V dňoch 8. až 11. apríla sa uskutočnil v poradí 6. seminár pracovnej skupiny Federálnej únie európskych národností (FUEN) v oblasti vzdelávania. Účastníci stretnutia tentokrát zavítali medzi Švédov žijúcich vo Fínsku, pričom švédčina a fínčina sú v tejto krajine považované za rovnocenné štátne jazyky.

Okrem tejto informácie sa záujemcovia o seminár dozvedeli aj o mnohých ďalších zaujímavostiach spolužitia v tejto severskej krajine, ale hlavne o organizácii a metódach edukácie na základných školách, pričom nechýbala ani návšteva jednej z nich v Espoo. Celoštátnu slovenskú samosprávu v Maďarsku ako členskú organizáciu FUEN na seminári zastupovala radkyňa Valného zhromaždenia CSSM pre európsku spoluprácu Júlia Kucziková.

Hosťami odborného stretnutia boli experti v oblasti vzdelávania na úrovni zriaďovateľov, štátnej správy, ale aj riaditelia a pedagógovia národnostných inštitúcií. Počas prvého večerného programu ich na témy seminára naladil viceprezident FUEN Gösta Toft. Pozdravil 18 účastníkov z viacerých krajín Európy i mimo nej a v krátkosti predstavil sľubný program. V druhý deň pobytu, v ešte stále chladnom hlavnom meste, kde v každej ulici bolo vidieť stopy snehu, hostí privítal hovorca pracovnej skupiny vzdelávania Daniel Alfreider. Minoritné vzdelávania považuje za veľmi dôležité, ale zdieľa názor, že má začať predovšetkým v rodinách.

Slovo potom dostali predstavitelia Švédov žijúcich vo Fínsku. Z ich vystúpení sme sa dozvedeli, že edukačný systém vo švédčine funguje od najmladšieho veku dieťaťa až po univerzitné vzdelávanie. V oblastiach obývaných Švédmi sa vám teda môže stať, že môžete celý svoj plnohodnotný život prežiť bez toho, aby ste boli nútený poznať fínsky jazyk, vrátane využitia administratívnych a sociálnych služieb, ako aj zdravotníckej starostlivosti. Názorne účastníkom premietli kde sa takéto oblasti vo Fínsku nachádzajú. Vysvetlili aj to, čo sú tzv. jazykové ostrovy, teda švédska škola v prostredí väčšinových fínskych miest. Naučili sme sa aj rozdiel v ponímaní pojmu bilingválne vzdelávanie. Zatiaľ čo my pod ním rozumieme maďarsko-slovenské dvojjazyčné vyučovanie, teda kombináciu maďarského jazyka s určitým počtom hodín národnostného jazyka, vo Fínsku bilingvalita znamená čisto švédske triedy v jednej časti školy a čisto fínske triedy v druhej časti budovy. Zaujímavosťou pritom je, že aj Fíni sa povinne učia švédčinu. Švédi zase rozlišujú dvojakú edukáciu fínčiny. Jednu skupinu tvoria žiaci, ktorí doma kvôli jednému z rodičov po fínsky rozumejú. Druhú tvoria tí, ktorí sa s fínčinou ešte nestretli a tak sa učia fínsky jazyk ako cudzí. Takýmto spôsobom je švédske školstvo vo Fínsku organizované v 33 samosprávach, ktoré sú v mestách kde žije min. 8% Švédov, asi 3 000 obyvateľov. Výnimku tvorí ostrov Åland, ktorý je výsostne švédsky a disponuje vlastnou autonómiou.

Podľa štatistík v 5,5 miliónovom Fínsku, žije 290 000 Švédov. Samotné Švédsko štedro prispieva na rozvoj kultúry a školstva vo Fínsku. Grantový systém distribúcie podpory umožňuje rozvoj švédskeho jazyka a kultúry.

Inštitúciu s názvom Mattlidens navštevuje až 1 700 študentov. Majú tu zabezpečenú starostlivosť o deti od detských jaslí cez edukáciu žiakov základnej školy až po študentov do 19 rokov. Povinná dochádzka vo Fínsku je do 18 rokov. Štátna podpora zabezpečuje bezplatné školstvo od predškolského vzdelávania, t. j. piateho roku dieťaťa vrátane stravovania zadarmo pre všetkých. Jedine jasle sú spoplatnené v závislosti od výšky príjmu rodiny.

Počas exkurzie v tejto (pre nás) nadštandardne vybavenej škole sme boli svedkami práce oduševnených pedagógov, ktorí popri existujúcom štátnom vzdelávacom programe, disponujú veľkou dávkou voľného priestoru k výberu edukačných metód. Bolo nám vysvetlené, že voľnosť je učiteľom daná hlavne preto, lebo si ich spoločnosť váži, dôveruje im a spolieha sa na ich maximálny výkon a teda aj prínos. V tejto škole sa kladie dôraz na tímovú prácu. Kolegovia sa okrem 24 povinných vyučovacích hodín 3 hodiny do týždňa stretávajú na poradách. Venujú sa tam spoločnému plánovaniu ďalšieho týždňa a vyhodnocovaniu výsledkov z predošlého týždňa. Takto to funguje aj s rodičmi. Pozitívnu atmosféru v triedach vytvárajú tým, že dôraz kladú na dobrý výkon žiaka a netrestajú ho za neúspechy. Tým v ňom evokujú odvahu na hodinách rozprávať, vyjadrovať svoj názor a aktívne sa do hodiny zapájať. „Naša škola je bezpečná, podporuje pohodu a je stimulujúca,“ prezradil víziu v rámci komentovanej prehliadky školy riaditeľ Tony Björk.

V ďalšej časti programu svojimi reportážami o stave národnostného školstva vo svojich krajinách prispeli i samotní účastníci. Odznelo 15 správ, medzi ktorými nechýbala ani analýza stavu Nemcov a Slovákov, žijúcich Maďarsku. Autorka článku J. Kucziková medzi iným vyzdvihla poslucháčom pasáž z národnostného zákona, vďaka ktorému slovenské samosprávy na celoštátnej, ale aj miestnej úrovni môžu zakladať, preberať a zriaďovať národnostné vzdelávacie inštitúcie.

V posledný deň stretnutia od profesorky z University College of London odznela prednáška o nových výzvach v oblasti vzdelávania. Najnovší prieskum totiž ukazuje tendenciu poklesu akademických výsledkov. Áno, aj vo Fínsku, v krajine, ktorá doteraz excelovala v rebríčku meraní akým je napr. program medzinárodného monitorovania študentov PISA, zaznamenávajú v posledných rokoch zhoršenie. Popri nedávnej celosvetovej pandémii je dôvodom nadmerné používanie digitálnych prostriedkov v kruhu žiakov, ktoré zapríčiňuje, že počas testov u žiakov jednoznačne klesá pozornosť. Títo žiaci sa na hodinách nudia, ak sú im odopreté digitálne prostriedky. Prieskum zistil aj to, že máme nový fenomén. Je to pocit osamotenosti. Čoraz viac žiakov na školách pociťuje, že sú zo skupín vylučovaní a ich emocionálna pohoda je znížená. Otázna je i budúcnosť vývoja tzv. „AI”, t. j. umelej inteligencie v prostredí, kde našu tradičnú komunikáciu ovláda čoraz viac ChatGPT.

Naozaj, nespočetné námety na dlhé rozmýšľanie. Hlavne však, „nerozmýšľajme sami! Pracujme na tom spolu!” – bolo odkazom konferencie s názvom „Budúcnosť švédskeho vzdelávania 2024. Ako posilniť a zlepšiť kvalitu”, na ktorej sa záverom stretnutia pracovnej skupiny vzdelávania delegácie FUEN v Helsinkách tiež zúčastnili.

(jk)

Foto: autorka