Slovenská samospráva vo Vacove je známa svojimi podujatiami, ktoré sú populárne u všetkých obyvateľov mesta ležiaceho tesne pred Dunajským ohybom. Slávnostné stretnutia divákov s umelcami rôzneho zamerania organizuje slovenský volený zbor už štvrť storočia.

Koncoročný vianočný koncert tradične vonia škoricou, vanilkou a medom, ale na javisku Osvetového strediska Imreho Madácha najmä voskom. Oficiálni hostia totiž zapália adventné sviece a zaželajú divákom i účinkujúcim spokojné a krásne sviatky.

Nebolo tomu inak ani v polovici posledného mesiaca predchádzajúceho roka, presnejšie 16. decembra. Naši čitatelia by si mohli povzdychnúť, že sme sa zabudli v minulosti. Nuž, nezabudli. Kým mnohé naše volené zbory sa snažili ešte tesne pred koncom roka usporiadať svoje podujatia, ktoré nestačili skôr, naše periodikum zatlačila tlačiareň a pošta s termínmi do situácie, ktorá sa len týmto spôsobom dá vyriešiť. Retrospektívne a s nadhľadom. Úspešnú akciu vacovského slovenského zboru predsa nemôžeme zamlčať! Mimoriadne krásny večer si opäť získal obecenstvo vacovského osvetového domu. Hoci program trval dlho do večera, nikomu sa nechcelo utekať preč, taká nádhera sa ušla celému publiku.

Na úvod večera sa divákom prihovoril predseda slovenskej národnostnej samosprávy vo Vacove Július Alt. Spomenul, že kedysi chodili na podujatia usporiadané vacovským slovenským zborom dvadsiati, nanajvýš tridsiati. Teraz hostia naplnili veľkú sálu osvetového strediska. „Možno sme niečo robili dobre, keď je tu štyristo, niekedy až päťsto divákov,“ konštatoval J. Alt. Poďakoval každému, kto zbor podporil, lebo „bez vás, by sme nemohli robiť tú činnosť, na ktorú sme sa podujali,“ dodal. Vyjadril radosť nad skutočnosťou, že v radoch divákov sú slovenskí obyvatelia obcí a miest z okolia Vacova, ale aj z väčšej diaľky. Veď program si prišli pozrieť aj priatelia z Českej republiky, z Nového Jičína. Július Alt, odvolávajúc sa na dlhý nasledujúci program, len krátko bilancoval uplynulý rok. Hovoril o podujatiach, ktoré sprostredkovali nielen miestnej Slovači, ale tiež prepájali medzinárodne Vacov so Slovenskom a Českou republikou. Dodal, že nepretržite budujú vynikajúce vzťahy s Dubnicou nad Váhom, Šahami, či Otrokovicami. Aj to napomáha snahu používať slovenský jazyk, ktorého vyučovanie je vo Vacove dlhoročnou tradíciou aj mimo slovenskej komunity. Krátko pred vianočným programom ukončili ďalší z kurzov pre dospelých, ktorého frekventanti sa úspešne naučili používať slovenčinu. Slovenská samospráva usporiadala rôzne kultúrne podujatia, či už výstavy, vystúpenia kultúrnych telies zo zahraničia. „Koncert dychovky, vystúpenie harmonikárov nás utvrdzuje v tom, že naša národnostná kultúra, naša identita nezostala zabudnutá, kdesi v minulosti. Je našou pevnou súčasťou, je v našich srdciach, v našej duši a musíme ju aj naďalej pestovať,“ konštatoval líder vacovských Slovákov. Poďakoval aj tým, ktorí sa počas vypĺňania hárkov sčítania ľudu prihlásili ku svojim slovenským koreňom. Zároveň všetkých požiadal, aby sa zúčastnili komunálnych volieb 9. júna, a tiež, aby počas hlasovania nezabudli dať hlas slovenskej národnostnej samospráve.

Predseda vacovskej slovenskej samosprávy potom pozdravil oficiálnych hostí, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú, evanjelického duchovného Attilu Meláta, viceprimátora mesta Vacov Zsolta Kissa a v mene hosťujúceho súboru Furmička z Čemeru bola už na javisku moderátorka programu folklórneho súboru Agneša Kelelemová.

Hoci Július Alt zdieľal stanovisko, že len klobásy majú byť dlhé, ale reči krátke, okrem Ruženky Egyedovej Baránekovej, ktorá disciplinovane poslúchla žiadosť organizátora, mali oficiálni hostia potrebu chytiť mikrofón a využiť príležitosť zviditeľniť sa. Predsedníčka ZSM pre náš týždenník konštatovala, že všetko už bolo povedané, keď účastníci slávnostného večera zaspievali hymnu Slovákov v Maďarsku. „Za všetko hovoria slová hymny Slovákov v Maďarsku: Nech dá Boh šťastia tejto zemi a všetkým ľuďom v nej, nech každému slnko svieti, praje sused a má lásku a priazeň. Stačí si zaspievať a precítiť, čo spievame a bude všetko tak ako má byť na Vianoce a v novom roku.“

Potom obsadili javisko členovia všetkých zložiek folklórnej skupiny Furmička z Čemeru. Spolok sa vyznačuje angažovaným zachovávaním čemerských slovenských národnostných tradícií. Okrem toho pod vedením vedúcej formácie a zároveň predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy v Čemeri Alžbety Szabovej venujú obrovské množstvo energie na výchovu ďalších pokolení národnostných folkloristov. Pracujú s deťmi už v materskej škole, kde sa nasledovníci zoznamujú s ľudovým tancom a piesňami na pravidelných zamestnaniach. Potom pokračujú v národnostnej výučbe na základnej škole. Drobci sa natoľko zamilujú do ľudového umenia, že sa na spoločných skúškach – práve tak, ako to bolo kedysi, vlastne bez akejkoľvek mimoriadnej námahy – znenazdania – naučia aj tance dospelých. Samozrejme, vedia aj tvrdo pracovať a domŕzajú do tety Eržiky, že aj oni chcú vystupovať s dospelými to, čo tancujú tí veľkí. Vedúca súboru, napokon privolí. Preto sa napríklad mohli aj malí predvádzať s tancami veľkých ako vo veľkej rodine. Keď malí chlapci – z diaľky ich sotva bolo vidieť – presne, do rytmu, naraz, nadšene, spolu s „veľkými chlapcami“ neuveriteľne dobre zatancovali mužský kruhový verbunk z Parchovian Sarku ras/raz, diváci programu si oči utierali. Nemý tanec pred muzikou predviedli na takej vysokej úrovni, že by ich aj porota tanečnej súťaže, keby taká sedela v hľadisku, bola poslala rovno do finále! Maja Beliczová opäť otvorila v očiach divákov „kohútiky“ sĺz, keď spievala Ježiškovi. Dospelí predviedli kvalitu podľa očakávania, ako sme od nich zvyknutí. Dych vyrazili okrem precíznej práce aj odevmi. Konkrétne bidoveckými zásterami v ženských tancoch z Bidoviec. Na otázku, či povymetala povale v Bidovciach, Alžbeta Szabová s úsmevom prikývla, že skoro. Potom však okamžite prešla k pochvale najmladších. Za vynikajúci výkon im musela sľúbiť, že porozmýšľa, ako by mohli aj oni, predovšetkým dievčatká, vystupovať aj v iných tancoch, než doposiaľ a v iných šatách než „len“ v honosných čemerských krojoch. Veď je predsa také vzrušujúce, medzi jednotlivými výstupmi na javisko sa rýchlo-rýchlo prezliekať do iných šiat! Nech má aj ľudová hudba Čibaj Banda, ktorá pod vedením Zoltána Berényiho sprevádzala Furmičku, možnosť ukázať sólovo svoje mimoriadne umenie.

Erika Trenková

Foto: autorka