Slávnostné odovzdávanie Ceny Samuela Tešedíka a XIII. stretnutie dolnozemských učiteľov sa v tomto roku uskutočnilo na pôde Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe s podporou školy, Pedagogického metodického centra Slovákov v Maďarsku a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

V piatok 13. októbra si šiesti učitelia zo slovenského dolnozemského priestoru prevzali ocenenie za „obrovský objem práce vynakladanej na oltár slovenskosti, a to mnohokrát na úkor svojej rodiny či vlastného strádania a obetovania“. Zakladatelia Ceny Samuela Tešedíka – Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku (Rumunsko), Asociácia slovenských pedagógov (Srbsko) a Čabianska organizácia Slovákov (Maďarsko) – ocenili Pamätným listom Samuela Tešedíka za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov Eriku Kišovú Törökovú z Maďarska a Mariána Berčiho z Rumunska a za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania v komunitách zahraničných Slovákov Alžbetu Medovarskú z Rumunska. Tohtoročnými laureátmi Ceny Samuela Tešedíka sa na základe rozhodnutia poroty stali Miluška Anušiaková Majerová zo Srbska, Csilla Eperješiová Cséffaiová z Maďarska a Mária Kotvášová zo Srbska. Autori laudácií zdôraznili jedinečný prístup ocenených pri výchove mladej generácie. Vyzdvihli ich pedagogické majstrovstvo, schopnosť filtrovať všetko negatívne, nepodstatné a k veciam pristupovať s pozitívnym myslením. Upozornili na to, že dobrému učiteľovi záleží na jeho zverencoch, či sú to deti predškolského a školského veku alebo študujúca mládež. Dobrý učiteľ vie, že správanie a základné presvedčenie žiakov je spojené s ich emóciami. Chápe, aké dôležité sú emócie pre naštartovanie zmien, preto spoznáva rodinné zázemie svojich chránencov a snaží sa tieto dva emocionálne nabité svety prepojiť. Ukazuje žiakom výnimočnosť histórie a tradícií slovenskej menšiny na Dolnej zemi, aby sa v ich srdciach zakorenila hrdosť, tolerancia a úcta k jedinečnosti. Učí ich, že byť autentický znamená žiť skutočný život, prenikať k podstate a sústrediť sa na to, čo je v živote a vo vzťahoch určujúce. Pre zachovanie národnostného školstva je dôležité, že sa do výchovno-vzdelávacieho procesu zapája aj mladá generácia pedagógov.

Slávnostnú atmosféru piatkového podvečera umocnili svojou hrou na klarinete Benedikt Murvai, absolvent čabianskej slovenskej základnej školy a teraz študent Odborného umeleckého gymnázia Bélu Bartóka, a hrou na klavíri žiačka 8. triedy slovenskej školy Réka Gulyásová.

Sobota 14. októbra sa niesla v pracovnej atmosfére. XIII. stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov otvoril hosťujúci učiteľ Ján Pitoňák, ktorý vo svojom vystúpení pripomenul účastníkom dve významné výročia, 1160. výročie príchodu Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy a 180 rokov od kodifikácie spisovnej slovenčiny. Do odbornej diskusie na tému Záchrana slovenského jazyka na Dolnej zemi – možnosti a prekážky sa zapojilo 10 prednášateľov zo štyroch štátov (1 z Chorvátska, 5 z Maďarska, 2 zo Srbska a 2 z Rumunska). Vo svojich príspevkoch sa zamýšľali nad otázkou, do akej miery meniace sa spoločenské podmienky v kontexte s lokálnou realitou vplývajú na presun slovenského jazyka na Dolnej zemi do pozície ohrozeného jazyka a ako môže národnostná škola prispieť k oživeniu jeho používania. Hoci je situácia slovenskej menšiny v každej krajine iná a každý sa musí vyrovnať s nepriaznivou štatistikou po svojom, spoločný menovateľ záchrany slovenčiny v tomto priestore sa našiel. Ani jedna národnostná škola nevzdala boj o žiaka, o výchovu mladej slovenskej generácie. Každá škola vytvára podmienky na pestrú mimoškolskú činnosť žiakov, ktorou pripravuje prirodzené prostredie na používanie jazyka, a to nielen jeho spisovnej podoby, ale aj nárečovej formy typickej pre každú oblasť. Stretnutie zanietených učiteľov ukázalo, že revitalizácia slovenčiny na Dolnej zemi nie je jednoduchá úloha, no nie nemožná.

Príspevky z XIII. stretnutia dolnozemských učiteľov a laudácie na ocenených si budete môcť prečítať v najnovšom čísle metodického časopisu Slovenčinár.

Zuzana Benková

Foto: Marianna Fábiánová