V Dabaši-Šáre sa pravdepodobne splnil sen mnohých žien, holdujúcich koníčku zachovávania ľudových odevných tradícií. Dňa 25. mája odovzdali zrealizovaný míľnik, budovu zrekonštruovanú vďaka medzinárodnej spolupráci v rámci projektu Interreg medzi mestami Dabaš a Kostolné Kračany s podporou vlády Maďarska Dom bábik, kam sa nasťahovali šárske krojované bábiky.

Zakončenie projektu a odovzdanie obnovenej budovy sa konalo za mimoriadne slávnostných okolností, podujatia s bohatým kultúrnym programom. Prihovoril sa starosta Zoltán Kőszegi a riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király. S prekrásnym programom vystupovali deťúrence zo šárskych materských škôl, ktoré majú aj slovenský národnostný program. Potom vystupoval Maďarský ľudovo-umelecký kolektív a ďalší známi muzikanti.

Program na javisku i mimo neho

Javisko najprv obsadili deti z veľkej skupiny Záružlie zo Slovenskej národnostnej materskej školy v Dabaši-Šáre. Na slávnostné otvorenie Zbierky bábik v šárskych ľudových krojoch si dievčatká priniesli aj svoje obľúbené bábiky. Deti materskej školy, ktorú vlani 1. augusta prevzala do svojej správy Šárska slovenská samospráva, pripravili učiteľka Silvia Baloghová Mrázová a pestúnka Aurélia Aranyová Szabová. Po deťoch z národnostnej škôlky prezentovali svoj program deti z veľkej skupiny Snežienky z Katolíckej materskej školy Slnečný lúč v Dabaši. Tieto deti pripravovali na vystúpenie učiteľky Juliana Kosztolányiová, Eva Krigelová Bálintová a pestúnka Erika Lovassyová.

Po rozkošnom vystúpení najmladších pestovateľov slovenských jazykových a ľudových tradícií sa predstavil Maďarský ľudovo-umelecký kolektív založený v roku 1951, ktorý je nositeľom kultúrnych hodnôt Karpatskej kotliny. Vedúcim súboru je zaslúžilý umelec, nositeľ štátneho vyznamenania Kossuthovej ceny a odborného uznania Ceny Gyulu Harangozóa Gábor Mihályi. Do tanca formácii hrala ľudová hudba pod vedením Mladého majstra ľudového umenia, nositeľa Ceny Ferenca Liszta za interpretovanie folklórnej hudby, Istvána Pála „Szalonnu“. Ani sme netušili, že členky telesa, krásne ako bábiky, profesionálne zachovávajúce a tvoriace folklórne hodnoty, vedia bez prízvuku spievať aj po slovensky.

Kým na javisku spievali, tancovali a vyhrávali, mimo neho zapletali vlasy, hrali sa ľudové hry a chutnali záviny.

Zreštaurovaný dom obývajú obnovené bábiky

Krojované bábiky sú nádherným vyjadrením vernosti tradíciám nosenia ľudových odevov. Bábiky, ktorých sa deti pravdepodobne nemohli ani dotknúť, nosili šaty, ktoré si dievčatá a ženy postupom času vyzliekli, lebo sa pri mestskom spôsobe života čoraz menej „nosili“. Šikovné ženy mali potrebu poobliekať bábiky do najrôznejších oblečení, vyjadrujúcich spoločenské postavenie, ročné obdobie, či rodinné sviatky. V Šáre tiež mali takú šikovnicu, ktorá holdovala šitiu krojov pre bábiky, Agátu Prigyeniovú. Kto sa však naozaj pustil touto cestou, bola Veronika Mrázová. Ako siedme dieťa šárskej rodiny sa narodila v marci 1928. Jej šikovnosť a zručnosť sa prejavila už v mladosti, keď šila kroje pre svoje sestry na všedné dni, aj slávnostné príležitosti. V šesťdesiatych rokoch, keď už táto jej schopnosť nebola žiaduca, so šitím krojov prestala, ale postupne začala do ľudových odevov obliekať bábiky. Od najmenších po najväčšie. Nielenže ušila šaty, ale vyrobila všetko, až po najmenšie doplnky. Vytvorila kompozície, ktoré ukazujú tradície obce – procesie, púte, svadby, žatvy, oberačky. Predstavila mnoho variácií typickej skladanej sukne, od modrotlače po hodvábny brokát a ukázala tak odevy nosené na rôzne príležitosti, charakterizujúce vek nositeľky, jej rodinný stav a spoločenský status, i ďalšie významy. Výsledkom je zbierka s viac ako 200 kusmi, ktorú záujemcovia mohli vidieť na výstavách v miestnych inštitúciách a v okolitých obciach. Kolekcia teraz našla svoje dôstojné miesto. Odteraz bude domovom bábik oblečených do šárskeho kroja vkusne zrekonštruovaná budova, ktorú odkúpila mestská samospráva, aby si miestni ľudia zachovali a udržiavali slovenské tradície pre budúce generácie. Krojované bábiky Veroniky Mrázovej zachovala jej dcéra Mária, ktorá venovala a odovzdala túto jedinečnú zbierku mestu Dabaš.

V Šáre majú už okrem slovenského Oblastného domu, aj Dom závinov, a teraz už aj Dom krojovaných bábik. Ako to hlásal plagát pri javisku, rekonštrukcia bola financovaná z fondov medzinárodnej spolupráce. Peňazí z projektu nebolo dosť, museli pridať aj zo štátnych zdrojov. Ako nám prezradila predsedníčka Šárskej slovenskej samosprávy Eva Csernáková, na práci sa podieľali mnohí nadšenci spomedzi obyvateľov mestskej časti, odborníci na rôzne remeselné práce i ľudia so šikovnými rukami. Nekonečne veľký kus roboty odviedli ženičky zo Ženskej speváckej skupiny, najmä Kamila Csernáková a Júlia Jeleneková, ktoré všetky šatôčky bábik vyprali, bábiky vyumývali, čo sa zodralo, potrhalo, to pozašívali. Predsedníčka voleného zboru škrobila, došívala, nahrádzala. Aj si posťažovala, že niektoré kúsky boli také malučičké, že sa jej do rukávkov, podsukní, spodničiek sotva prsty zmestili. Vyslovila ľútosť, že nemôže vymenovať všetkých, ktorí sa osobne a zanietene zapojili do rekonštrukčných prác. Pred prestrihnutím pásky im aspoň menovite poďakovali z javiska. Dcéra Veroniky Mrázovej Marka sa rozcítila. „Som presvedčená, že by sa mamička, nech jej je zem ľahká, veľmi tešila tomu, aké krásne miesto majú jej milované bábiky.“ V prvý týždeň navštívili výstavu deti z materských škôl a vzdelávacích inštitúcií. Teraz je súčasťou expozície 126 bábik. Sú však ďalšie, ktoré zatiaľ čakajú na svoju veľkú chvíľu, veď v zbierke ich je vyše 200. Ako povedala Eva Csernáková plánujú usporadúvať aj tematické príležitostné výstavy, súvisiace s rôznymi ročnými obdobiami či kresťanskými sviatkami.

E. Trenková

Foto: autorka

Fotogaléria