie bývalé členky. Magdika Bogárová deväťdesiattriročná milovníčka ľudovej piesne prišla do obecenstva. Monika Šáfárová má 84 rokov, aj chcela prísť, len choroba jej v tom zabránila. Terajší súbor vraj nemá také jedinečné hlasy, ale usilujú sa a skúšajú každé dva týždne. Spevácky zbor z Tatabáne – Báhidy vlani oslávil 30. výročie svojho vzniku a na harmonike ho sprevádza Ladislav Csanálosi. Teleso predstavila vedúca Alžbeta Ambrušová. „Priniesli sme svoje najkrajšie piesne, repertoár zostavil náš umelecký vedúci Viliam Urbanič,“ povedala a dodala: „Raz som počula, že kto rád spieva, nemôže byť zlým človekom. My spievame veľmi radi.“ Perly Matry z Malej Nány vedie Eva Jobbiková. O skupine založenej v roku 1985 prezradila, že sa snaží zachovávať národnostné tradície i povedomie dediny, že v nej žili kedysi Slováci, aj napriek tomu, že v škole slovenský jazyk nikdy nevyučovali. Členovia sú na seba nesmierne hrdí, veď v Hevešskej župe sú jedinou speváckou skupinou, ktorá spieva aj po slovensky. Nech by šli kamkoľvek, všade spievajú po slovensky od srdca, či tomu obecenstvo rozumie, či nie.

Spevácky zbor Kvety hút z Pálházy pod vedením Ladislava Tótha vznikol v najmenšom meste Maďarska, kde pôvodne nikdy nežili Slováci. Až vtedy sa do mesta prisťahovali, keď v okolitých obciach prestali vydávať povolenia na stavbu rodinných domov. Ako povedala predsedníčka slovenského voleného zboru Katarína Bacsová Lukácsová, snažia sa objaviť a zachovať každý jeden slovenský zvyk z okolia. Súbor vlani oslávil 20. narodeniny a je plný dynamizmu a sily. Veria, že zosilnie národnostná iniciatíva, lebo základná škola v Pálháze sa stala slovenskou národnostnou inštitúciou. Vždy spievajú aj v maďarčine, aj v slovenčine, tento raz pesničky z Medzihoria a Dombrádu. Skupinu sprevádzali dvaja citaristi. Na záver súťažnej prehliadky vystupovala početná skupina z Répašskej Huty. Veľká Bukovinka bude na jeseň oslavovať 70. výročie svojho založenia a na javisku ukázala ako vyzerá Nedeľa v Répašskej Hute. Skupinu predstavila Judita Molnárová Mátraiová, ktorá nás srdečne pozvala na narodeninovú oslavu do Bukových hôr. Preto viac o súbore prezradíme našim čitateľom v novembri po slávnosti.

Porota rozdelila len zlatých a strieborných Slovenských škovránkov. Bronzových neudeľovali, takí dobrí boli súťažiaci. Santovský Páví krúžok, Spevácka skupina z Tatabáne – Bánhidy a Perly Matry si odniesli Strieborných škovránkov. Kvety hút a Veľká Bukovinka Zlatých. Aj kvalifikačné ocenenia KÓTA našli svojich majiteľov. Kvety hút z Pálházy získali najvyššiu existujúcu kvalifikáciu KÓTA, vyššiu, než zlatú, Zlatého páva. Všetci súťažiaci si skutočne zobrali k srdcu slová Ruženky Egyedovej Baránekovej a z duše si užívali svojich 7 minút „slávy“ na javisku. Účastníci prehliadky Slovenský škovránok sa natoľko rozospievali, že sotva zhltli obed, už sa dali zase do spevu. „Je to vlastne o spoločnom spievaní,“ sprisahanecky vedľa mňa húdol usmiaty ženský hlas, kým som ja cez hľadáčik fotoaparátu jastrila po peknom zábere. Naozaj, o speve a dobrých pocitoch spolupatričnosti.

(-tre)

Foto: autorka

Fotogaléria