luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Brožúrka o Telekgerendáši

LUCTelGer23-01

V Békešskej Čabe z iniciatívy mladých Čabanov združených okolo slovenskej samosprávy mesta na čele s predsedom Ondrejom Kiszelyom v poslednom čase čoraz častejšie vychádzajú nové publikácie. Prvou bola roku 2021 História slovenských evanjelikov na Čabe vychádzajúca zo série článkov evanjelického farára pôsobiaceho v meste v prvej polovici 20. storočia Ľudovíta Žigmunda Szeberényiho, ktoré O. Kiszely a Bence Püski-Liker doplnili o nové poznatky.

Inšpirovaní úspechom publikácie sa rozhodli vydať brožúrky o slovenských obciach na Dolnej zemi. K 300. výročiu znovuzaloženia Sarvaša pripravili zošit pod názvom Slovenská história mesta Sarvaš, úvodnú knižočku nového seriálu „Jano Dolný Mišo Horný“, ktorý spracúva rôzne témy z minulosti a súčasnosti dolnozemských Slovákov s cieľom vytvoriť nielen bohatú minulosť a nádejnú budúcnosť, ale aj hrdú prítomnosť. Odvtedy uzrel svetlo sveta zošit o Kétšoproni, Ambrózke, Ondrejovi Áchimovi L., Ondrejovi Kvaszovi, Ernestovi Sztrakovi o živote čabianskych zvonárov. Najnovšia časť seriálu približuje obec Telekgerendáš.

LUCTelGer23-02

Vo svojich úvodných slovách zodpovedný vydavateľ Ondrej Kiszely píše: „Pre našich slovenských predkov v nekonečnom čabianskom chotári boli nezlomná viera, práca a láska k pôde vždy kľúčom k prežitiu a nádejou na rozvoj. Tieto hodnoty sú hnacou silou dnešného Telekgerendášu a jeho hrdých obyvateľov, ktorých vtedajší čabianski predkovia sa po viac ako 200 rokoch od založenia mesta pustili do budovania novej, ale nezávislej obce hrdej na svoju čabiansku minulosť. Statoční a hrdí obyvatelia osady, ktorá vznikla z gerendášskych, šopronských, hornotlakových a furišských sálašov sú dobrým príkladom toho, ako možno spoluprácou a vytrvalou, nezištnou prácou vybudovať nielen prosperujúcu dedinku, ale aj súdržné spoločenstvo.“

Redaktori sa zaoberali aj históriou tohto prostredia, pretože dejiny obce Telekgerendáš sú neoddeliteľné od dejín Békešskej Čaby a čabianskych Slovákov, veď korene prevažnej väčšiny Telekgerendášanov siahajú do Čaby, z čoho vyplýva, že sú pôvodom Slováci evanjelického vierovyznania. Známy evanjelický farár, znalec miestnej histórie Ľudovít Haán vo svojom diele Pametnosti Békeš-Čabánske tiež opísal najstaršie dejiny tzv. Gerendášskeho chotára, v rámci toho časti, v ktorej sa nachádza dnešný Telekgerendáš.

LUCTelGer23-03

Jedna dvojstrana brožúrky je venovaná miestnemu a zároveň najmladšiemu evanjelickému kostolu Békešskej župy. V roku 1991 vypracovali projekt architekt Július Benedicty, elektroinžinier Ondrej Gálik a interiérová architektka Helena Szabadosová Szászfalviová, ktorí sa na prácu podujali bez nároku na odmenu. Veža je 16 metrov vysoká a v kostole je približne 100 miest na sedenie. „Cirkevný zbor je fíliou Evanjelickej cirkvi v Békešskej Čabe s vlastnou farárkou. Môžu ho používať aj katolícki aj reformovaní veriaci na svoje bohoslužby,“ píše sa v brožúre. Na dvojstrane je uverejnený aj tzv. Čabjanskí Očenáš, ktorý každý deň odznieva v slovenských domácnostiach.

Na predposlednej strane pod názvom Veselý Telekgerendáš je vybraných päť vtipných príbehov. Jeden z nich znie nasledovne: „Vnúčka: – Naroďila sa Anikó, aľe mamóka mala veľkú bjedu: – Ňevjen čo je to, ďjóuča a je Janikó!“ Ako v každej poriadnej publikácii, ani v tejto nemôže chýbať miestna gastronómia. Veď je známe, že dolnozemské gazdinky varia a pečú najlepšie na svete. Dôkazom toho sú kňišťičke, koláče pomenované podľa svojho tvaru. Sú zo šiestich natenko vyvaľkaných, masťou potretých vrstiev kysnutého cesta, pričom vrchná vrstva je nakrájaná na kocky a po upečení v peci sa podobná na otvorenú knihu.

LUCTelGer23-04

Na konci zošita sa môžeme oboznámiť s aktívnymi členmi Pávieho krúžku Borouka, s „hlavnými správcami a budúcimi pokoleniami kultúry, tradícií a jazyka Slovákov v Telekgerendáši.“

Publikáciu redigovali O. KiszelyB. Püski-Liker, jazykovo upravila zástupkyňa generálneho konzula SR v Békešskej Čabe Nina Eliášová a vydala ČABA 300 – Gastronomická a turistická jednota dolnozemských Slovákov.

(BPL)

Foto: autor