Vysokoškolská profesorka PhDr. Katarína Maruzsová Šebová PhD – slovakistka, známa odborníčka v slovenskom / dolnozemskom a maďarskom prostredí; výskumníčka a znalkyňa problematiky slovenskej literatúry v Maďarsku; autorka početných publikácií uverejnených v domácich a zahraničných časopisoch; autorka fundovaných literárnovedných prác; prednášateľka slovenskej literatúry a jej špecifickej oblasti, slovenskej literatúry v Maďarsku.

Pani profesorka po vydaní jej knižnej publikácie Poetika priestoru v poézii Slovákov v Maďarsku (Békešská Čaba: VÚSM, 2019) sa prihlásila s novou knihou s názvom Retro/Perspektíva súčasnej slovenskej literatúry v Maďarsku, do ktorej zaradila svoje publikácie zrodené v poslednom desaťročí. Všetky sú zamerané na problematiku súčasnej slovenskej literatúry vznikajúcej v Maďarsku a boli uverejnené hlavne v domácej slovenskej národnostnej tlači: v Ľudových novinách, v Lúči a v Našom kalendári.

Autorka svoje zámery, východiská, ciele a metódy ozrejmuje v úvodnej stati Retro/Perspektíva súčasnej slovenskej literatúry v Maďarsku: „Naším cieľom je načrtnúť vývinový oblúk súčasnej slovenskej literatúry v Maďarsku od nádejných tvorivých iniciatív završujúcich sa vznikom dnes už legendárnej antológie Výhonky, cez explóziu literárneho vývinu uskutočňujúcej sa približne do konca 90. rokov minulého storočia, až po súčasnú stagnáciu.” Proces formovania sa tejto literatúry zachytáva, komentuje a hodnotí v troch statiach prvej kapitoly, v zrkadle troch antológii pochádzajúcich z rozličných období: Výhonky (1978); Chodníky (1984); A mi Alföldünk / Naša Dolná zem (2017). V ďalších štyroch kapitolách do centra jej pozornosti sa dostali emblematické literárne diela vybraných autorov, ktorých zaradila do knihy na základe aspektu regionality: v druhej kapitole si našli miesto autori spod Pilíša; do tretej kapitoly sa dostali tvorcovia z južnodolnozemského priestoru, kým autorky z dolnozemského rumunského Nadlaku sa zaradili do štvrtej kapitoly. V piatej kapitole dostali miesto recenzie o dvoch monografiách literárneho a kultúrno-historického charakteru.

Katarína Maruzsová Šebová znovučíta literárne diela s netajeným predsavzatím objaviť v nich doteraz nepovšimnuté črty a súvislosti. Jej prístup k nanovo čítaným literárnym textom je citlivý, jemný a výrazne textový, (post)štrukturalistický, zvýrazňujúci predovšetkým umelecké a vývinové hodnoty diel aj zapájaním aspektov priestorovosti, zeleného prístupu, literárnej, krajinnej semiotiky a gastrosemiotiky. Autorka ako aj vo svojej pedagogickej praxi, aj pri interpretáciách realizovaných v jej novej knihe, často dáva nahliadnuť do svojho samotného interpretačného postupu poukazujúc na súčasné efektívne interpretačné postupy, vrátane postmoderného prístupu k literárnym textom, a tak jej interpretácie aj pre laického čitateľa sú poučné, zaujímavé a zážitkové. Pani profesorka vo svojom úvode podáva výklad aj o titulnej slovnej dvojici retro/perspektíva. Do rámca retra zaraďuje literárne diela, ktoré vznikli v priebehu 80. – 90. rokov minulého storočia, ku ktorým pristupuje so snahou „občerstviť” ich prostredníctvom interpretácií odhaľujúcich doteraz „neviditeľné” významy a súvislosti literárnych textov. V takomto kontexte slová retro a perspektíva sa vzájomne dopĺňajú a splývajú, vytvárajúc so spájaním starého a nového inú hodnotu. Autorka tento spôsob práce s literárnym textom vníma ako jednu z alternatívnych možností prežitia slovenskej literatúry v Maďarsku. Katarína Maruzsová Šebová otvára nové dimenzie recepcie. Vďaka tomu možno predpokladať, že finálny cieľ jej plánovanej knihy – vzbudiť záujem čitateľov o slovenskú literatúru v Maďarsku, poukázať na jej skryté hodnoty, podnietiť k jej znovučítaniu, ako aj k tvorbe nových literárnych textov mladou generáciou – osloví potenciálnych záujemcov. Na základe vyššie uvedeného knihu odporúčam na vydanie.

Dr. Zuzana Plešovská Nováková PhD.

„Tam, kde je slovenská národnosť a jazyk, tam je aj slovenská literatúra“

Na okraj novej knihy Kataríny Maruzsovej Šebovej Retro/Perspektíva súčasnej slovenskej literatúry v Maďarsku

„Tam, kde žije slovenský jazyk, tam žije aj slovenská národnosť. Tam, kde je slovenská národnosť a jazyk, tam je aj slovenská literatúra. Tam, kde nie je slovenská literatúra, tam nie je národ, ani národnosť,“ povedal na jar roku 2015 v novohradskej obci Kirť môj, žiaľ, už nebohý priateľ a zároveň literárny otec či vzor, ikonická osobnosť našej Slovače Alexander Kormoš (1941 – 2020) na jednom z množstva jeho vydarených stretnutí s čitateľmi, ktoré som mal šťastie moderovať. „Šaňo náš“ mi dodatočne prezradil, že týmito slovami vlastne len rozvinul a takpovediac na naše pomery aplikoval základnú, pre všetky národy a sebavedomé, životaschopné národnosti zásadnú myšlienku Prof. Dr. Štefana Polakoviča (1912 – 1999): „Kde je reč, tam je aj národ. Niet národa bez reči a niet reči bez národa.“ (In: Naše korene v základoch Európy, MS, 1994.) Ak k tomu dodáme motto básne A. Kormoša Kde je chyba? o tom, že „Bez čitateľov niet literatúry a bez slovenských škôl niet čitateľov, ani spisovateľov“, ako aj naše možno menej výstižné a frapantné, ale v podobnom duchu myslené spoznanie toho, že tak ako literatúra nemôže existovať bez čitateľov, ani ozajstný literárny život nemôže jestvovať bez fundovanej literárnej kritiky, dostávame sa k podstate a maximálnej opodstatnenosti novej knihy Kataríny Maruzsovej Šebovej Retro/Perspektíva súčasnej slovenskej literatúry v Maďarsku.

Ako o autorke, slovakistke, profesorke PhDr. Kataríne Maruzsovej Šebovej PhD, tak aj o jej najnovšej knižke bez preháňania môžeme konštatovať, že nemá páru, je výnimočná a jedinečná. Netvrdíme to preto, lebo je beztak bolestne málo odborníkov, ktorí si vôbec všímajú tvorbu slovenských literátov v Maďarsku (nehovoriac už o ozaj fundovanej kritike), ale preto, lebo tak dôkladne, systematicky, nadšene a zároveň výsostne profesionálne sa naozaj nikto iný nevenuje literárnej tvorbe Slovákov v Maďarsku. Pravda, platí to aj o jej „retro/perspektívnej“ zbierke štúdií, preklenujúcej našu nostalgiou skrášlenú literárnu minulosť, tzv. zlatý vek slovenskej literatúry v Maďarsku s jej jemne povedané neistou budúcnosťou. Trochu básnicky zveličene by sme mohli hovoriť aj o akomsi spätnom pohľade do budúcnosti, alebo o prognostizovaní minulosti v takomto zmysle: všetko, čo bude, je už za nami a všetko, čo bolo, ešte/už/len bude.

Pokiaľ ide o literárnu tvorbu slovenských autorov žijúcich v Maďarsku v poslednom polstoročí, teda o súčasnú literatúru našej Slovače, odpovede na základné novinárske otázky „Kto? Čo? Kedy? Kde?“, samozrejme, tiež nájdeme v novej knihe K. Maruzsovej Šebovej, avšak čitateľsky najväčší pôžitok ponúka radšej odkrývanie vôbec nie jednoduchých súvislostí pri zodpovedaní ďalších dvoch otázok: „Ako? Prečo?“. Autorke sa podarilo nájsť adekvátne odpovede aj na tieto, z hľadiska pretrvania našej komunity asi najzávažnejšie otázky, v neposlednom rade vďaka správne zvolenému postupu: znovu-čítaniu a interpretácii literárnych diel s istým časovým odstupom v záujme objavenia nových významov a hodnôt.

Niet pochybností o tom, že táto kniha osloví záujemcov podobne ako oslovila autora týchto riadkov, ktorý po jej pozornom opätovnom (znovu)prečítaní sa vážne zamyslel nad tým, či by nebolo načase položiť bokom všetky skutočné a možno často len vymyslené dôvody „prečo nepísať“, pochlapiť sa a konečne znovu dať niečo na papier, pravda, len čosi také, čo má šancu dostať sa o X rokov do druhého zväzku (ne)plánovanej Retro/Perspektívy K. Maruzsovej Šebovej.

Imrich Fuhl

Ilustrácia: Ladislav Lonovics

Vydavateľom publikácie je Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku.

Vydanie knihy podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.