Matej Markovič st. (1707–1762)
(Pramenná edícia)
Erika Brtáňová – Juraj Rágyanszki

Dvojica autorov vybrala k zväzku, ktorý je venovaný tristoročnému jubileu mesta Sarvaš tému, ktorá prezentuje na primeranej úrovni úctyhodný prínos tejto lokality do kultúry dolnozemských Slovákov, ba čo viac, do kultúry celoslovenskej. Sarvaš mal svojich velikánov, podobne aj lokality dolnozemskej slovenskej enklávy, ktoré sa v neskorších historických obdobiach vyvinuli v kultúrne centrá. Výber osoby a ukážok z diela Mateja Markoviča sa vyznačuje tým, že tvoril v období, kedy sa Sarvaš, ako prvý medzi kultúrnymi centrami Dolnozemcov v Békešsko-čanádskej oblasti, začal formovať v kultúrne centrum. Okrem toho Markoviča eviduje aj kanonizovaná slovenská literatúra, jeho tvorba signalizuje počiatky fázy kultúrneho vývoja, keď sa dolnozemská slovenská vysoká duchovná kultúra vyvíjala v symbióze s celoslovenskou.

Predkladaná práca je rozdelená na dve časti. Prvá časť Matej Markovič a jeho účinkovanie obsahuje úvodné štúdie M. Markovič – formovateľ sarvašského spoločenstva a M. Markovič – prvý dolnozemský slovenský spisovateľ. Na konci prvej časti sú použitá literatúra a textové a edičné poznámky autorov. Autorkou úvodnej štúdie je Erika Brtáňová, ktorá je známa tiež v kruhoch slovenskej inteligencie v Maďarsku ako expertka na staršiu slovenskú literatúru, a má záujem aj o tvorcov, ktorí pôsobili na Dolnej zemi. V štúdii prináša prehľad prác autorov, ktorí venovali pozornosť Markovičovmu dielu, koncentruje sa na recepciu jeho tvorby. Zameriava sa na medzery, t. j. nepovšimnuté hodnoty Markovičovho diela vzhľadom na široké spektrum žánrov, ktoré sú v jeho tvorbe zastúpené. Autorkine filologické kvality sa najpregnantnejšie javia pre čitateľa z textovo-kritických poznámok, taktiež v II. časti, z poznámok, ktorými sú Markovičove diela opatrené, svedčia o jej prehĺbených poznatkoch staršej svetovej literatúry a náboženskej spisby, vrátane Biblie.

Autor Juraj Rágyanszki – ako rodený Sarvašan – predstavuje mesto Sarvaš v období Mateja Markoviča. V jeho štúdii vyzdvihuje oblasti, v ktorých Markovič popri cirkevnej práci pomáhal obyvateľom rozvíjajúcej sa mestskej komunity. Juraj Rágyanszki okrem organizačných prác prispel k príprave zväzku hlavne prepisom rukopisného textu Ruční katechizmus a kontrolou maďarských výpožičiek, resp. špecifík dolnozemskej slovenčiny, ako aj znalosťami dobového sarvašského úzu. Patrí k tomu málu domácich expertov, ktorí ovládajú kompetencie čítať staré rukopisy, resp. staré tlačené texty v bibličtine (slovakizovanej češtine) tlačené gotickým písmom (populárne švabachom).

Druhá časť pod názvom Z literárnej tvorby Mateja Markoviča je výber z Markovičových diel písaných po slovensky, resp. v biblickej češtine. Väčšina diel má cirkevnú tematiku (Rafael anebo nebeský tovariš v ceste, Jelen dychtící po tekutých vodách, Řvání jelenovo, Sloup ohnivý, Ruční katechizmus, História cirkevní Starého i Nového zákona, Duchovní zrcadlo ženského pohlaví), ale autori zaradili do druhej časti aj diela z Markovičovej ľudovýchovnej a príležitostnej tvorby (Kratičká histórie království uherského, Píseň truchlivá o kobylkách, Píseň o chvále stavu sedláckeho). Obsah knihy svedčí o snahe autorov, podať prierez celkovou tvorivou činnosťou Markoviča, diela, zaradené do jednotlivých tematických okruhov najadekvátnejšie dokladajú zmýšľanie tvorcu o danej problematike.

V druhej, textovej časti, sa čitateľ môže oboznámiť so zmýšľaním Mateja Markoviča o svete, o jeho výborných rétorických schopnostiach. Jeho výklady daného pojmu, aj keď sú koncipované výsostným štýlom, sú rozvedené na jasnom logickom podklade. Vzdelanosť Markoviča, ktorá sála z jeho prác, priam fascinuje, jeho prednesy sú strhujúce. Ak si položíme otázku, ako im mohli rozumieť jednoduchí ľudia, členovia cirkevného zboru – možno len pociťovali zapálenosť rečníka, čo stačilo na psychickú motiváciu a vynucovalo úctu voči nemu. K porozumeniu uvažovania Mateja Markoviča mohli pomôcť aj symboly, ktoré jeho texty obsahujú a tiež citáty z Biblie, ktoré sa podľa všetkého opakovali v kázňach evanjelických farárov.

Etickým hodnotám, ktoré Markovičove diela sprostredkúvajú, a ku ktorým ich viedol (aj s následníkmi v kňazskom povolaní), určite rozumeli – adaptovali ich do svojho každodenného života. Z akého iného dôvodu by boli prepisovali texty z jeho prác na papieriky, prípadne do svojich rukopisných kroník?

Úzus prepisovania Markovičových textov rukolapne dokladá vplyv jeho myšlienok cez citáty na širšie okolie. Napr. rukopisné kroniky uchované vo Veľkom Bánhedeši (z 19. storočia) svedčia o uvedenom fenoméne. V rukopisnej pamätnici Michala Chovanca z rokov vojenčiny, ktorú začal písať v Terste r. 1877, sa nachádza okrem Modlitby Páně a Desiatich božích prikázaní rukou odpísaná modlitba od Markoviča „Po vikonání cesti: Chvála velebnost Ochranci laskavemu…”. Mojím presvedčením je, že po hlbšej analýze by sa ukázalo, že aj viacej textov z jeho tvorby obsahuje uvedené dva pramene a našli by sa aj v ďalších rukopisných materiáloch Slovákov z enklávy Békešsko-čanádskej oblasti.

Na podklade vyššie citovaných príkladov môžeme konštatovať: z prác Mateja Markoviča bežne citovali obyčajní ľudia, naši predkovia, z jeho myšlienok tie, ktoré sú etického rázu – majú odkaz aj pre súčasnosť.

Sarvaš dal našej minorite viaceré významné osobnosti (bez nároku na úplnosť – len niekoľko mien zo známejších), napr. Samuela Tešedíka, Štefana Jančoviča, Štefana Koreňa, Štefana Plačku, Michala Žilinského atď. Práca autorskej dvojice – Erika Brtáňová a Juraj Rágyanszki – nám pripomína všetkým, že prvým dolnozemským spisovateľom bol Matej Markovič, ktorý bol smerodajným vyznačením tvorivej úrovne, priekopníkom vo formovaní nárokov na vzdelávanie na spoločenskej úrovni.

Mária Žiláková

Vydanie knihy podporili:

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Fond Gábora Bethlena NKUL-KP-1-2022/2-000830