Obec Banka, presnejšie jej prírodné javisko na jazere, sa 28. júla opäť stalo dejiskom najväčšej a najstaršej folklórnej slávnosti Slovákov v Maďarsku: 58. Novohradského národnostného stretnutia (NNS), 28. Celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku (CFFSM) a Medzinárodného novohradského folklórneho festivalu (MNFF).

Na veľkolepú udalosť Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ) a Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) pricestovali Slováci z mnohých kútov Maďarska, ale folklór vábil aj príslušníkov väčšinového národa. Záujemcovia sa mali na čo tešiť, po toľkých daždivých rokoch ani kvapka nekvapla, programy mohli prebiehať, ako si ich vysnívali režiséri Ruženka Egyedová Baráneková, Filip Takáč a Jaroslav Černák.

Po hymne Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia preplnené hľadisko privítala starostka hostiteľskej obce Andrea Torma. Obecenstvu sa prihovoril aj predseda SNSNŽ a organizátor stretnutia Ferdinand Egyed. Vyjadril radosť z toho, že sa prostredníctvom grantov podarilo získať financie, vďaka ktorým sa zachovala vysoká úroveň festivalu. Prítomných pozdravila aj predsedníčka ZSM a hlavná organizátorka celoštátneho slovenského folklórneho sviatku R. Egyedová Baráneková. Osobitne privítala parlamentného poslancaMihálya Ballu, parlamentného hovorcu slovenskej národnosti v Maďarsku Antona Paulika, hlavného referenta pre národnostné školstvo Ministerstva vnútra Maďarska Štefana Kraslána, predsedu Slovenskej národnostnej samosprávy vo Vacove a zakladateľa NNS Júliusa Alta, tajomníčku ZSM a riaditeľku Budapeštianskej slovenskej školy Moniku Szabovú, predsedu Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Bence Szeljaka a predsedníčku Slovenskej národnostnej samosprávy Peštianskej župy Emese Gimesiovú Szokolovú. „Dnešní účastníci dostanú od nás keramický darček, na ktorom je slnečnica. Bola by úžasná vec, keby Slováci v Maďarsku po začutí slovenského slova alebo piesne otáčali hlavy a srdcia tak, ako keď sa slnečnica obracia k slnku. Slovenské piesne a slová sú energiou, teplom a životom,“ prízvukovala. Autorkou darčekov z keramiky je Danka Bakšová z Hrnčiarskych Zalužian. Predsedníčka najväčšej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku upriamila pozornosť na galériu na plote Banka Vám ďakuje, na ktorej boli vystavené fotografie osobností, ktoré sa zaslúžili o to, aby sa 58 rokov mohli stretávať v Banke Slováci z Novohradu i z celej krajiny. Predsedníčka sa rozlúčila s nádejou, že ešte dlho bude Banka dejiskom najväčšieho folklórneho sviatku v Maďarsku.

Vracať sa k tradíciám je dnes trendy

Nasledoval prvý program s názvom Keď si ja zaspievam.Dlhé roky sa uvažovalo nad tým, ako zostaviť detský blok, v ktorom by mali možnosť predstaviť sa aj mladé talenty. Napokon sa podarilo dostať pod jednu strechu víťazov z celoštátnej súťaže ZSM v speve slovenských ľudových piesní Slovenské spievanky. Po úvodnej znelke Spievanky, spievanky, ktorú zahrala Ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu, ako prvá vystúpila dodnes najúspešnejšia speváčka v histórií spomínanej súťaže Žofia Komjáthiová z Veňarcu. Nasledovali Kata Maraszinová z Pišpeku, Čemerčanky Szonja Rataticsová a Maja Beliczová, Spevácka skupina a Sztella Styevóová z Níže. Detský blok uzavrela Citarová skupina z Kétšoproňu. Účinkujúci vystúpili s piesňami zo svojho domova. „Ďakujeme našim starým rodičom, rodičom, učiteľom, že nás naučili prekrásne slovenské ľudové piesne. Verte, radi ich spievame a verím, že budeme aj spievať,” rozlúčila sa moderátorka Sz. Styevóová. Detskí vystupujúci od predsedníčky ZSM R. Egyedovej Baránekovej prevzali náhrdelník s keramickým príveskom na pamiatku tohto krásneho dňa.

Nevysychajúci čistý prameň v zlatej studni

Druhý program Návraty k prameňom sa niesol v znamení krásy a čistoty toho, čo naši predkovia doniesli pred 300 rokmi. Vďaka tejto studnici majú Slováci v Maďarsku stále z čoho čerpať. V bloku vystúpili súbory, ktoré získali ocenenie na Slovenskom škovránku, ale svoje nadanie úspešne predviedli aj na iných súťažiach. Mohli by sme vymenovávať všetky ich zásluhy, ale môžeme si byť istí, že vystúpenie v Banke je vždy najvyšším uznaním ich odbornej práce. Nosnou témou druhého bloku bola voda, ako životodarná sila a nevyhasínajúce žriedlo. Po úvodnom obraze, v ktorom dvojice zúčastnených súborov z prameňa naberali vodu do vedier a vykonávali rozličné úkony, vystúpil Folklórny súbor Krtíšan z Veľkého Krtíša s čardášmi a friškami z Plachtiniec. Nasledovali domáci folkloristi: Detský folklórny súbor Malá Furmička z Čemera a Vera a Žofia Komjáthiové z Veňarcu. Tanečná a spevácka skupina Veľká Bukovinka z Répašskej Huty ukázala časť z domáceho národnostného folklóru, Tanečná a citarová skupina Borouka z Telekgerendášu zahrala starodávne piesne z Pitvaroša. Tanečná skupina Pántlika a Santovský Páví krúžok zinscenovali nedeľné popoludnie na Santove. ĽH Svrčkovci priniesla do Banky piesne zo Slovenska. Vedeli sme, že hudobníci vždy držia spolu. Na prírodnom javisku sa rýchlo zišla zmiešaná kapela, v ktorej hrali členovia ĽH Svrčkovci, Ľudová hudba Čibaj Banda a muzikanti FS Krtíšan. Jedinečná formácia bola veľkým prekvapením, ktoré obecenstvo ocenilo búrlivým potleskom. Po nevšednom vystúpení orchestra nasledovala Folklórna skupina Pišpek, ktorá sa predstavila s programom Generácie. Páví krúžok z Kirťu obecenstvu zaspieval svoje najmilšie piesne a Tanečná skupina Dúha so sebou priniesla tance z Malého Kereša. Ľudová hudba Čibaj Banda z Jače do Banky prišla s piesňami z povodia Galgy. Na záver dvojhodinového programu účinkujúci nastúpili zo všetkých strán a zatancovali si spolu s FS Krtíšan.

Ktorý jazyk je najuniverzálnejší?

Posledným programom pestrého dňa bol záverečný galaprogram MNFF s názvom Zamotané jazyky. Režírovali ho R. Egyedová Baráneková a J. Černák. Moderoval Ferdinand Egyed ml.Po znelke záverečný galaprogram medzinárodného festivalu, ktorého vlani, na 52. Svetovom kongrese medzinárodnej organizácie CIOFF v chorvátskom Osijeku, medzinárodná rada organizátorov folklórnych festivalov a ľudového umenia zaradila medzi 150 najrenomovanejších folklórnych festivalov na svete, otvorila R. Egyedová Baráneková. Zdôraznila, že za 28. Rokov vystúpili súbory z celého sveta. Menovite spomenula Južnú Afriku, Kóreu, Argentínu, Japonsko, Cookove ostrovy i Cyprus. „Tentokrát nemáme hostí zďaleka, ale verte mi, že na Vás čaká veľmi pekný večer. […] Chcem sa poďakovať zahraničným súborom, že od stredy, teda päť dní, vytrvali a potešili obecenstvo v Maďarsku i na Slovensku svojimi prekrásnymi vystúpeniami. Tešíme sa, že sme sa mohli stretnúť,“ dodala R. Egyedová Baráneková. F. Egyed ml. v úvode poznamenal, že folkloristi majú jeden medzinárodný jazyk a ním je folklór. Keď niekam cestujú vystupovať a stretnú sa s inými telesami, práve cez folklór vznikajú dlhodobé, dokonca aj celoživotné priateľstvá. „Zamysleli ste sa už nad tým, že koľko jazykov existuje na svete? Teraz keby ste museli vymenovať, koľko by ste vedeli? Podľa výskumov človek priemerne vie vymenovať 10 až 20 jazykov a potom by sa zasekol. Poviem vám, že na svete je viac ako 7000 jazykov, ale tento počet nie je stály, niektoré zaniknú, iné vznikajú. Naším stálym dorozumievacím prostriedkom je hudba, tanec a folklór,” vysvetlil moderátor a prešiel na špecifiká niektorých jazykov, na jazykolamy. Z každej skupiny jeden člen musel prečítať niekoľko viet tak, aby sa mu nezaplietol jazyk. Po tejto úlohe ako prvý vystúpil Folklórny súbor Krtíšan z Veľkého Krtíša s hrušovskými a rómskymi tancami. Po ňom nasledoval Tanečný súbor Nógrád zo Šalgótarjánu s tancami z okolia Tápió, Tyukod, Tiszavasvár, ale nechýbali ani sedmohradské. Ďalším účinkujúcim bol Folklórny súbor Košár z Valašského Meziříčí v Čechách. Zatancoval figurálne dievčenské a točivé tance z Valašska. Posledný vystupujúci bol holandský súbor Phoenix z Apeldoornu. „Pôvodne v galaprograme mali vystúpiť folkloristi aj z Indie a Bulharska, ale jedna skupina z objektívnych, druhá zo subjektívnych dôvodov nemôže byť dnes medzi nami. Som však veľmi šťastná, že okrem výborného programu som sa stretla s dobrými kamarátmi a so známymi, lebo v dnešnom svete mať priateľov a počuť od nich dobré slovo i vidieť ich usmievavé tváre je veľmi vzácne,” ukončila 28. MNFF jeho zakladateľka R. Egyedová Baráneková.

Finále záverečného galaprogramu 28. MNFF patrilo poďakovaniam, odovzdávaniu krásneho keramického darčeka, ktorý účastníkom festivalu bude dlho pripomínať pohostinný a srdečný Novohrad.

Staronové sprievodné programy potešili

V areáli festivalu bolo od skorého rána rušno. Aktivisti najväčšej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku dokončovali galériu na plote s názvom Banka Vám ďakuje. Portréty osobností úzko spätých s banským festivalom, ktorí veľa urobili preto, aby podujatie a vôbec Slováci v Maďarsku zotrvali, zostavil predseda Fotoklubu Novohradskej župy a predseda Spolku šalgótarjánskych Slovákov a ich priateľov József Homoga. Na plote boli fotografie a zhrnutie činnosti Júliusa Alta, Jozefa Budaiho, Ruženky Egyedovej Baránekovej, Józsefa Homogu, Anny Hugyeczovej, Anny Ivanicsovej, Márie Jakabovej Šingeľovej, Štefana Lamiho, Pavla a Judity Lászkových, Márie Nedeliczkej, Heleny Palikovej Storkovej, Kataríny Plevovej, Ondreja Schráma, Márie Szaroveja a Márie Szavlikovej. Pred javiskom na ohrade v súlade s hlavnou témou festivalu Návraty k prameňom boli vystavené staré vyšívané textílie z Banky, Pišpeku a Telekgerendášu.

V tomto roku sa na gastronomické stany dostali nové nadpisy. Jeden z nich bol „Mamičky z Bánku”, v ktorom neúnavné pomocníčky miestnej slovenskej samosprávy pripravovali kapustové strapačky a bryndzové halušky. Záujemcovia si mohli pochutnať aj na baraňom perkelte z Poľného Berinčoka a na makovej kukurici z Terian. Bufetový stan dostal názov Festivalová krčma. Tento rok sa vrátil aj remeselnícky jarmok. József Csaba Mátyóka z Guty ponúkal kozí syr, rodina Kovácsovcov z Veňarcu pricestovala s domácim medom a Veňarčanka Boglárka Hodniková predávala podkované vajíčka, ktoré sú považované za kuriozitu.

Atila Rusnák

Foto: autor

Fotogaléria

Podujatie podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku, Správa fondov Gábora Bethlena, Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy, Obecná a slovenská samospráva v Banke, Združenie novohradských a hevešských Slovákov a Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku – Regionálne kultúrne stredisko Veňarec.