Ústav kultúry vojvodinských Slovákov (ÚKVS) a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (KVSIK) usporiadali 17. novembra v Nadlaku stretnutie slovenských literátov z Vojvodiny, Rumunska a Maďarska s názvom Trojhlas – dolnozemská literárna túra. Organizátori nadviazali na podobné stretnutia, ktoré sa uskutočnili pomerne často v 90. rokoch.

Môžeme povedať, že sa stali základom trojstrannej spolupráce medzi dolnozemskými Slovákmi v rôznych odvetviach od kultúry cez vydavateľskú činnosť po folklór a školstvo.

Veľké zásluhy na tom mal už nebohý Ondrej Štefanko, ktorého meno rezonovalo aj počas tohtoročného novembrového večera.

Prítomných najprv pozdravil prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásznik, ktorý následne večierok aj moderoval, potom sa prihovorili predsedníčka KVSIK Ľudmila Šomráková a koordinátor podujatia, riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty.

„Dnes večer budeme mať možnosť vypočuť si tri rôzne hlasy, ktoré predsa majú niečo spoločné,“ povedala Ľ Šomráková. „Sú to hlasy tých, ktorých predkovia sa pred niekoľkými storočiami rozhodli opustiť svoj domov a nájsť svoju vlasť inde... Títo básnici majú iný názor na slovenskosť, ako spisovatelia zo Slovenska. Všetci píšu po slovensky, ale nežijú na Slovensku,“ dodala. „Sú to tri krajiny, ktoré sú rozdelené iba na papieri, ale je to spoločný národ,“ povedal V. Francisty a spomenul nielen spoločný jazyk, ale aj spoločnú kultúru dolnozemských Slovákov a zároveň vyslovil nádej, že podujatie je iba začiatkom dlhodobej obnovenej spolupráce slovenských literátov. Ako základný cieľ projektu označil fakt, že literatúru nie je možné oddeliť hranicami.

O tomto sa mohli presvedčiť aj účastníci stretnutia, ktorým sa prítomní básnici najprv predstavili, resp. povedali niečo o svojom vzťahu k poézii. Takto sme sa dozvedeli, že Imrich Fuhl robí tak veľa vecí preto, lebo podľa vlastnej výpovede sa nevyzná v ničom. My len na okraj dodávame, že nebyť jeho, tak by nebola zatiaľ jediná rocková kapela Slovákov v Maďarsku, neboli by informačné webové stránky ako luno.hu, ale ani množstvo básní, vďaka ktorým vieme vyjadriť svoje city a pocity.

Anna Karolína Dováľová-Zimbran z Nadlaku vtipne poznamenala, že píše básne, lebo nepozná toľko slov a všeobecne radšej píše ako hovorí. Tu tiež musíme dodať, že Anička sa profesijne venuje psychológii, ktorá veru tiež potrebuje dosť veľa slov, ale zároveň je aj dobrou spoločníčkou a rozprávačkou a jej milá povaha rozveselí každého na okolí.

Ladislav Čáni z Báčskeho Petrovca vyskúšal rôzne profesie od učiteľstva až po administratívne práce, počas ktorých, podľa neho, sa najlepšie píšu básne. Totiž ako povedal, keď bol medzi dvoma úkonmi, tak tento nájdený čas venoval poézii.

Pisateľka týchto riadkov sa priznala, že bola prvý raz v Rumunsku a v Nadlaku tiež a podelila sa o svoje „trampoty“ byť jedinou ešte aktívnou slovenskou poetkou v Maďarsku a zároveň vyslovila nádej, že čoskoro sa objavia nové poetky. Priznala sa, že píše vo voľnom verši, lebo podľa nej naše srdce nebije (netĺka) na a/b a poézia je všade okolo nás aj počas bežných dní, nielen počas takýchto významných, keď sa stretnú básnici so svojimi čitateľmi.

Martin Prebudila z Vojvodiny patrí do tzv. generácie X, ako nazývajú ľudí narodených v rokoch 1960, kde patria aj L. Čáni a I. Fuhl. V súčasnosti spoluzakladateľ Pazovského kalendára a redaktor RTV Vojvodina sa venuje okrem písania básní aj príprave monografií. Ako posledný sa predstavil doyen slovenskej poézie v Rumunsku Ivan Miroslav Ambruš, ktorý prezradil, že tie jeho básne vlastne nepíše on, ale mu ich našepkáva vesmír. Ďalšia jeho zaujímavá myšlienka znela takto: „L. Čáni povedal, že on robí niečo a medzitým píše básne. Ja robím naopak. Píšem básne a medzitým niečo aj robím.“

Takto prebiehal ten novembrový štvrtkový večer v Nadlaku, kde básnici aj čítali svoje básne a svojimi hudobnými predelmi obohatili mladí klaviristi – Alexia Ferenčíková a Cristian Danila – žiaci miestnej hudobnej školy. Účastníci sa zhodli v tom, že literárna túra musí mať pokračovanie, preto ich básnici z Maďarska pozvali na stretnutie v prvej polovici budúceho roka do Budapešti.

Eva Fábiánová

Foto: Anna Rau-Lehotská a Imrich Fuhl

Podujatie sa uskutočnilo za finančnej pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.