Kysáč a v ňom Slovenský národný dom bol začiatkom novembra dejiskom tretieho stretnutia slovenských básnikov z Maďarska, Rumunska a Srbska s názvom Dolnozemská literárna túra Trojhlas, spojeného s krstom rovnomennej zbierky básní. Po úspešných podujatiach v Nadlaku a Budapešti tentokrát prišiel rad na iniciátorov celého projektu, na Slovákov žijúcich v Srbsku.

V mene hostiteľov prítomných pozdravil predseda miestneho Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka Michal Francisty, a k pozdravom sa pripojila aj úradujúca riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS) Anna Speváková. Obaja vyjadrili radosť z toho, že Ústav krst knihy zorganizoval práve v jubilujúcom Kysáči, ktorý tohto roku oslavuje 250. výročie od príchodu Slovákov do dediny. Riaditeľka zároveň označila básnikov za obrancov krásy, zmyslu a nádeje.

Po privítaní nasledovalo predstavenie básnikov, ktorí potom prečítali niekoľko svojich básní z čerstvej antológie.

Ako prvá sa prihovorila pisateľka týchto riadkov, ktorá uznala, že v posledných desaťročiach sa zlepšili podmienky života Slovákov v Maďarsku. „Máme oveľa viacej možností sa stretávať vďaka slovenským samosprávam, ktoré organizujú rôzne akcie. Keď sa môžeme stretnúť, dostaneme impulzy, ktoré nás, čo cítime dotyk múzy, vedie k tomu, aby sme písali básne,“ povedala a priznala sa, že v jej prípade je to trochu iné, nakoľko na podujatia chodieva skôr pracovne a tak sa z týchto impulzov rodia novinové články.

Druhým hosťom z Maďarska bol Imrich Fuhl, ktorý sa vyjadril, že nie náhodou prestal pracovať s jazykom. „Vedome sa obraciam radšej k fotografii a keby som vedel kresliť a maľovať, tak by som bol už dávno výtvarníkom.... Náš jazyk umiera stáročia, odkedy sme sa ocitli v ... kruhu takej silnej národnej komunity, ako sú Maďari. Ja som pre bratislavskú Pravdu povedal, že v Maďarsku by sa aj Pán Boh pomaďarčil,“ poznamenal vtipne-vážne, ale dodal, že napriek tomu naša národnosť prežila vyše 300 rokov.

Slovenských básnikov z Rumunska prezentovali dve poetky. Anna Karolína Dováľová sa pochválila, že v Nadlaku sa mesačne raz konajú literárne dielne pre mladých, kde sa zatiaľ vo väčšine rozoberala prozaická tvorba, ale už sa črtajú aj básnické talenty. „Keď sa mladé hlasy hlásia, je nádej, že prežijeme,“ povedala optimisticky. Tvorba Anny Kaliankovej je zaujímavá hlavne kvôli zvláštnym metaforám a až nadprirodzene ľahkým básňam. Ako sme sa dozvedeli, podnikateľka pracuje so železom a popritom graficky navrhuje obaly slovenských kníh vydávaných v Nadlaku.

„Otec“ Trojhlasu Ladislav Čáni hovoril o tom, že je rozdiel medzi básňou, ktorá sa zrodila na verejné čítanie, a básňou, ktorú jej autor napísal na tiché, alebo súkromné čítanie. „V poslednom období som sa dopracoval k tomu, že už nemám pocit a potrebu byť múdry, ohurovať efektami a zjednodušil som svoju básnickú výpoveď, ktorá je takto menej hermetická. Dokážem sa postaviť a prečítať ju verejne, a pri jej vnímaní nenastane bariéra, pretože nepoužívam metafory, o ktorých treba veľa rozmýšľať,“ povedal.

Katarína Hricová tiež patrí do generácie X, ako nazývajú slovenských básnikov narodených začiatkom 60. rokov vo Vojvodine. V Kysáči sa poetka vyznala, že jej mentorom pri literárnych začiatkoch bol Martin Prebudila, ktorý ju naučil vyjadrovať sa hutne. V súčasnosti pripravuje svoju šiestu samostatnú zbierku básní, ktorú vydá po dlhšej odmlke. Hovorila aj o tom, že jej nerobí problém prebásniť hoci aj svoje básne do srbčiny a nikdy nepociťovala ako problém to, že žije v cudzom jazykovom prostredí.

Martin Prebudila sa v poslednom období viacej venoval prekladu, vďaka obnovenej spolupráci odborných združení spisovateľov Slovenska a Srbska. Avšak, ako povedal, básnik sa rád vyjadruje nielen v poézii, ale aj v próze. Ako príklad uviedol zrod svojho románu No tak, usmej sa, ktorý síce písal po srbsky, ale po preklade L. Čánim a zdramatizovaní ho uviedli aj ako divadelnú hru a tiež mal dobré odozvy aj na Slovensku.

Po predstavení každého účastníka stretnutia prišiel rad na krst zbierky Trojhlas. V nej sú zaradené aj básne Gregora Papučka z Maďarska a Ivana Miroslava Ambruša z Rumunska, ktorí sa podujatia nemohli zúčastniť. Riaditeľka ÚKVS A. Speváková dobrou pálenkou poslala knižku na cestu k slovenským čitateľom.

Večierok skončil družnou debatou, kedy si účastníci spomínali na podobné spoločne strávené chvíle a rozchádzali sa v nádeji, že kruh stretnutí básnikov z troch krajín na troch dejiskách sa neuzavrel, ale bude mať „novú sériu“.

Eva Fábiánová

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria