Od 16. do 19. júna sa konal 38. interdisciplinárny tábor Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM). V tomto roku sa naši vedci vybrali do Novej Huty.

Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v miestnom spoločenskom dome. Prítomných privítala riaditeľka VÚSM Tünde Tušková, ktorá vo svojom príhovore spomenula, že prvý tábor bol usporiadaný Demokratickým zväzom Slovákov v Maďarsku v roku 1977 v Banke. Od roku 1990 prevzal organizovanie národopisných táborov VÚSM. Tábory majú od roku 2001 interdisciplinárny charakter, lebo skúmajú okrem etnologických a jazykovedných tém aj sociológiu, históriu školstva a cirkvi. „Mali sme viac dôvodov prečo sme vybrali túto lokalitu. Keď sme boli v tejto dedine v roku 1993, nevyšla publikácia. Našim cieľom bolo vydať monografiu o Novej Hute. Okrem toho sa veľmi tešíme, keď my Dolnozemčania máme možnosť viesť výskum aj v hornatých lokalitách.“

Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková vyzdvihla ako ju potešilo, že pôvodní obyvatelia a neskorší prisťahovalci považujú zachovanie slovenských tradícií za spoločnú vec a dodala, že práve preto je dôležité organizovať na takýchto miestach výskumné tábory. Pomáha to zachovať pre potomkov časť duchovnej kultúry, ktorá sa, žiaľ, zo slovenských dedín a miest v Maďarsku pomaly vytráca.

Na slávnostnom otvorení mala úvodnú prednášku jazykovedkyňa z Univerzity Loránda Eötvösa Eva Császáriová, ktorá ako miestna obyvateľka má hlboké znalosti o minulosti tamojšej slovenskej komunity. Hovorila o dvojjazyčnosti obce a maďarizácii priezvisk, ktorá sa uskutočnila v 20. storočí. Na otvorení vystúpila aj predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Žofia Telekesová. Potom nasledovalo vystúpenie spevokolu Horenka s kyticou miestnych slovenských ľudových piesní.

Miestni organizátori sa snažili uspokojiť potreby účastníkov tábora a zorganizovali pre nich návštevu sklárskeho múzea a katolíckeho kostola, ale mnohí boli zvedaví aj na liečivé kamene a vyšli na rozhľadňu.

Nová Huta je známa vďaka svojmu životnému prostrediu, krištáľovo čistému vzduchu a dobrému podnebiu. Nachádza sa v Bukových horách na severovýchode Maďarska, niekoľko kilometrov od Miškovca. Je to jedna z najvyššie položených obcí v Maďarsku. Čistý vzduch pomáha liečiť mnohé choroby.

Obec bola založená v roku 1755 korunným panstvom Diósgyőr ako skláreň, odtiaľ pochádza jej pôvodný názov Újhuta (Nová Huta). Keďže málo ľudí vedelo vyrábať sklo, priviezli sem sklárskych majstrov českého, slovenského, poľského, rusínskeho a nemeckého pôvodu. V obci sa teda spočiatku hovorilo zmiešaným slovanským jazykom. Mnohí ľudia v Novej Hute dodnes používajú živú slovenčinu. Ich živobytie bolo založené na výrobe skla, neskôr na ťažbe dreva, doprave, pálení vápna a dreveného uhlia. V dedine funguje okrem slovenskej samosprávy aj slovenská základná škola a škôlka.

T. Tušková skúmala jazykovú krajinu v Novej Hute. V obci sa ešte nenachádzajú dvojjazyčné tabule ulíc, ale z rozhovorov s miestnymi obyvateľmi vyplýva, že miestna slovenská komunita by rada videla vypísané najmä staršie pôvodné terénne názvy.

Tábora sa zúčastnili aj dve výskumníčky Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Katarína Balleková sa venovala výskumu miestneho nárečia, ktoré je špecifickým lokálnym variantom západoslovenského a východoslovenského makrodialektu. Iveta Valentová skúmala terénne názvy. Obec vždy trpela nedostatkom vody, preto si starší respondenti väčšinou pamätali staré slovenské názvy kopec, lúka, hora a pasienok.

Domonkos Volter sa chcel zaoberať ľudovou religiozitou, ale žiaľ, zachovalo sa málo ľudových náboženských textov, čo sťažuje výskum. Je to spôsobené tým, že už koncom 19. storočia sa v kostoloch nekonali slovenské omše. Študentka ELTE Anett Osztrolúczka skúmala tému Identita a jazykové správanie mladých Slovákov v Maďarsku.

Z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre prišli štyria výskumníci. Jaroslav Čukan skúmal medzilokálne kontakty, Ivana Šusteková sa zaoberala zamestnaním miestnych obyvateľov v 20. storočí. Roman Zima sa zameral na tradičnú gastronómiu a témou výskumu Kataríny Mičicovej bol kultúrny potenciál a potenciál cestovného ruchu.

Z Jagelovskej univerzity z Krakova prišla Rita Hornoková, ktorá sa počas svojho výskumu sústredila na vnímanú pridanú hodnotu výučby slovenského jazyka pre dospelých. Dozvedeli sme sa, že podľa osobných stretnutí vypracuje dotazník pre dospelých, ktorí študujú slovenčinu v obci. Vyhodnotenie výsledkov si môžete prečítať v zborníku z tábora. Duszan Augustyn napíše štúdiu o tom, akú pridanú hodnotu predstavuje slovenská národnosť k marketingu a popularizácií obce.

Poprosili sme vedeckého spolupracovníka VÚSM Juraja Rágyanszkeho aby nám zhrnul svoje dojmy z tábora: „Počas tohtoročného tábora som skúmal živú pamäť Ivana Orosza u miestnych obyvateľov. O spomínanej osobe stojí za to vedieť, že bol básnikom a organizátorom kultúry v mojom rodnom Sarvaši, potom pravdepodobne z politických dôvodov prišiel do Novej Huty, pracoval v lesnom hospodárstve a tam aj zomrel.“ Dodal, že miestni obyvatelia sú vždy radi, keď výskumníci prídu do ich komunity. Všade zisťujeme, že slovensky hovoriacich respondentov je čoraz menej. Platí to aj pre túto obec. Viacerí ľudia sa vyjadrili, že sú veľmi radi, keď sú v obci slovenskí výskumníci, pretože už sa nemajú s kým rozprávať vo svojom materinskom jazyku, a preto uprednostňujú maďarčinu ako komunikačný jazyk. V školách je dopyt po výučbe slovenského jazyka, ale je badateľné, že v stredoškolskom vzdelávaní nepokračujú na slovenskom gymnáziu v Budapešti, pretože je to príliš ďaleko.

(BPL)

Foto: (a)